Ako to všetko začalo
Maroko je Africká krajina, ktorá má najbližšie k Európe. Je to krajina, ktorá je exotická a divoká ale nie až tak ako iné Africké krajiny. Krajina plná zmien, rozporov a rozmanitosti.
Presne o tejto krajine sme sa začali baviť s kamarátom Martinom Sasíkom, ako o cieli, kam by sme mohli vyraziť, hlavne kvôli lacným letenkám. Bol začiatok zimy. Z teoretizovania sa stala jasná vec. Plán bol nasledujúci: kúpiť letenky, požičať auto a precestovať Maroko. Nahovorili sme ešte ďalších kamarátov. Team bol hotový. Skladal sa zo mňa, Martina, Jara a Maja. Deň D, kedy nám odlietalo lietadlo z Bratislavy bol 26.01.2011.
Cesta do Maroka
25.01.2011 som večer vyrazil do Kremničky (obec pri Kremnici), kde býva Martin a odtiaľ sme išli všetci autom do Bratislavy. Druhý deň skoro ráno sme vyrazili. Počasie typicky zimné, husto sneží a je zima. V Bratislave to isté. Začali sme mať pochybnosti či lietadlo vôbec odletí. Po odbavení a veľmi prísnych kontrolách, ktoré som pri mojom cestovaní ešte nikde nezažil – musel som vybrať všetku fototechniku, vyzuť si topánky a podobne sme chvíľu strávili čakaním. Nástup a už letíme, smer Brusel, kde prestupujeme. Cestou nič nevidíme, je zamračené, oblaky sa trošku potrhajú až v Bruseli, kde čakáme asi 4 hodiny.
Zimné počasie na bratislavskom letisku.
Bruselské letisko.
Čakanie rýchlo ujde. Konečne sedíme v druhom lietadle, smer Maroko a mesto Agadir. Cestou konečne aj niečo vidíme, Alpy, Španielsko a nakoniec sa dostaneme aj nad Maroko. Tu oblačnosť zas pribudne, čo nás neteší. Zaskočia nás aj hory, ktoré uvidíme ako prvé. Sú zasnežené. Ideme do krajiny, kde je púšť a ako prvé vidíme zasnežený Atlas... K večeru okolo 18. hodiny pristávame na agadirskom letisku. Letisko je vkusné. Rýchle odbavenie. Začína náš 16 dňový pobyt v Maroku.
Alpy (foto od Martina Sasíka).
Ponad Španielsko.
Výhľady z okna lietadla.
Zasnežený Atlas.
Nad Marokom.
Políčka okolo Agadiru.
Agadirské letisko.
Agadir
Zoženieme taxík a chceme ísť do lacného hotela/ubytovne. Po tom, ako nám taxikár ukáže tie lepšie hotely , pochopí, že nie sme ,,štandardný turisti,, a nájde niečo lacné. Ubytovanie nás stojí viac ako sme mysleli, cca 25 eur za všetkých na noc. Nevybaľujeme sa a hneď ideme do mesta.
Agadir je mesto, ktoré v roku 1960 zažilo obrovské zemetrasenie, pri ktorom bolo skoro 90 percent mesta zničené. Bolo vybudované od základov ako letovisko európskeho typu. Mesto je čisto turistické, v podstate okrem hotelov, reštaurácií, obchodíkov a pláží tu nič nenájdete. My sa aspoň trošku prejdeme po okolí, nájdeme najväčšiu mešitu v meste , ktorá je dosť fotogenická, medzitým nám začne aj pršať. Po tom ako sa najeme, sa poberieme spať. Prvý deň v Maroku za nami...
Mešita (foto od Martina Sasíka).
Mešita.
Detail Mešity.
Stresujúci druhý deň
Ráno stávame pred 6. hodinou. Chceme sa poprechádzať popri oceáne, Atlantickom oceáne a nafotiť nejaké ranné fotky. Vonku však strašne prší. Spíme ďalej . Dážď neprestáva a my sme dosť sklamaní. Najradšej by sme opustili toto mesto, sme celí premočení, ale požičovňu, kde máme zjednané auto, otvárajú až o 10. hodine. Kukneme k oceánu, prejdeme mesto.
