Väčšina návštevníkov Nového Zélandu začína alebo končí svoje putovanie po krajine v Aucklande. Pre mnohých z nich je to len krátka zastávka po prílete alebo tesne pred odchodom a na prehliadku mesta im neostane veľa času. Je to však škoda. Hoci hlavným lákadlom Nového Zélandu je príroda vo všetkých svojich podobách, Auckland ponúka takisto prekvapivo veľa. Pozývam vás na krátku prechádzku jeho zákutiami.
Pohľad na centrálny Auckland z časti North Shore počas večerného odlivu.
Jedným z prívlastkov, ktorým sa Auckland hrdí, je "mesto plachiet". A právom. Lode tu vidno takmer všade. Členité pobrežie v celkovej dĺžke viac ako 3 700 kilometrov ho k tomu priam predurčuje. Tenký pás zeme, spájajúci severnú časť Severného ostrova s oblasťou centrálnou, je vo svojom najužšom úseku široký len necelé dva kilometre. K vode to tu nie je nikde ďaleko. Westhaven marína je najväčšou na južnej pologuli a kotví tu takmer dvetisíc lodí. Pre mňa ako suchozemca je to jedno z najfascinujúcejších miest Aucklandu. Jachty všetkých tvarov a veľkostí sa veselo pohupujú a zo spleti sťažňov vytŕča dominanta mesta - veža Sky Tower.
Westhaven marína s panorámou Aucklandu v pozadí.
V Aucklande samotnom je registrovaných cez 135 000 plavidiel. Od tých najmenších až po superjachty. V priemere každá tretia domácnosť vlastní aspoň jedno plavidlo. Lode sú tu považované za bežný dopravný prostriedok a okrem vody ich častokrát vidno i na cestách. S automobilmi súperia aj o parkovacie miesta.
Jachty rôznych veľkostí kotvia vo Westhaven maríne pekne bok po boku.
Uvidieť v centre Aucklandu loď na ceste nie je žiadnou raritou.
Jedno z lodných parkovísk vo Westhaven maríne.
Súčasťou maríny sú i rozsiahle lodenice.
Niektoré jachty sú opravované priamo na vode.
Marína postupne prechádza do osobného prístavu. Chuť soli sa mieša s pachom hnijúcich rias, hukot neustále sa striedajúcich trajektov a katamaránov občas prehluší prenikavý tón luxusných zaoceánskych lodí. Človek za pochodu sleduje neprestajný frmol a ani si nevšimne, že je už takmer po kolená mokrý. V centre Aucklandu vnímate more doslova všetkými zmyslami.
V osobnom prístave pravidelne kotvia nielen luxusné plaviace sa hotely,...
...ale aj vojenské lode - ako napríklad táto čínska, ktorá vzbudila pozornosť miestnych médií.
Ideálnym spôsobom ako si pozrieť mesto plachiet je, ako inak, z vody. V zálive Hauraki, ktorý je morskou rezerváciou, sú roztrúsené desiatky ostrovov rôznej veľkosti. Pravidelne sa tu konajú preteky lodí, jednotlivé tímy tu však trénujú počas celého roka. Trajekty, ktoré z osobného prístavu odchádzajú do prímestských častí na opačnej strane zálivu, tu slúžia ako mestská hromadná doprava. Pre mnohých obyvateľov je to najjednoduchší spôsob, ako sa dostať do centra mesta. Priamočiara plavba loďou trvá len niekoľko minút, zatiaľ čo jazda autom pozdĺž členitého pobrežia niekoľkokrát dlhšie. Mnoho turistov sa obmedzí len na pobyt v centre Aucklandu. Krátky výlet loďou cez záliv do časti Devonport sa dá však stihnúť aj za pár hodín. Odtiaľto sú na aucklandskú panorámu jedny z najlepších pohľadov. S modernou architektúrou na opačnej strane krásne kontrastujú biele vily postavené v koloniálnom štýle. Práve kvôli architektúre a výhľadom na celý záliv Hauraki si Devonport zaslúži aj dlhšiu návštevu.
Osobný prístav v centre Aucklandu, z ktorého sa ľahko dostanete na rôzne ostrovy a do prímestských častí.
Pohľad na centrálnu časť mesta z vodného autobusu.
Plavba zálivom Hauraki je dobrou príležitosťou na zaujímavé zábery prakticky kedykoľvek.
Koloniálna architektúra v mestskej časti Devonport. V pozadí panoráma Aucklandu a most Harbour Bridge.
