Vyspinkaní a plní síl vstávame pri mestečku, ktoré má v názve 20 písmeniek. Konkrétne ide o mesto Kirkjubeajarklaurtur. Uvaríme si poriadne raňajky. Ja dobíjam baterky a vybehnem vonku pokochať sa nádherou, čo sa nachádza hneď za chatkou. Je krásny slnečný deň. Ďalší deň na Islande, slnečný, hádam vydrží.
Dnešný deň bude veľmi bohatý. Čaká Nás národný park Skaftafell a dokončíme južné pobrežie. Neleníme a hneď vyrážame. Prvá prestávka je pri pamätnom moste, ktorý bol zničený v roku 1996 pri výbuchu sopky Grimsvötn.
Národný park Skaftafell je druhý najväčší islandsky park. Zaberá rozlohu 4807 km2. Je typický ľadovcami a bohatou zeleňou. Má hustú sieť turistických trás. Je obľúbený aj u Islanďanov. Nachádzajú sa tu dva statky, ktoré sú zamerané hlavne na turistov. Medzi najhlavnejšie atrakcie patrí vodopád Svartifoss a úpätie ľadovca Vatnajökull, ktorý tvorí ľadovec Skaftafellsjökull.
Pokračujeme do návštevníckeho centra. Odtiaľ robíme dve krátke prechádzky. Jedna vedie k úpätí ľadovca Vatnajökull, teda k ľadovcu Skaftafellsjökull. Je to krátka a veľmi príjemná prechádzka. Pri ľadovci sme veľmi rýchlo. Keďže práve je jar v plnom prúde sneh sa topí. Všade je voda, a preto sa nám nedarí k ľadovcu dostať. Myslím úplne k nemu. Chceli by sme sa kúsok po ňom poprechádzať. Ja sa o to pokúšam, prebrodím párkrát vodu, ale potom to zdávam. Nemá to cenu. Aspoň sa pokocháme a vydáme sa naspäť.
Pozostatok snehu.
V popredí Skaftafellsjökull a v pozadí Vatnajökull.
Rozvodnená „rieka“ z topiaceho sa ľadovca.
Vedeli ste?
Vatnajökull, je najväčší ľadovec na Islande. Zaberá 10% rozlohy ostrova, to je cca 8300 km2. Keďže sa nachádza na európskej kontinentálnej doske je považovaný za druhý najväčší ľadovec Európy (prvý sa nachádza na Špicbergoch) a jediný kontinentálny Európsky ľadovec. Jeho úbytok nie je taký radikálny ako u tých v Európe. Za posledných 50 rokov sa zmenšil asi len o 2%.
Druhá prechádzka je k známemu vodopádu Svartifoss. Cesta vedie najprv prudko do kopca, a potom zase z kopca. Okolo nás vykukujú okolité hory. Všetko je krásne zelené a sem tam vidieť aj nejaký ten kvietok. Hneď ako v diaľke uvidíme vodopád, tak si ho zamilujeme. Pri ňom sa síce tlačí nespočetne množstvo ľudí, ale veľmi nám to nekazí celkový pohľad, pretože ľudia sú maličkí ako mravce. Škoda len, že sa zas pokazilo počasie. Pri vodopáde si dáme krátku pauzu a vraciame sa k autu, kde sa naobedujeme.
Svartifoss v plnej svojej kráse.
Všimli ste si?
Svartifoss (čierny vodopád) je 12 metrový čadičový vodopád. Čadičové stĺpy tohto krásneho a romantického vodopádu boli tiež inšpiráciou pre katedrálu Hallgrímskirkj.
Pokračujeme ďalej. Ďalšia zastávka je na mieste, na ktoré sa neskutočne teším. Je ním jazero Jökulsárlón. Jazero, kde plávajú obrovské kry, ktoré sa odlamujú z ľadovca Breidamerkurjökull, čo je ako v prípade Skaftafellsjökullu splaz Vatnajökullu. Teplota rapídne klesla a zrazu sa nad nami aj zamračí. Neváham a idem ako splašený fotiť. Všetko čo sa dá. Je ale málo plávajúcich ľadových krýh, na fotkách ich bolo viac :(. Je začiatok leta, ešte sa ich málo poodlamovalo. Čo už. Neskutočný zážitok. Kochám sa nasávam tu krásu a keď do toho začneme všetci skupinovo kričať „tuleň, tuleň, tuleň“ tak už neviem čo by som si ešte mohol priať. Uvidíme aj pár tuleňov. Sú síce ďaleko, ale je to super pocit. Do toho sa ešte prevráti jeden ľadový blok. Neskutočný hukot. Inak je naozaj pravda, že väčšina ľadu v kryhe je ukrytá pod vodou.
Pozrieme sa ešte na pobrežie mora, kde končia odplavené kryhy. Cestu nám spríjemňujú čajky. Plný zážitkov sa vydáme ďalej. Už je zase 21:00 hodín. Cesta uteká rýchlo a ešte k tomu nám cestu spríjemní na moment stádo sobov. Nezastavujeme. Ja sa ich teda pokúšam cvakať aspoň za jazdy z auta...
Jökulsárlón je relatívne mladé jazero. Vzniklo v 30 rokoch minulého storočia. Dnes má rozlohu 18 km2, ale pred 30 rokmi to bolo len niečo okolo 8 km2. Tak rýchlo ako vzniklo môže aj zaniknúť. Všetko závisí od okolností. Môže prísť veľká sopečná erupcia, silné záplavy a jazero sa naplno spojí vo veľkom s morom a bude po jazere. Jazero bolo nedostupným. Sprístupnilo sa až vďaka dokončenu okružnej cesty číslo 1. Dnes je z neho obrovská turistická atrakcia.
Cesta okolo pobrežia.
Pobrežie.
Stádo sobov.
Pred polnocou dorazíme do mestečka Djúpivogur. Tu nájdeme perfektný kemp aj s kuchynkou a malou spoločenskou miestnosťou. Navaríme si jedlo, poriadna hygiena a ide sa spať. Zajtra už islandská klasika: nejaký ten vodopád, nejaký ten kopec...