Na juhozápade Európy, v celkovej dĺžke viac ako 490 kilometrov, sa tiahne pohorie, čo dalo názov poloostrovu, ktorý od zvyšku Európy oddeľuje. Pyreneje. Horské pásmo tvorí prirodzenú hranicu medzi Španielskom na juhozápadnej a Francúzskom na severovýchodnej strane. Medzi obe krajiny je ešte vtesnaná malá a častokrát prehliadaná Andorra. Okrem množstva prírodných rezervácií a chránených oblastí sa v Pyrenejách nachádzajú 3 národné parky. Napriek presne vymedzeným hraniciam človek však nemá pocit, že by prechádzal z krajiny do krajiny. Namiesto osídľovateľov, dobyvateľov, či pašerákov sa tu dnes voľne pohybujú turisti všetkých národností. A oficiálnu hranicu pripomínajú už len častokrát neprekonateľné končiare.
Satelitný záber Pyrenejí (zdroj: www.wikipedia.org).
Podobne je tomu aj v centrálnej časti Pyrenejí, kde bok po boku o titul najkrajšieho národného parku súperia španielsky Parque Nacional de Ordesa y Monte Perdido a francúzsky Parc National des Pyrénées. Keďže pri návšteve jedného i druhého má človek výhľady na obe strany, je ťažké rozhodnúť, komu ten titul právom patrí. A ako to už v takýchto súbojoch býva dobrým zvykom, je naozaj o čo súperiť. Potvrdilo to aj UNESCO zaradením oblasti do svetového dedičstva, a to hneď dvakrát. V roku 1997 bol tento prívlastok udelený vrcholu Monte Perdido a v roku 1999 rozšírený aj na oblasť Gavarnie/Gédre.
Parque Nacional de Ordesa y Monte Perdido (Španielsko).
Parc National des Pyrénées (Francúzsko).
"Papierovo" starší Parque Nacional de Ordesa y Monte Perdido je prvým národným parkom Španielska a jeho história siaha až do roku 1918. Jeho francúzsky bratranec bol oficiálne založený v roku 1967.
Národný park Ordesa y Monte Perdido
Snáď najvhodnejším prístupovým miestom na spoznávanie krás národného parku je Torla. Atraktívna kamenná dedinka v nadmorskej výške 1 033 metrov, so stálym počtom obyvateľov nepresahujúcim 400, je zároveň vstupnou bránou do národného parku. V hlavnej sezóne, kedy množstvo turistov niekoľkonásobne prevýši domácu populáciu, sa zaplnia aj veľkoplošné parkoviská v blízkosti dedinky. Platí to predovšetkým v letnom období, kedy je prístup autom do hlavnej časti národného parku povolený len miestnym obyvateľom. Pre turistiky chtivých návštevníkov zabezpečuje v tomto čase prepravu oboma smermi pravidelná autobusová doprava. Dostatok ubytovacích ako aj stravovacích možností ponúka aj väčšie a turisticky viac rozvinutejšie Broto. Kto však hľadá niečo komornejšie a autentickejšie, môže ako svoju základňu zvoliť malú osadu Fragen, pozostávajúcu z niekoľkých farmárskych domov ponúkajúcich ubytovanie. Všetky tri dedinky sú vzdialené asi 4 hodiny autom z Barcelony (približne 320 km, dve tretiny po diaľniciach – z toho časť platených).
Torla.
Broto.
Hlavnými turistickými atrakciami národného parku sú ľadovcom vytvorené údolie Valle de Ordesa a s nadmorskou výškou 3 355 metrov tretí najvyšší vrchol Pyrenejí – Monte Perdido. Tento vrchol, známy na francúzskej strane ako Mont Perdu, je častokrát zahalený v hmle a oblakoch. Možno práve preto dostal na oboch stranách rovnaké pomenovanie – Stratená hora.
Valle de Ordesa.
Stratená hora ukrytá v oblakoch.
Vysoká koncentrácia končiarov nad 3 000 metrov priťahuje čoraz viac adrenalínových nadšencov. Technicky náročné štíty sú však nedostupné počas väčšiny roka. Vertikalita a členitosť terénu vyžaduje skúsenosť a dostatok odvahy aj v nižších nadmorských polohách. Jedinou zábezpekou na mnohých miestach sú len tzv. "clavijas" – kovové kolíky zatlčené do skaly. Je preto častokrát nevyhnutné si celú trasu vopred dobre preštudovať a naplánovať.
Na hornom okraji údolia Ordesa.
Zostup cez clavijas.
"Turistický" chodník pod clavijas.
Ďalším unikátnym a legendami opradeným miestom je Brecha de Roldán (na francúzskej strane nazývaná La Bréche de Roland). Táto prirodzená "štrbina" v skalnej stene, široká asi 40 a vysoká 100 metrov, tvorí v nadmorskej výške 2 804 metrov súčasť hranice medzi oboma štátmi. Podľa jednej z legiend štrbinu vytvoril rytier Roland, keď sa pokúsil zničiť svoj meč Durendal po porážke v bitke o priesmyk Roncevaux. Štrbina je lepšie dostupná z francúzskej strany – záverečný výstup z vysokohorskej chaty Refuge des Sarradets trvá približne hodinu.
Rolandov prielom z francúzskej strany.
Chata Refuge des Sarradets so Cirque de Gavarnie v pozadí.
