Sírové výpary stúpajúce z popraskanej zeme, jazerá a rieky s vriacou vodou, horúca pôda doslova pod nohami. Bublanie bahna a sykot unikajúcej pary, slnko zahalené kúdolmi dymu. Krátery Inferno a Diablov domov, či jazero s dekadentným názvom Šampanské. Ak si myslíte, že bude nasledovať rozbor významného stredovekého literárneho diela, mýlite sa. Vitajte na jednom z miest Ohnivého kruhu v Tichom oceáne. Vitajte v Rotorui.
Kráter Diablov domov v oblasti Waiotapu.
Bublajúce bahno v geotermálnych prameňoch.
Mesto Rotorua a jeho okolie sú súčasťou vulkanickej zóny Taupo nachádzajúcej sa v strednej časti severného ostrova Nového Zélandu. Táto vysoko aktívna sopečná oblasť pokrýva územie približne 350 kilometrov dlhé a 50 kilometrov široké. Okrem činných vulkánov sú pre ňu charakteristické aj početné geotermálne pramene a gejzíry. A práve tie sa spolu s viacerými jazerami sopečného pôvodu nachádzajú v okolí mesta Rotorua.
Jazero a mesto so spoločným názvom - Rotorua.
Dopravná navigácia v rámci Nového Zélandu je vďaka pomerne málo rozvinutej cestnej sieti jednoduchá. Návštevníkov Rotorui naviac už z diaľky víta typický "vajcový" zápach, a tak sa dá v celej oblasti orientovať aj bez moderných navigačných zariadení. Stačí ísť jednoducho za nosom...
Sírový záliv na okraji jazera Rotorua.
Mesto Rotorua sa nachádza na južnom brehu rovnomenného jazera. To vypĺňa kalderu, ktorá vznikla prepadnutím magmatického krbu veľkej sopky po jej výbuchu pred približne 240 000 rokmi. Vodou zaliata kaldera má v priemere okolo 22 kilometrov a je tak svojou rozlohou druhým najväčším jazerom severného ostrova Nového Zélandu. Sopečnú minulosť okrem vulkanického dómu vyčnievajúceho nad hladinu jazera pripomínajú dodnes aktívne geotermálne pramene a gejzíry. Tie sa nenachádzajú len v bezprostrednom okolí jazera Rotorua, ale v celej oblasti.
Výpary stúpajúce z termálnych prameňov v oblastiach Waimangu a Waiotapu.
O dôležitosti a vplyve sopečnej aktivity svedčia aj pôvodné maorské názvy. Waiotapu (Posvätné vody) a Waimangu (Čierna voda) sú dnes navštevované pre množstvo rôznych vulkanických a geotermálnych útvarov. Waimangu je naviac jediným hydrotermálnym systémom na svete, ktorý môže s presnosťou na deň určiť dátum svojho vzniku. 10. júna 1886, po sérii silných zemetrasení, mohutná explózia vulkánu Tarawera zmenila vzhľad okolitej krajiny. Najväčší sopečný výbuch v novodobej histórii Nového Zélandu si podľa odhadov vyžiadal 120 ľudských životov a úplne zničil faunu a flóru vo svojom okolí. Za obeť mu padli aj tzv. Ružové a Biele Terasy, ktoré boli v tom období najznámejšou turistickou atrakciou Nového Zélandu a častokrát označované za ôsmy div sveta.
Dobový záber na krajinu v okolí sopky Tarawera po výbuchu v roku 1886 - zdroj: www.waimangu.co.nz.
Dnešný pohľad na tú istú oblasť.
Niekdajšie slávne Ružové Terasy pred výbuchom v roku 1886 - zdroj: www.waimangu.co.nz.
V rokoch 1900 až 1904 sa tu zasa nachádzal najväčší známy gejzír všetkých dôb - Waimangu Geyser. Voda, ktorú chrlil do výšky až 460 metrov v pravidelných 36 hodinových intervaloch, bola čierna od bahna a kameňov, a práve podľa nej bol pomenovaný nielen samotný gejzír, ale aj celá geotermálna oblasť.
Gejzír Waimangu na dobovom zábere - zdroj: www.waimangu.co.nz.
Veľkú popularitu medzi turistami a svetové prvenstvá si však oblasť uchováva dodnes. Jazero s výstižným názvom Panvica (Frying Pan) je najväčším termálnym prameňom na svete. Zvláštnosťou je aj kráterové jazero Inferno, ktorého hladina stúpa alebo klesá v zložitých niekoľkotýždňových cykloch až o 8 metrov.