Osobný prístav susedí s nákladným a zatiaľ čo ten prvý utíchne aspoň v noci, v tom druhom je tomu presne naopak. Nadrozmerné žeriavy neustále vykladajú tovar z kontajnerových lodí, aby ich vzápätí mohli zasa naložiť. Po zotmení bliká množstvom pohybujúcich sa svetielok a pripomína mesto v meste.
Nákladným prístavom prechádza viac ako polovica novozélandského importu a približne rovnaké množstvo celkového exportu krajiny.
Večer dotvára nákladný prístav svetelnú panorámu Aucklandu.
Aucklandské nábrežie je domovom lodí z celého sveta. Niektoré ho využívajú len dočasne, iné sú tu zakotvené natrvalo. Jednou z nich je aj jachta KZ1, ktorá bola vyzývateľom jachtárskej súťaže o Pohár Ameriky v roku 1988. KZ1 bola v tom čase najrýchlejšou jednotrupovou jachtou. Američania, ako obhajcovia titulu, na výzvu odpovedali zhotovením dvojtrupového katamaránu. Novozélanďania podali námietku voči dovtedy v súťaži nevyužívanému dizajnu lode. Kontroverzné preteky na vode, ktoré KZ1 prehrala, pokračovali vlečúcim sa súbojom v súdnej sieni. Po počiatočných úspechoch novozélandského tímu súd nakoniec odklepol víťazstvo Američanom.
Jachta KZ1 je dnes natrvalo "zaparkovaná" pred národným námorným múzeom na nábreží.
Ďalšou loďou, ktorá dostala v roku 1985 Auckland na titulky svetových novín, bol Dúhový bojovník (Rainbow Warrior). Vlajková loď organizácie Greenpeace mala namierené k atolu Mururoa v Tichom oceáne, kde v tom období Francúzsko uskutočňovalo desiatky pokusných atómových výbuchov. Krátko pred polnocou 10. júla sa ozval výbuch aj v centre Aucklandu. Cez dieru o veľkosti garážových dverí začala do Dúhového bojovníka, zakotveného v prístave mesta rýchlo prúdiť voda. Posádka spustila okamžitú evakuáciu lode. Na palube bol vtedy aj fotograf Fernando Pereira, ktorý sa po prvom výbuchu rozbehol po svoju fotovýbavu do kabíny lode. O chvíľu nasledoval ďalší výbuch. Časť posádky stihla loď opustiť, iní boli druhou explóziou hodení cez palubu. Za niekoľko minút sa loď potopila. A s ňou aj Fernando. Na druhý deň sa celý Nový Zéland prebudil do šoku. Udalosť, ktorá spočiatku vyzerala ako nehoda, prerástla do medzinárodného škandálu. Nasledujúce vyšetrovanie potvrdilo, že za bombovým útokom boli agenti francúzskej tajnej služby. Až po nátlaku médií priznal francúzsky premiér, že agenti potopili loď na príkaz vlády. Koho príbeh zaujíma viac, odporúčam dokument The Boat and the Bomb, ktorý detailne popisuje celú udalosť vrátane vyšetrovania. Rovnako zaujímavým je aj rozhovor s človekom, ktorý pripevnil bomby na Dúhového bojovníka. Bývalý agent tajnej služby - Jean Luc-Kister sa v ňom, ako jediný člen z 13-členného komanda podieľajúceho sa na útoku, po viac ako 30 rokoch ospravedlnil pozostalým Fernanda Pereira, organizácii Greenpeace, ako aj všetkým Novozélanďanom.
Miesto potopenia Dúhového bojovníka pripomína mozaika v prístave.
Ak patríte k tým jedincom, ktorým sa dvíha žalúdok už pri pohľade na húpajúce sa lode, z aucklandskej pobrežnej promenády to máte do centra len pár ulíc. Za hrdými sťažňami rôznorodých lodí sa ešte pyšnejšie týčia podobne rozmanité mrakodrapy. Napriek svojej veľkosti a pompéznosti mne osobne tak trocha pripomínajú známe potemkinovské dediny. Fotogenickú panorámu Aucklandu tvorí len niekoľko ulíc a za grandióznou fasádou sa ukrývajú nekonečné predmestia rodinných domov.
Známu siluetu mesta tvorí niekoľko mrakodrapov vytŕčajúcich z rozsiahleho mora rezidenčnej výstavby.
