Ďalšie ráno. Jedno z mnohých v Maroku. Je ale zas iné. Iné miesto, iná krajina, nové dobrodružstvá pred nami. Dnes Casablanca a ďalej sa uvidí. Balíme rýchlo veci, už sa rozvidnieva. Casablanca. Tam dorazíme čo nevidieť. Veľké moderné a ukážkové mesto. Tu sa konajú všetky konferencie, sú tu drahé hotely. Pamiatok je tu biednejšie, ale predsa tu je ukážková koloniálna architektúra a mešita Hassana II. Tá je aj prvý náš ciel. Zastavujeme niekde na hlavnej triede. Parkovné sa dnes neplatí. Paráda. Smer mešita. Prichádzame k nej a ešte nevyšlo slnko. Ale to sa za chvíľku zmení. Mešita je postavená na brehu mora a v oranžových lúčoch slnka vyzerá úžasne. Fotíme a beháme okolo mešity. Pri mne sa aj zastavia policajti na aute. Čo zase chcú? Prečo všade len niečo po mne chcú policajti. Usmiaty stiahnu okienko a pýtajú sa na foťák. Že koľko taký stojí. Hovorím, že je to už starý foťák, to ich neodrádza tak ma napadne suma 1000 eur. Len sa zasmejú a poznamenajú, že starý a ešte drahý a poprajú mi nech urobím pekné fotky...
Mešita v ranných lúčoch.
Jedny z mnohých dverí.
Dá sa ísť aj do mešity, je to jediná prístupná mešita pre kresťanov v Maroku. A je aj najvačšia v Maroku. Chalanom je ľúto dať za vstup, mne nie a pretože mám ešte študentský idem do vnútra na prehliadku. Vysmiaty sprievodca má skupinku turistov, ja mám ísť s nimi. Fotiť sa dá, čo len chcem a preto sa pýtam, či musím chodiť so skupinkou. Nemusím, mám si robiť čo chcem a keby som niečo chcel mám sa spýtať. Vonku sa vyzujem a tak sa síce držím sprievodcu, ale to len kvôli tomu, že otvára jednotlivé miestnosti. Mešita je neskutočne zdobená. A najkrajšie sú podzemné priestory, kde je aj morská voda. Krása. 45 minút ubehne.
Hlavná miestnosť pre modliacich.
Chalani už netrpezlivo čakajú vonku. Ešte si ideme pozrieť koloniálne budovy, na čele ktorých je katedrála Sacré Coeur, teraz skôr galéria. Pomaly sa vydáme k autu. Ešte trošku poblúdime a pochodíme miestne uličky a po odpočinku sa vydávame mimo Casablancu. Je už po 16-tej hodine. Zase je horšie sa vymotať z Casablancy ako sa do nej dostať. Predsa len má toto mesto cez tri a pól milióna obyvateľov. Zvládneme to.
Jeden z mnohých parkov a katedrála.
Interiér katedrály.
Smer ďalej na juh. Ďalšia zastávka El Jadida. Koniec našej cesty. Cesta je jednotvárna. Obec za obcou, mestečko za mestečkom. Príroda – klasická rovina. K večeru dorazíme do El Jadidy. El Jadida je presne také ako píše sprievodca: štýlové a prekrásne mesto s dochovanými uličkami a hradbami starej portugalskej mediny. Prvé čo ideme urobiť po príchode je zohnať ubytovanie a tak chodím s Jarom od ubytovania k ubytovaniu, až zoženieme to pravé. Rozumná cena, príjemný personál a teplá sprcha a centrum mesta. Ubytujeme sa vybaľujeme. Hneď si berieme veci a ideme peši cez mesto k moru. Bude západ slnka a konečne si môžeme dovoliť nafotiť more, skaly a všetko čo k tomu patrí. Sme pri mori dlho. Keď je už tma, vydáme sa do ulíc. Celé to tu žije. Dáme si v jednom z miestnych pohostinstiev čaj a oddychujeme. Je plno a všetci pozerajú futbal. V meste sme zatiaľ nevideli žiadnych turistov. Po čaji ideme na izbu. Spať...
