Hore

O svätých a ľuďoch

Je nedeľa ráno a v mestečku Cannobio na brehu jazera Maggiore začína pravidelný trh. Ľudia z okolia prichádzajú, aby predali a nakúpili. Tak, ako to robia už po stáročia. Len sortiment a dopravné prostriedky sa zmenili. Lokálne podukty nahradili tovary rôznych značiek pochádzajúce s najväčšou pravdepodobnosťou z tých istých tovární. Namiesto koní a somárikov čakajú na svojich majiteľov sériovo vyrábaní plechoví tátoši. Staré námestie sa zapĺňa stánkami, úzkymi uličkami prichádzajú prví zvedavci. Ospalé centrum, do ktorého sme dorazili za tmy predchádzajúceho večera, je zrazu plné života.


Historické Cannobio na brehu jazera Maggiore sa každú nedeľu zaplní...


...kupujúcimi a predávajúcimi zo širokého okolia.

Stánky s ovocím a zeleninou striedajú pojazdná cestovináreň, pekáreň a mäsiarstvo. Nasledujú kabelky, opasky, tričká a gýčové suveníry. Provizórne pulty sa prehýbajú pod tovarom. Domácich s plnými taškami pomaly nahrádzajú turisti s fotoaparátmi. Na prvý pohľad trh ako mnohé iné.


Na správnom talianskom trhu nemôže chýbať pasta.

V Cannobiu však úzke kamenné uličky nevedú z centrálneho námestia len k najbližším domom. Pokračujú za obydlia, kde náhle miznú v tmavom lese. Na miesta, kam dnes zablúdi už len málokto. A predsa, po starých chodníkoch od nepamäti chodili ľudia na trh podobný tomu dnešnému. Aby predali, čo dopestovali a dochovali. A nakúpili to, čo sa na strmých svahoch vysoko nad Cannobiom neurodilo. Po stáročia ľudia zostupovali lesnými cestičkami dolu do údolia, aby vzápätí pomaly stúpali znovu nahor. Po stáročia ich pohľadmi nemo sprevádzali svätí. Z obrazov barokových maliarov, ktoré zdobili ich príbytky. Z kaplniek a božích múk pozdĺž chodníkov, ktorými kráčali.


Jedna z mnohých uličiek vedúca z trhoviska v Cannobiu.


Dedinka Sant' Agata o niekoľko sto metrov vyššie nad Cannobiom.



Sakrálna výzdoba fasád domov v Cannobiu.

Po jednom z chodníkov sa vydávame aj my. Ruch trhoviska zaniká v diaľke, upravenú dlažbu nahrádzajú kamene zarastené burinou. Posledné domy dávno zmizli. Ticho v hustých lesoch prerušujú len gaštany padajúce do suchého lístia.



Pohľady na Cannobio a jazero Maggiore zo strmých svahov.

Nie som príliš spirituálne založený. Mám rád veci, ktoré sa dajú ohmatať, popísať či pochopiť. A tajomné svety sci-fi románov mi boli vždy vzdialenejšie, ako ich mysleli samotní autori. Napriek tomu mám pocit, že v lesoch nad Cannobiom akoby začínal iný svet. Akoby som sa po starom kamennom chodníku premiestňoval nielen v priestore, ale i časom. Každý krok vpred je skokom vzad. Každých sto metrov prevýšenia návratom o jedno storočie.


1921 alebo 1761?

V náročnom teréne sa človek rýchlo unaví. O pár metrov vyššie však už trpezlivo čaká prvá kaplnka. Či skôr jej pozostatky. Na rozpadnutých múroch stará freska. Z pôvodnej maľby zostalo minimum. Zo svätých len fragmenty. Zdá sa, že čas meria všetkým rovnako. Torzo postáv na mňa hľadí nevidiacimi očami. Len barokoví anjelici akoby unikali neúprosnému tikotu vekov. Miesto modlitieb a prosieb. Ani čo by stále viseli vo vzduchu. Je vlahý jesenný deň, no ja cítim, ako mi naskakuje husia koža.


Pozostatky fresiek v polorozpadnutej kaplnke svätého zázraku - Capella del Santo Miracolo, zo 16. storočia.

Napredujeme ďalej. Les redne a na svahoch oproti sa objavujú domy. Staré a ošarpané. Nalepené na seba vyzerajú ako pevnosti. Nedobytné, a predsa opustené. Pridávame do kroku a o chvíľu stojíme pod prvými z nich.



Pomedzi dozrievajúce gaštany presvitajú prvé domy.