Historických budov nájdete v centre mesta pomerne málo. Mnohé z nich tu naviac pred sto rokmi ešte ani nestáli. Ich fotenie v úzkych uličkách uprostred mrakodrapov je tak trochu fotografický sadomasochizmus. Najskôr sa hodiny trápite s neúprosnou perspektívou, aby ste následne mazali jeden záber za druhým. Na rozdiel od pamäťovej karty vaša krčná chrbtica na toto kompozičné cvičenie tak rýchlo nezabudne. Je načase vymeniť širokáč za teleobjektív a zamerať sa na detaily. Vyleštené fasády mrakodrapov menia mesto na krajinu krivých zrkadiel.
Katedrála svätého Patrika, respektíve jej časť, po márnom snažení sa o čo najlepšiu fotodokumentáciu.
Pohľad na mesto "očami" mrakodrapov.
V honbe za tým najzaujímavejším odrazom sa od pôvodného itineráru ľahko odkloníte. Dominantou a spoľahlivým orientačným bodom v Aucklande je televízna veža Sky Tower. Najvyššia stavba na južnej pologuli je zároveň aj jednou z hlavných atrakcií mesta. Vyhliadková plošina ponúka panoramatické zábery spoza hrubého tónovaného skla. Koho neuspokoja pohľady na mesto s výrazne nazelenalým odtieňom, môže si ho pozrieť na vlastné oči bez akýchkoľvek vizuálnych prekážok. Niektorí účastníci prechádzky okolo veže vo výške takmer 200 metrov po jej absolvovaní sklo so zeleným nádychom nápadne pripomínajú...
Sky Tower je so svojimi 328 metrami v Aucklande viditeľná z mnohých miest.
V závislosti od svetelných podmienok je väčšina záberov z vyhliadkovej plošiny veže posunutá farebne viac alebo menej do zelena.
Prechádzka okolo veže po kovovej mreži je z bezpečnostných dôvodov možná len bez vlastnej fotovýbavy.
Komu sa nechce po prehliadke čakať na výťah, môže si návrat na pevnú zem trochu urýchliť.
Dobrými vyhliadkovými bodmi v rámci Aucklandu sú aj viaceré sopky. Vulkanické pole, ktorého je mesto súčasťou, má rozlohu približne 140 kilometrov štvorcových. Z viac ako 50 kopcov sopečného pôvodu sa mnohé nachádzajú v širšom centre mesta. Sopka Mount Eden je najvyšším prirodzeným bodom Aucklandu a obľúbeným miestom fotografov hlavne vo večerných hodinách. Okrem panoramatických výhľadov majú vulkány s vežou Sky Tower spoločnú aj určitú dávku dobrodružstva. Vulkanické pole nie je vyhasnuté a geologicky najmladším je ostrov Rangitoto, ktorý vznikol v dôsledku opakovaných erupcií len pred 550-600 rokmi.
Večerný pohľad na centrum Aucklandu zo sopky Mount Eden.
50 metrov hlboký kráter na Mount Eden, v pozadí ostrov Rangitoto.
Ostrov Rangitoto je obľúbeným cieľom jednodňových výletov v rámci návštevy Aucklandu. Popri krásnych výhľadoch na mesto ponúka aj unikátny pohľad na vznik sopečných ostrovov. Kolonizácia rastlinami tu začala relatívne nedávno a tak sú tu dobre viditeľné rôzne lávové útvary. Na ostrove nie je žiaden prameň vody a človek si tu pripadá tak trochu ako Robinson Crusoe. Za predpokladu, že sa mu podarí odmyslieť si ostatných návštevníkov.
Pohľad na ostrov Rangitoto z prímestskej časti North Shore.
Jedinečnú scenériu ostrova tvoria čierne lávové polia, stálo zelená vegetácia a modrá obloha.
Podobne ako k vode je to v Aucklande blízko aj do prírody. Či už vo forme mestských parkov a záhrad, sopečných kopcov alebo 34 regionálnych parkov v okrajových častiach mesta. Viaceré neobývané ostrovy v rámci zálivu Hauraki boli zmenené na vtáčie prírodné rezervácie s prísnou kontrolou predátorov a inváznych druhov. Jedinečná poloha, krásna príroda, ale aj vzťah k životnému prostrediu prispievajú k tomu, že sa Auckland pravidelne umiestňuje na popredných priečkach v prehľadoch miest s najlepšou kvalitou života. Ak máte v pláne navštíviť Nový Zéland, oplatí sa vyhradiť si čas aj na návštevu jeho najväčšieho mesta.
Pohľad na Auckland z regionálneho parku Shakespear.
Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D, Canon EOS 70D, objektívy Canon EF-S 10-18 mm f/4.5-5.6 IS STM, Canon EF-S 18-55 mm f/3.5-5.6 IS a Canon EF-S 55-250 mm f/4-5.6 IS II.