Po výdatnom obede v tieni kmérskych chrámov znova zapriahame nášho vodiča do práce a máme to namierené k ďalšiemu z pokladov, ktoré vo svojich útrobách ukrýva všadeprítomná hustá džungľa.
Po ceste míňame majestátne brány múrov obkolesujúcich centrálnu časť chrámového komplexu Angkor Thom. Na tom by nebolo nič zvláštne až na to, že aj tieto samotné brány sú úchvatnými stavbami sami o sebe.
Cesty v celom areáli sú vo veľmi slušnom stave na rozdiel od zvyšku krajiny.
Pohľad na severnú bránu komplexu Angkor Thom.
Detail obrovských hláv vytesaných vo vrchnej časti brány.
Byť na výlet pripravení sa nám vyplatilo pri takejto, na prvý pohľad málo významnej zastávke. Areál obkolesený vysokým kamenným plotom má tvar štvorca rozmermi 3x3 kilometre. Prirodzene sú do neho vybudované vchody na každej zo svetových strán. Turistické a všetky iné cestovné kancelárie nesmú túto nádheru vo svojich zájazdoch vynechať a tak sa všetky tlačia pri južnej bráne. Skoro ráno to ani nezbadáte, ale poobede je to hotová katastrofa.
Neverili sme vlastným očiam, keď sme videli, aká dopravná zápcha sa dokáže v tomto mieste vytvoriť. Malé tuk-tuky sa derú pomedzi autá, tie pomedzi mikrobusy a na vrchole rebríčka kraľujú 40-miestne autobusy.
Dopravné prostriedky všetkého druhu.
Ešteže sa v tejto spleti dopravných prostriedkov raz za čas vyskytne niečo zaujímavé ako napríklad mních na motorke alebo popri nás v pokoji prekráča slon.
Aj mnísi musia kráčať s dobou.
Bezpečnosť nadovšetko (ospravedlňte nižšiu kvalitu).
Už netrpezlivo čakáme, čo nás prekvapí v komplexe Preah Khan, kam máme práve namierené. Toto miesto neslúžilo len ako chrám, ale aj ako univerzita, kde učilo viac ako 1000 učiteľov. V jeho okolí sa taktiež nachádzalo mesto, kde žil obslužný personál.
Vchod do chrámu z jeho východnej strany začína kamenným mostom ponad priekopu, ktorá ho celý obkolesuje. S úctyhodnými rozmermi 800 x 700 metrov priekopa obkolesuje územie s rozlohou 56 hektárov. Prejsť len toto územie za jeden deň by dalo poriadne zabrať. Všetky stavby sú postavené na premočenej pôde a práve výstavbou ochranných priekop dosiahli stavitelia v dávnych dobách stabilnú hladinu podzemnej vody. Pomocou tohto triku zabezpečili, aby nedochádzalo k jej výkyvom a tým pádom aj narušeniu ohromne ťažkých chrámov. Dôkazom toho, že sa im to podarilo, je aj relatívne dobrý stav všetkých stavieb v okolí.
Kamenný most pred vstupom do komplexu.
Detail sôch, ktoré odolali nájazdom zlodejov.
Po prekonaní prvej brány nás čakalo asi 200 metrov chôdze k chrámu samotnému. Bolo zaujímavé si predstavovať ako toto miesto mohlo asi vyzerať za najväčšieho rozkvetu, keď tu žili desaťtisíce obyvateľov.
Deti sa tu hrajú dnes rovnako ako v akomkoľvek inom storočí.
Vstup do samotného chrámu.
Ak keď sa tento komplex neťahal do výšky, mal nám čo ponúknuť. Každých pár metrov nás lákali rôzne uličky, ktoré sľubovali pocity ako pri prvom objavovaní týchto miest v minulosti. Bolo si len treba dávať pozor na to, aby ste sa nestratili, čo sa nám párkrát aj stalo. Trocha dobrodružstva nás však vždy odmenilo opustenými zákutiami, ktoré sme mali len pre seba.
Niektoré miesta vyzerali ako po zemetrasení.
Opustená kamenná veža. Detaily výzdoby.