V Agadirských uliciach.
V Agadirských uliciach.
Pláž pri oceáne.
Čas otváracích hodín sa blíži a tak začneme hľadať požičovňu. Pomocou miestnych policajtov sa nám to podarí rýchlo. Začne ale sranda s požičiavaním auta. Práve kvôli tomu, aby sme sa vyhli komplikáciám sme si auto rezervovali dopredu a zaplatili zálohu , ktorá bola cca 40 eur. Pani, ktorá mala požičovňu na starosti (požičovňa Europcar) nám oznámila, že musíme mať debet na platobnej karte aspoň 1500 eur, aby nám ho zablokovali, keby sa niečo stalo. Moc sme tomu nechápali, však majú na auto poistku, bez ktorej vám ho nepožičajú. Iróniou je, že jediná karta, ktorá fungovala bola moja a ta rozhodne neoplývala peniazmi. Aj keď nakoniec debet klesol na cca 1000 eur, stále to bolo veľa a hlavne sme nechápali kvôli čomu. Postoj svetovej požičovne nás tiež zarazil. Prístup: máte smolu prepadla vám záloha, nás dostal. Nakoniec Jaro a Majo našli miestnu požičovňu, kde nám poskytli lepšiu cenu a nechceli žiadny debet a podobné nezmysly. Prišli sme však o zálohu a tak sa nám auto mierne predražilo. Nakoniec ale konečne máme auto. Natankujeme doplna, lebo auto dostaneme úplne s prázdnou nádržou. Medzitým prestalo aj pršať. Prejdeme sa ešte po pláži a vyrážame smerom na Taroudanntu.
Hrajúce sa deti na pláži.
Pri pláži.
Pohľad na letovisko.
„Stromové kozy“ a Taroudannt
Medzi Agadirom a Taroudanntom je menšia zaujímavosť. Pasú sa tu kozy, ktoré šplhajú po stromoch a spásajú jeho plody. Chceme ich vidieť. Ako vyrazíme z Agadiru do Taroudanntu pozeráme sa stále okolo seba, aby sme uvideli ,,stromové kozy,,. Stromové háje vidíme, ale kozy nevidíme. Nakoniec sme ich uvideli. Nafotíme, poblbneme a špinavý od kôz nasadáme spať do auta.
„Stromové kozy“ (foto od Martina Sasíka).
Cestou míňame veľa obcí a konečne pomaly zažívame pravé Maroko. Ani sa nenazdáme a dorazíme do Taroudanntu. Je to historické mesto, kde sú nádherné stredoveké hradby a typické trhy. S parkovaním nie je problém. Hradby sú úžasné, ale ešte viac nás ohúria miestne uličky a hlavne trhy. Tu si nafotíme aj v pokoji trhy, nikde v Maroku nás nenechajú takto fotografovať ako tu. Predáva sa tu všetko od základných potravín po látky a mobily.
Rozliata voda pred Taroudanntom.
Ulice Taroudanntu.
Vychýrené hradby.
Časť opevnenia.
Mesto ako exotická idylka (foto od Martina Sasíka).
Trhy.
Typické marocké topánky.
Predavač s korením.
Predavač s čerstým pomarančovým džúsom.
Uličky mesta.
Zapadajúce slnko nám naznačuje, že je čas zháňať ubytovanie. Zaplatíme „strážne,“ na parkovisku a vyrážame k horám, k Atlasu. Potom ako zistíme, že jediná obec, kde je možne zohnať ubytovanie je Berhil, sa vraciame k nemu a tu prespávame v ubytovni za cca 13 eur za izbu. Izba so štyrmi posteľami a tureckým záchodom stačí... Máme toho pre dnešok dosť. Sme premočení, fototechnika navlhnutá... Musíme sa vyspať. Druhý deň nás čaká Vysoký Atlas a Marakéš. Zaspávame pred polnocou...
Pridaj komentár