Vo dverách fľaša s vodou, nado mnou pootvorené okno. Čakám, kedy niekto vykročí spoza rohu, či sa ozve detský plač. Nič. K husej koži sa pridávajú zimomriavky. Prenikavé ticho je zrazu nepríjemne ohlušujúce. Napriek tomu mám pocit, že ma niekto neustále pozoruje. Nikde ani živáčika. Len staré múry pustých domov. Šedé a vyblednuté. Chvíľu mi trvá, než si všimnem obraz na jednom z nich. Zo spleti prasklín na mňa s otvorenou náručou upiera zrak Madona. Zdá sa, že sa usmieva. Ako matka, ktorú poteší každý návrat dieťaťa. Nebadane prikývnem. Na pozdrav. A v duchu dodám - Pamodaj šťastia, Matička.


Opustený dom s fľašou vody pri dverách.


Domček, domček - kto v tebe býva?

Popraskaná Madona.
 

Pomaly prechádzame prázdnymi uličkami. K vítajúcej Madone sa pridávajú ďalšie Matky Božie a svätí. Trpezlivo čakajúci na večnosť. Tá začína hneď za dedinou. Na cintoríne s výhľadom hlbšie do údolia. Na jeho svahoch sa v diaľke belejú susedné dediny.



Svätí obyvatelia dediniek nad Cannobiom.


Cintorín s výhľadom do údolia.

Lesný chodník stúpa vyššie a vyššie. Pot sa mi nekontrolovateľne rinie dolu tvárou. Z husej kože a zimomriavok je teplota. Cesta nahor je zrazu oveľa náročnejšia a ja premýšľam, aký asi musel byť život na vysokých svahoch. V ťažkých chvíľach pomôže viera. Mne zasa paralen. Množstvo svätýň naznačuje, že pomoc v týchto končinách bola naozaj potrebná. Pomedzi stromy presvitá ďalšia kaplnka. Je čas na oddych. Skladám batoh i seba do tieňa nezvyčajného múru lások. Z jednej strany obrazy tej nadľudskej, zo strany druhej kronika lások pozemských. A medzi nimi len niekoľko tehál.


Láska má mnoho podôb.

Múr kaplnky príjemne chladí. Gaštanové lesy navôkol sú temné a tiché. Nad nimi len malý obláčik lenivo putujúci hore údolím. Pomaly sa štverá prudkými svahmi. Čakám, kedy spoza neho vykukne bucľatý anjelik.


Lesná mágia údolia nad Cannobiom.

Na náprotivnom svahu sa hrdo týči najbližšia dedina. Napriek únave a zvýšenej teplote mám zrazu túžbu uvidieť ich všetky. Dedinky plné obrazov neznámych majstrov. Obrazov lásky dokonalej a večnej. Obrazov, ktoré po stáročia pomáhali prežiť. Beriem ďalšiu tabletku a pokračujem putovaním po prapodivnej galérii.



Jedinečná galéria so zastaveniami svetskými i božskými.

V nasledujúcej usadlosti nás víta ďalšia Madona. Vyblednutá a putujúca do neba už po veky vekov. A pod ňou nápis - na predaj. Akoby sa večnosť dala kúpiť!


Madona na predaj.

Čas je odvekým nepriateľom ľudí. V dedinkách vysoko nad Cannobiom ako keby pracoval aj proti svätým. Pomaly z nich opadáva a vytráca sa ako ich farby. Mne okrem času dochádza i paralen. Poslednú pilulu zapíjam v prázdnej krčme dedinky zabudnutej Bohom i ľuďmi.


Krčma v horách vysoko nad Cannobiom. Bez ľudí, no s nádherným výhľadom.

Cesta naspäť je dlhá a bolestivá. Ako tá krížová, popri ktorej vedie. Zastavujem na miestach, kde sa pristavili mnohí predo mnou. Roľník cestou na pole, žena vracajúca sa z trhu, mladík odchádzajúci do vojny. V hrdle mám sucho a na čele pot. Napriek tomu mnou drgľuje zimnica. Pozerám na obrazy, ku ktorým bolo vzhliadnuté už nespočetnekrát. Svätí na nich otvárajú ústa a niečo šepkajú. Ich slová sú len fragmenty. Krehšie ako stáročné fresky.


Keď sa krížová cesta stane turistickým chodníkom...


...a turistický chodník cestou krížovou.

Nasledujúcu noc som strávil v horúčkach. V hlave mi dunelo a pred očami tancovali vyblednuté postavy Madón a mučeníkov. Napriek nemoci a vyčerpanosti som sa neustále prehadzoval. Ten zvláštny stav medzi bdením a spánkom. Zavše som mal dojem, že sa mi zdá podivný sen. Svätí v ňom zostúpili z obrazov a nasťahovali sa do opustených domov. Chvíľu im trvalo, než si zvykli na život osamote. Potom už len spomínali. Aké to bolo, než odišli poslední ľudia.