Z nenazdajky sa pri nás objavil mladý chlapec, ktorý sa predstavil ako študent archeológie a ponúkol sa, že nám ukáže nejaké zaujímavé zákutia. Povedali sme si, že to môže byť príjemné spestrenie dňa a vydali sme sa teda za ním. Neklamal a skutočne nám poukazoval rôzne chodby, ktoré by sme len tak sami od seba nemali šancu nájsť. Na konci od nás pýtal nejakú odmenu, no mali sme pri sebe len thajské bahty, ktorými však nepohrdol, aj keď si niečo zašomral a utekal za ďalším kšeftom.
Niektoré stavby nám trochu pripomínali Európu.
Vegetácia si starosti s históriou zjavne nerobí. Chodby niekedy plné budhistických mníchov a
učiteľov.
Návštevu sme ukončili na "streche" , odkiaľ sme sa mohli dosýta porozhliadať po okolí.
Keď príroda vyhráva nad človekom.
Zaujímavé kamenné kopuly a zvyšky chodbových striech.
Na dnešný deň s vypätím všetkých síl ostáva už len zdolať samotný chrám Angkor Wat. Dôvod, prečo sme si to takto zvolili, je jednoduchý. Po jeho vzhliadnutí by nám ostatné pripadali ako malé napodobeniny. Už len samotný múr obkolesujúci tento chrám by si zaslúžil osobitnú kapitolu. Spolu s vodnou priekopou jeho stavba vyžadovala približne také isté úsilie ako samotný chrám.
Asi najznámejší pohľad sa vám naskytne hneď pri príchode. Strategicky umiestnené nádrže s vodou poskytujú ideálne miesto na fotenie. Nevýhodou môže byť, že na svoje miesto si niekedy musíte počkať a musíte sa oň deliť s desiatkami, ak nie stovkami ostatných turistov.
Angkor Wat a jeho reflexia v jazierku.
Budova v blízkosti chrámu slúžiaca pravdepodobne ako knižnica.
Celý komplex je zapísaný v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, preto ho neustále opravujú. Na môj vkus by však mohli počas práce používať aj niečo iné ako obrovskú zelenú plachtu,s ktorou si neporadí ani Photoshop. Toto územie je okrem iného zaujímavé aj tým, že sa nachádzate na mieste najväčšej náboženskej stavby na svete vôbec.
Miestne deti "dobrovoľne" zabávajúce turistov v tradičných kostýmoch.
Vnútro chrámu sa skladá z 3 nad sebou poukladaných nádvorí. Na najvyššie sa dá vystúpiť po príkrom schodisku, ktoré však zatvárajú asi pol hodinu pred západom slnka. Je neskoro, ľudia stoja v polhodinovom rade a tak nám neostáva nič iné, ako sa sem vybrať zajtra. V rámci zachovania kontinuity prikladám 4 fotky, ktoré sme nafotili nasledujúci deň doobeda tesne pred našim odchodom.
Strmé drevené schody na najvyššie poschodie chrámu.
Kontrast medzi dielom človeka a prírody.
Pohľad smerom na východ, kde je vidno aj časť areálu.
Výhľady z vrcholu chrámu boli nádherné, no škoda, že sa tu nedá nafotiť východ, či západ slnka. Okrem iného je potrebné pri vstupe do niektorých chrámov a ich častí mať zahalené plecia a niekedy aj celé nohy. V decembri to nie je až taký problém, no ak chcete ušetriť, radšej nech si hlavne nežné polovičky pribalia so sebou nejakú šatku. Nebudete si ju potom musieť požičiavať za cenu novej.
Socha Višnu.
Z pohľadu budovania chrámu sa Angkor Wat považuje skôr za obrovské sochárske dielo ako za tradičnú stavbu. Jeho prvú terasu lemujú výjavy z dávnej kmérskej histórie, ktoré sa zachovali v prekvapivo dobrej forme. Slnko už bolo pomaly za horizontom a keďže sa nám nechcelo ísť s davmi turistov, zablúdili sme do odľahlejších častí, ktoré nám dovolili vychutnať si túto nádheru plnými dúškami.
Západ slnka za chrámom Angkor Wat.
Dovidenia nabudúce (pohľad a východu).
Nakoniec nás už len čakalo nájsť nášho šoféra a mohli sme sa pobrať do hotela. Naše putovanie pokračovalo ešte ďalší deň, no o tom raz niekedy nabudúce.
Náš šofér so svojim strojom v plnej kráse.
Pridaj komentár
...pekne si to uzavrel Tomas