Echo kráter s jazerom Panvica.
Plyny unikajúce z jazera Panvica navodzujú dojem vriacej vody, tá ma však povrchovú teplotu len okolo
55 stupňov Celzia.
Azda najznámejším a zároveň najfotografovanejším symbolom celého regiónu je Šampanské jazero. Je súčasťou geotermálnej oblasti Waiotapu a názov dostalo po neustále unikajúcich bublinkách oxidu uhličitého pripomínajúcich bublinky šampanského.
Šampanské jazero.
K podobe so svetoznámym mokom prispieva aj farba jazera. Odtiene modrozelenej vody krásne kontrastujú s oranžovými usadeninami na ponorených platniach po obvode. Unikátnu farebnú kombináciu dopĺňa bielo-šedý sinter usadený na okrajoch jazera. Geotermálny prameň pod jazerom dosahuje 260 stupňov Celzia, povrchová voda má však "len" 73 stupňov. Je bohatá na viaceré minerály ako napríklad zlato, striebro, ortuť, síru či arzén, ktoré sa podieľajú na charakteristickom oranžovom zafarbení.
Farebná paleta Šampanského jazera.
Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, jazero je hlboké až 62 metrov. Rovnako prekvapivo pôsobí aj fakt, že napriek extrémnym životným podmienkam boli v jazere objavené baktérie a jednobunkové organizmy. V stenách prepadnutých kráterov v okolí jazera zas na jar hniezdia lastovičky a škorce, ktoré využívajú stúpajúce teplo pri inkubácii vajec. Prebytková voda zo Šampanského jazera sa mieša so sírou a železitými soľami a zachytáva sa v kráteri s výstižným názvom - Diablov kúpeľ. Farba vody v ňom sa mení od jedovato zelenej po ešte jedovatejšie žltú, v závislosti od oblačnosti a prenikajúceho svetla.
Voda s vysokým obsahom síry v kráteri Diablov kúpeľ.
Neďaleký gejzír Lady Knox je ďalšou zaručenou atrakciou. Denne o 10:15 chrlí vodu, v závislosti od počasia a ročného obdobia, do výšky až 20 metrov. Pravidelnosti erupcií napomáhajú správcovia oblasti pridávaním ekologického mydlového prášku, ktorý zníži povrchové napätie vody a naštartuje mechanizmus erupcie.
Gejzír Lady Knox pred a počas erupcie.
Vplyv vulkanickej činnosti na samotný reliéf krajiny je najlepšie viditeľný z vtáčej perspektívy. Spoločností ponúkajúcich vyhliadkové lety v okolí Rotorui je viac než dosť, za peknými výhľadmi však stačí vyliezť na najbližší kopec.
Pohľady na okolitú krajinu z Dúhovej hory - Rainbow Mountain.
Po celodennom chodení dobre padne účinky termálnych prameňov a bahna vyskúšať priamo na vlastnej koži. Prírodných kúpeľov využívajúcich horúce pramene je v oblasti viacero a sú ďalšou z hlavných turistických atrakcií regiónu. Prví európski prisťahovalci sa tu údajne do liečivého bahna spúšťali na lanách priviazaných o stromy a kry rastúce v okolí prameňov. Podľa dobových záznamov mali miestne pramene priaznivý účinok nielen na telo, ale aj na dušu. Z unikajúcich výparov vznikal oxid dusný, známy ako rajský plyn, ktorého vysoká koncentrácia niekedy spôsobovala až mdloby. Jedno z bahenných jazier po ňom dokonca nesie aj názov.
Jazero rajského plynu - Laughing Gas Pool.
Hoci charakteristický zápach v okolí Rotorui sa od tých čias veľmi nezmenil, dnešné kúpeľné domy ponúkajú pohodlie a vymoženosti 21. storočia. V teplom kúpeli priamo pod hviezdnym nebom si človek uvedomí, že to peklo vlastne nie je ani také nepríjemné. A mne príde na um myšlienka priam kacírska. O pekle na zemi, ktoré je vlastne akýmsi rajom. A to nielen pre fotografov.
Turisti pri Šampanskom jazere.
Použitá fototechnika:
Canon EOS 1000D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS a Canon EF-S 55-250 mm IS II
Pridaj komentár
zaujimave..