Želám vám svätí údolia Cannobio ešte veľa rokov v tieni starých gaštanov. Nech sú k vám živly milostivé a farby majstrov dávno zabudnutých nech vás ešte dlho krášlia. Na oplátku prosím, aby ste nezabudli. Na tých, čo ku vám vzhliadali. Na ľudí, čo tu kedysi s vami žili. Ako vo sne, ktorý sa mi možno nikdy nezdal.

Použitá fototechnika: Canon EOS 70D, objektívy Canon EF-S 10-18 mm f/4.5-5.6 IS STM, Canon EF-S 18-55 mm f/3.5-5.6 IS a Canon EF-S 55-250 mm f/4-5.6 IS II.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Frola
2014-10-31 07:30:51
článek plný emocí, doplněn o pěkné snímky, dík Patrik
 
adora
2014-10-31 10:00:04
Patrik, článok mi pohladil dušu,....fotky tiež...taký človečenský článok.....tie mi stále viac a viac chýbajú......ďakujem..
 
Hanigal
2014-10-31 15:40:19
Krásne. Veľmi sa mi páčil článok. To je miesto, ktoré by som veľmi rád navštívil.
Potešili ste ma tým článkom.

th
 
Puff
2014-10-31 16:05:11
Cez tvoj clanok na mna dychla doba davno minula,vdaka Patrik.
 
total empty
2014-10-31 17:10:09
Pekný návrat do minulosti, a ktomu číslu na kameni, mohlo to byť len označenie značky /92/. alebo iný symbol pre niečo, nemusí to byť hned rok.
 
matwey
2014-10-31 19:45:56
príspevok od: total empty
Pekný návrat do minulosti, a ktomu číslu na kameni, mohlo to byť len označenie značky /92/. alebo iný symbol pre niečo, nemusí to byť hned rok.
pekná reportáž, Patrik... páči sa mi tvoj jazyk, teda skôr štýl a spôsob písania, kvalitná novinárčina... len fotky by som si vedel predstaviť malinko sýtejšie a kontrastnejšie, keďže je to na juhu s výrazným svetlom, ale to je asi len moja úchylka ... dedinky duchov sú krásne a fotogenické, inšpiratívna krajina... a nakoniec, úplne som tú cestu do kopca s tebou prežíval, až som zadýchaný a chytil horúčku /cestovnú/... idem si dať paralen
 
seifi
2014-10-31 19:53:29
Taliansko je nádherné. Ako hovoria Taliani pre zamilované miesta, pre mňa druhá domovina. Vďaka Peter.
 
total empty
2014-10-31 19:54:17
príspevok od: matwey
pekná reportáž, Patrik... páči sa mi tvoj jazyk, teda skôr štýl a spôsob písania, kvalitná novinárčina... len fotky by som si vedel predstaviť malinko sýtejšie a kontrastnejšie, keďže je to na juhu s výrazným svetlom, ale to je asi len moja úchylka ... dedinky duchov sú krásne a fotogenické, inšpiratívna krajina... a nakoniec, úplne som tú cestu do kopca s tebou prežíval, až som zadýchaný a chytil horúčku /cestovnú/... idem si dať paralen
kus si sa pomýlil,ja niesom Patrik
 
matwey
2014-10-31 20:08:03
ahááá, už vidím! ... to som sa kus pomýlil
 
matwey
2014-10-31 20:16:34
pekná reportáž, Patrik... páči sa mi tvoj jazyk, teda skôr štýl a spôsob písania, kvalitná novinárčina... len fotky by som si vedel predstaviť malinko sýtejšie a kontrastnejšie, keďže je to na juhu s výrazným svetlom, ale to je asi len moja úchylka ... dedinky duchov sú krásne a fotogenické, inšpiratívna krajina... a nakoniec, úplne som tú cestu do kopca s tebou prežíval, až som zadýchaný a chytil horúčku /cestovnú/... idem si dať paralen

p.s. tak som dal svoj komentár na správne miesto, aspoň dúfam...
 
nvs
2014-11-01 21:22:08
Patrik, rada som sa zastavila, vedela som, že dušu článok pohladí, ďakujem
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-02 09:54:56
príspevok od: Frola
článek plný emocí, doplněn o pěkné snímky, dík Patrik
dakujem aj ja Iva
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-02 09:55:46
príspevok od: adora
Patrik, článok mi pohladil dušu,....fotky tiež...taký človečenský článok.....tie mi stále viac a viac chýbajú......ďakujem..
vdaka clovecica
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-02 09:57:21
príspevok od: Hanigal
Krásne. Veľmi sa mi páčil článok. To je miesto, ktoré by som veľmi rád navštívil.
Potešili ste ma tým článkom.