Záverečný výstup do Brechy z chaty Refuge des Sarradets.
Národný park Pyreneje
Tretí najstarší francúzsky národný park je hneď na prvý pohľad na turistov lepšie pripravený ako jeho španielsky konkurent. Množstvo menších či väčších turistických stredísk sa nachádza v jednotlivých údoliach tvoriacich národný park. Jedným z najpopulárnejších je údolie Le vallée de Luz-Gavarnie, susediace práve s národným parkom Ordesa y Monte Perdido. Vhodnými turistickými základňami sú len niekoľko kilometrov od seba vzdialené dedinky Gédre a Gavarnie. Napriek tomu, že prvá s počtom stálych obyvateľov približne 300 takmer dvojnásobne prevyšuje veľkosť druhej, je predovšetkým v hlavnej turistickej sezóne ospalejšia a pokojnejšia. Gavarnie je vďaka svojej polohe vyhľadávaným štartovacím bodom pre väčšinu turistov a v prípade pekného počasia kapacita inak dostatočných parkovacích miest častokrát nestačí. Komu malé dedinky nevyhovujú, može vyskúšať o niečo vzdialenejšie a podstatne väčšie mestečko Luz Saint-Sauveur. Miestne kúpele pamätajú veľa slávnych návštevníkov, medzi ktorých patrili aj Victor Hugo či Napoleon III. A práve neskôr menovanému krásy a blahodárna sila miestnej prírody natoľko učarili, že tu dal v rokoch 1859 až 1863 vybudovať 68 metrov dlhý a 63 metrov vysoký most cez rieku Gave de Gavarnie. Všetky tri strediská sú od najbližšieho medzinárodného letiska v Toulouse vzdialené približne 200 kilometrov a asi dve a pol hodiny cesty autom.
Gavarnie.
A práve už samotná jazda autom údolím Luz-Gavarnie ponúka nádherné pohľady. Čím viac sa človek blíži k cieľovej dedinke Gavarnie, tým viac sa mu odkrýva výhľad na majestátny Cirque de Gavarnie. S celkovou šírkou 800 metrov v najhlbšej časti a približne 3 000 metrov na vrchole je tento takmer dokonale polkruhovitý ľadovcový kotol právom najnavštevovanejšou a najfotografovanejšou atrakciou celého národného parku. K jeho veľkej popularite nemalou mierou prispievajú aj miestne vodopády, z ktorých Grande Cascade, s celkovým poklesom viac ako 400 metrov, je zároveň najvyšším vodopádom vo Francúzsku.
Cirque de Gavarnie.
Grande Cascade.
Neďaleký Vignemale masív je štvrtým najvyšším pohorím v rámci celých Pyrenejí. Je tvorený viacerými vrcholmi, z ktorých Grand Vignemale (takisto známy ako Pique-Longue) s celkovou výškou 3 298 metrov je zároveň najvyšším vrcholom národného parku Pyreneje. Petit Vignemale (3 032 m) a Pointe Chausenque (3 204 m) spolu s druhým najväčším pyrenejským ľadovcom d´Ossoue, krásne dotvárajú panorámu Vignemale. Vzhľadom na hraničiacu polohu je technicky náročný výstup možné absolvovať ako z francúzskej (Gavarnie) tak i zo španielskej (Torla) strany.
Populárnym cieľom je aj vrchol Pic du Midi, ktorý ponúka panoramatické pohľady na celú oblasť. Do viac ako 100 rokov starého obzervatória v nadmorskej výške 2 877 metrov sa dá ľahko, avšak dosť draho, dostať pohodlnou lanovkou.
Horské hrebene v národnom parku Pyreneje, v pozadí Pic du Midi.
Dobre značené turistické trasy v celom národnom parku Pyreneje ponúkajú dostatočné možnosti všetkým vekovým i náročnostným kategóriam. Oblasťou prechádza aj známa francúzska GR10. V zime sú miestne strediská zasa vyhľadávané hlavne lyžiarmi a snowboardistami, na ktorých tu čaká viac ako 100 kilometrov zjazdoviek.
Čo dodať na záver?
Oblasť oboch národných parkov je bohatá na vodopády, rôznorodú flóru a faunu. Na mnohých výletoch možno zhliadnuť kamzíka pyrenejského, orla skalného, či supa bielohlavého. Veľkej popularite sa tešia aj početné hoci plaché svište.
Svišť na hornom okraji Valle de Ordesa.
Nadšenci horolezectva a adrenalínoví fanatici si prídu asi viac na "svoje" na drsnejšej a menej turisticky rozvinutej španielskej strane. Kto uprednostňuje bezpečnosť turistických chodníkov, dobre vybudovanú infraštruktúru a vynikajúcu kuchyňu, na francúzskej strane nájde všetko pekne pohromade. Ktorý z národných parkov teda navštíviť? Najlepšie oba – aby človek mohol na vlastné oči porovnať ich krásu. Veď ako sa hovorí: Lepšie raz vidieť, ako stokrát čítať na Photopointe.
Inverzia vo francúzskych Pyrenejách.
Vysokohorská pastvina.
Rieka Bellós v tiesňave Cañón de Añisclo.
Centrálny masív v údolí Ordesa.
Výhľad do Španielska z francúzskej strany.
Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D, objektív Canon EF-S 18-55 IS, cirkulárny polarizačný filter Hoya
Pridaj komentár