Západ slnka.
Miestna fauna.
V podstate predposledný deň v Maroku. Nestávame skoro. Neprebúdza nás budík, ale ruch mesta. Plán je užívať si pohodový deň. A tak sa pomaly hrabeme z izby. Raňajky za nami a hygiena tiež. Vyrážame na pláž mesta a potom za mesto .Tu sa poprechádzame. Cestou vidíme motorky so Slovenskou ŠPZ a tak im necháme odkaz. Neskôr ich aj stretneme a dobre sa porozprávame. Majú za sebou a pred sebou niečo podobné ako my, len na motorkách a trošku drsnejšie. Poobede sa vrátime zas do mesta. Pozrieme si portugalské mesto, navečierame sa a ideme mimo mesta nájsť lokalitu na večerné fotografovanie. Tú aj nájdeme. Pekné útesy. Toto fotografovanie je jednoducho úžasné...
Predposledný deň v Maroku je už odpočinkový a tak len fotíme čajky a prírodu.
Fantastické útesy vo večerných lúčoch.
Atlantik poskytuje krásne výjavy.
Vraciame sa do mesta. Na izbe necháme fotoaparáty a vydáme sa ochutnať miestne špeciality ako sú slimáky, rôzne ražniči a podobne. Nemôžu chýbať ani sladkosti. Tie sú medové a veľmi sladké. Flákame sa v meste užívame si naplno miestny kolorit a ľudí, ktorí si nás vôbec nevšímajú. Je to úplne o niečom inom ako napríklad v Marakéši. Zaskočí nás len žena, ktorá pýta almužnu a keď jej nič nedáme naštvane sadne na skúter a odíde. Úsmevné. Blíži sa neskorá večerná hodina a tak ideme spať....
Je okolo deviatej hodiny ráno. Vylihujeme. Ani nestávame moc skoro. Načo, však spať budeme najskôr asi až na Slovensku za nejakých 50 hodín. Každý sa sprchuje, raňajkujeme a balíme sa. Posledných pár hodín v tomto meste. Rozdeľujem peniaze čo zostali, nech si ich každý minie podľa uváženia... Zbalený a čas na rozchod. Každý ide po svojom. Ja si idem pozrieť portugalské mesto, ktoré je neskutočne romantické. Poobede vyrážame smerom do Fésu. Ešte sa lúčime so správkyňou hotela a malému dievčatku, ktoré je asi jej dcéra dávam cukríky ktoré nám zostali. Rozžiari sa na nej obrovský úsmev.
Portugalské mesto.
Uličky portugalského mesta.
Smer Casablanca a potom vedľajšími cestami na Fés. V Casablance zas trošku blúdime, ale je to hlavne tým, že všetky cesty nás navádzajú na diaľnicu a tej sa chceme vyhnúť. Cesta je už jednotvárna. Je to také lúčenie s Marokom. Sme pri Meknese. Tu sa zastavíme v miestnej ,,krčme,, a dávame si čajík. Je zaujímavé ako nikto nemá pivo alebo podobný alkohol, len čaj a kávu, pozerajú na futbal v televízii a pritom fajčia úplne normálne hašiš. Je pred polnocou a sme pri letisku. Letí nám to až ráno okolo 6tej. Chalani si ľahnú v aute ja sa radšej uložím na letisku. Predtým ale píšem kadekomu, je tu wifi zadarmo. Paráda. Ale dlho to nevydržím asi tak na dve hodinky si zdriemnem. Ranné odbavenie je rýchle. Nič nám nekontrolujú. Maročania to majú akosi na háku... V Duty Free kupujem už v našej domácnosti obvyklú magnetku. Lietadlo odlieta načas. Pristanie v Bruseli a tam skoro 2 dni. A Bratislava, prílet večer. Stíham posledný vlak smerom na Žilinu a Vrútky a odtiaľ do Martina kde bývam.
Posledne ranné pohľady na Maroko z lietadla.
15 dní v Maroku za nami... Plný zážitkov, ktoré stále strebávam ešte v dobe písania tohto ,,cestopisu,, ...
Pridaj komentár