th
Dakujem za pismenka Tomas - tiez potesili .
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-02 10:05:04
príspevok od: Puff
Cez tvoj clanok na mna dychla doba davno minula,vdaka Patrik.
vdaka Pavel - dufam, ze Ta daleko neodfuklo
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-02 10:13:18
príspevok od: total empty
Pekný návrat do minulosti, a ktomu číslu na kameni, mohlo to byť len označenie značky /92/. alebo iný symbol pre niečo, nemusí to byť hned rok.
najskor som ho len bez povsimnutia prekrocil, potom som sa vratil a trocha prestudoval...zaujalo ma, ze z kazdeho smeru to bolo vlastne ine cislo...mozno len oznacenie chotara alebo nejakej hranice...a mozno nieco uplne ine ...vdaka za zastavenie
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-02 10:17:04
príspevok od: seifi
Taliansko je nádherné. Ako hovoria Taliani pre zamilované miesta, pre mňa druhá domovina. Vďaka Peter.
Vdaka Dusan.
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-02 10:26:32
príspevok od: matwey
pekná reportáž, Patrik... páči sa mi tvoj jazyk, teda skôr štýl a spôsob písania, kvalitná novinárčina... len fotky by som si vedel predstaviť malinko sýtejšie a kontrastnejšie, keďže je to na juhu s výrazným svetlom, ale to je asi len moja úchylka ... dedinky duchov sú krásne a fotogenické, inšpiratívna krajina... a nakoniec, úplne som tú cestu do kopca s tebou prežíval, až som zadýchaný a chytil horúčku /cestovnú/... idem si dať paralen

p.s. tak som dal svoj komentár na správne miesto, aspoň dúfam...
Dakujem Mat - komentar som nasiel

Fotky obrazov som sa snazil upravovat minimalne, aby sa co najviac priblizovali tym vyblednutym originalom. Tiez by som ich vsak rad videl v povodnej krase a sytych farbach, ako boli kedysi namalovane...

A s tym paralenom radsej opatrne, aby som Ta nemal na svedomi
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-02 10:27:04
príspevok od: nvs
Patrik, rada som sa zastavila, vedela som, že dušu článok pohladí, ďakujem
vdaka Natalia.
 
samophoto
2014-11-02 16:53:36
veľmi dobrý článok i snímky
 
xavierb
2014-11-02 17:35:43
Aká poetická duša sa z teba vykľula!
 
fondrist
2014-11-02 19:18:07
Ahoj Patrik! Nenachádzam slová k, Tvojej reportáži. Priam encyklopedický a, historicky opísaný dej,peknej a, malebnej dedinky podloženú vydarenou fotoreportážou. Ďakujem!
 
Koma
ocenenie redakciou 2014-11-02 20:50:42
Vydareno si to celé pisol a podal...veľmi. Vďaka za priblíženie Patrik.
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-03 08:14:28
príspevok od: samophoto
veľmi dobrý článok i snímky
vdaka Samo
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-03 08:15:06
príspevok od: xavierb
Aká poetická duša sa z teba vykľula!
Raz mozno aj basnicku napisem
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-03 08:15:44
príspevok od: fondrist
Ahoj Patrik! Nenachádzam slová k, Tvojej reportáži. Priam encyklopedický a, historicky opísaný dej,peknej a, malebnej dedinky podloženú vydarenou fotoreportážou. Ďakujem!
Dakujem aj ja Jozef.
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-03 08:16:45
príspevok od: Koma
Vydareno si to celé pisol a podal...veľmi. Vďaka za priblíženie Patrik.
Vdaka Lubos.
 
blahoslav J B Art
2014-11-07 07:03:36
ked sa tu objavil tento clanok, len narychlo som prebehol fotky a az teraz som sa dostal aj k citaniu
velmi pekne napisane a fotozdokumentovane, lietajuci Patrik ... akoze z kontinentu na kontinent, lebo prve, co mi padlo do oka, bola mapka a cudoval som sa, ze fotoaparat nie je zapichnuty kdesi v Novom Zelande
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-11-08 00:50:29
príspevok od: blahoslav J B Art
ked sa tu objavil tento clanok, len narychlo som prebehol fotky a az teraz som sa dostal aj k citaniu
velmi pekne napisane a fotozdokumentovane, lietajuci Patrik ... akoze z kontinentu na kontinent, lebo prve, co mi padlo do oka, bola mapka a cudoval som sa, ze fotoaparat nie je zapichnuty kdesi v Novom Zelande
vdaka Jaro, boli sme na par tyzdnov na starom dobrom kontinente, aby sme v tej NZ divocine uplne nezvlcili...
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované