Peru

Niekoľko faktov o Peru:

Rozloha: 1 285 220 km²

Počet obyvateľov: 27 968 000

Úradné jazyky: španielčina, kečuánština, ajmarčina

Mena: Nový sol / Nuevo sol (1 Eur cca. 4 Nuevo sol)

Peru, República del Perú. Táto rozmanitá krajina sa nachádza na západnom pobreží Južnej Ameriky. Hraničí s krajinami Kolumbia a Ekvádor na severe, Brazília na východe, Bolívia na juhovýchode a Chile na juhu. Jej západne pobrežie obmýva Tichý oceán.

Peru je po geografickej stránke mimoriadne rôznorodá krajina. Nachádzajú sa tu oblasti rozsiahlych púští na pobreží, tiahne sa ním nádherné pohorie Ánd a samozrejme netreba zabúdať ani na oblasť Amazonskej džungle. Pobrežie na východe je známe svojimi plážami, ktoré sú u surferov mimoriadne obľúbené (Mancora).

Pobrežie Tichého oceána. Mancora.
 

Ak sa niekedy vyberiete do Peru, svoju púť pravdepodobne začnete v Lime. Toto rušné veľkomesto na pobreží je centrom života a dá sa povedať, že nikdy nespí. Medzi najznámejšie časti mesta patrí Plaza de Armas (tak sa nazývajú všetky hlavné námestia v peruánskych mestách). Tu sa podvečer schádzajú rodinky s deťmi a venujú sa svojej obľúbenej činnosti - kŕmeniu holubov. Je to vynikajúca šanca ako pri krásnom večernom svetle urobiť pár zaujímavých momentiek. Ľudia sú väčšinou veľmi milí, priateľskí a radi sa fotia, dokonca si ani nepýtajú propinu, čiže poplatok.

V Lime sa dá natrafiť na zaujímavé  momentky. Lima	Deti sa fotia radi a ani rodičia s tým nemajú najmenší  problém.

Každé ráno majú turisti možnosť sledovať výmenu stráží  v prezidenstkom paláci v Lime.	Policajti dohliadajúci na výmenu stráží v prezidenstkom paláci. Lima.

Na svojej ceste po Peru pokračujem z Limy smerom na juh do mesta Pisco, ktoré je po katastrofálnom zemetrasení v auguste 2007 značne poškodené. Z Pisca je to na skok do Paracasu, známeho rezerváciou Islas Ballestas. Je to súostrovie v Tichom oceáne, kde máte príležitosť na fotografovanie obrovských kolónií vtákov, tuleňov a tučniakov.

Tučniaci. Islas Ballestas.

Z Paracasu pokračujem ďalej smerom na juh do mesta Ica, kde strávim dva dni v púštnej oáze Huacachina.

Po dvoch dňoch strávených v púšti pokračujem do mesta Nasca, ktoré je známe záhadnými obrazcami v púšti. Opäť veľmi fotogenické miesto, avšak musíte byť ochotní absolvovať vyhliadkový let v jednomotorovom lietadle s miestnym pilotom. Obrazce je totiž možné vidieť iba z lietadla. Polhodinová vyhliadka vás vyjde asi na 30 USD.

Letisko Nasca. Pár dní po mojej návšteve zahynulo pri havárii päť Francúzov.

Candelabro, čiže svietnik. Pravdepodobne ide o pirátske znamenie. S istotou to nikto nevie. Islas Ballestas.

Po zaujímavom dni v Nasce sa vyberám na nekonečnú cestu autobusom do Arequipy. A tu nastáva prvý problém. Doteraz som sa pohyboval po pobreží a Arequipa sa nachádza vo výške 2800 m n.m. Neminie ma výšková choroba. Síce sa neprejavila silno, ale prvé tri dni som na WC strávil oveľa viac času ako bolo dovtedy bežné. 2800 m n.m. nie je veľmi veľa, takže mám možnosť sa aklimatizovať aj na väčšie výšky, ktoré ma čakajú.

Trhovisko na ceste z Arequipy do Chivay vo výške asi 5000 mnm. Arequipa.

Trhovisko, tentokrát už nižšie položené. Arequipa.

Arequipa je nádherné mesto obklopené šesť tisícovými vulkánmi El Misty a Chachani, na ktoré je možné podniknúť výstupy. Tiež je možné urobiť si výlet do mestečka Chivay a odtiaľ trek do kaňonu Colca. Tu sa nachádza miesto známe ako Cruz del condor, kde je možné každé ráno pozorovať voľne žijúce kondory z neuveriteľnej blízkosti. V meste Areqipa sa nachádza veľké množstvo agentúr, ktoré ponúkajú výlety do kaňonu Colca ako aj výstupy na spomínané vulkány.

Cestou do Chivay. V pozadí jeden z vulkánov. Arequipa.

Cruz del Condor. Pozorovanie kondorov je turisticky mimoriadne populárne.

El Condor Andino. Cruz del Condor.

Nasledujúca zastávka Puno, jazero Titicaca. Titicaca je najvyššie položeným splavným jazerom na svete (3800 m n. m.). Leží na hraniciach medzi Peru a Bolíviou. Známi sú jeho obyvatelia žijúci na plávajúcich ostrovoch vyrobených z trstiny totora. Prekvapili ma drsné podmienky v akých sú títo veľmi milí ľudia schopní žiť. Fotografi si opäť prídu na svoje.

Na ostrove Taquila sa obyvatelia živia hlavne chovom dobytka.
Puno, Lago Titicaca, Taquile. 

Kozia pohoda. Puno, Lago Titicaca. Taquile.

Z Puna je to čo by kameňom dohodil do hlavného mesta Bolívie La Paz. A tak si „odskakujem" na zjazd najnebezpečnejšej cesty sveta, známej ako Death road. Je to 64 km adrenalínu dole kopcom na bicykli. Vrele odporúčam. Tu som sa k fotografovaniu nanešťastie nedostal, pretože foťák ostal v sprievodnom vozidle.

Pri kŕmení holubov. La Paz.

V Bolívii ani v Peru kočíky neuznávajú. La Paz.

Z La Paz naberám smer do prekrásneho mesta Cusco, ktoré je východiskovím bodom pre trek na Machu Picchu. Tento štvordňový trek vysokohorskou džungľou je po fotografickej stránke takisto veľmi zaujímavý. V Cuscu je okrem toho mnoho iných možností na outdoorové zábavky. Je to turistické centrum Peru. Stretol som tu zopár Slovákov, Čechov a dokonca mojich dobrých známych zo Španielska.

Deti pripravené pýtať cukríky. Cusco.

Cestou na Machu Picchu. Niekde vo vysokohorskej džungli.

Z Cusca som urobil malý výlet cez tropickú nížinnú džungľu do Puerto Maldonado. Vybral som sa sem aj napriek varovaniu od miestnych z Cusca. A tak som aj dopadol. Okradli ma, takže na tento minivýlet nemám najlepšie spomienky. :(

Z Cusca sa cez Limu vyberám do mesta Huaraz, ktoré sa stalo mojou základňou pre Santa Cruz trek, ktorý som podnikol na vlastnú päsť, a taktiež pre výstup na Pisco (5752 m n. m.). Táto oblasť obklopená pohoriami Cordillera Negra a Cordillera Blanca. Je to to najkrajšie, čo som počas dvoch mesiacov strávených v Peru mohol vidieť. Nachádza sa tu známy vrch Alpamayo (5947 m n. m.), ktorý bol vyhlásený najkrajšou horou sveta. Mne sa ho bohužiaľ pre hmlu počas Santa Cruz treku nepodarilo ani vidieť. V mestečku Yungay sa nachádza pamätník československých horolezcov, ktorí tu zahynuli pri zemetrasení v roku 1970.

Santa Cruz trek. Agentúra zabezpečí všetko potrebné od nosičov až po sprievodcov.

Burro, jediný možný spôsob dopravy v týchto končinách. Santa Cruz trek.	Osamelý chlapec, čakajúci na cukríky. Santa Cruz trek.

Počas treku vám budú spoločnosť robiť takéto milé kravičky. Santa Cruz trek.

Pisco (5752 mnm). Cordillera Blanca.

Západ slnka v Cordillera Blanca.

Z Huarazu sa po náročnom, ale krásnom treku a výstupe vyberám do spomínaného surferského raja Mancora. Vybavený kvalitným oblečením do hôr som si užil dva dni v 40 stupňových horúčavách a pobral som sa na strastiplnú cestu späť do Limy. Aby som to nemal také jednoduché, idem okľukou cez Amazonský prales. Po 36 hodinách strávených v autobuse na ceste 30. triedy som bol veľmi rád, keď som uvidel asfalt.

Autobusová doprava je v Peru mimoriadne rozvinutá.

Po piatich dňoch v Lime skoro ráno nasadám do taxíka a za 20 Solov (cenu spomínam zámerne, pri prílete som za rovnakú trasu zaplatil 80 Solov) a vyrážam na letisko odkiaľ mi onedlho letí lietadlo do Madridu.

Niekoľko praktických rád:

Počas svojej cesty som sa stravoval v miestnych reštauráciách. Cena menu sa pohybuje okolo 3-6 solov. Jedlo je pomerne jednotvárne, ale chutné. Ubytovával som v hosteloch (cena približne od 13 do 25 Solov za noc). Presúval som sa výhradne „po cestách", čo nebolo vždy pohodlné. Cesta, v mape označená ako cesta 1. triedy, niekedy pripomína skôr tankodrom. Ceny za tovar sú v Peru nízke, ceny za služby treba vždy zjednávať. Internet je v Peru mimoriadne populárny, kaviarne sú na každom rohu. Komunikáciou s vašimi blízkymi ani nahrávanie fotiek na Ephoto nebudete žiadny problém.

Foto: Martin Klučka