Siedmy deň v USA. Vstávam ako prvý. Vychádza slnko. Vyhrabávam sa zo stanu a predo mnou sa zjavuje okolitá príroda. Dnešný deň začína perfektne. Nádherná okolitá príroda, ktorá nám bola skrytá tmou noci, a čo je hlavné, krásna modrá obloha. Sme pred Národným parkom Zion.
Behám s fotoaparátom po okolí. Príroda tu je naozaj krásna. Chalani sa pomaly začínajú prebúdzať a nakoniec musia oni čakať na mňa. Kým ja som behal po okolí, oni sa pobalili a pripravili na cestu. Všetko doháňam a nasleduje cesta do NP Zion. Tam dorazíme o chvíľu a hneď pri vstupe dostávame ako vždy mapu.
Národný park Zion patrí medzi to naj v USA. Je síce mierne prehliadaný, nakoľko sa v okolí nachádza viacero známejších národných parkov a miest, ktoré majú zvučnejšie mená. Je známy svojou farebnosťou a skalami, skalnými stenami, ktoré majú netypický vzhľad a hlavne hrajú bielymi a červenými farbami.
Naša prvá zastávka pri spoznávaní parku je miesto, ktorému sa hovorí tri sestry. Ide o tri skaly v peknom prostredí, ku ktorým sa dostanete po malej prechádzke. Pri týchto skalách bývajú rôzne show a je tu postavený aj amfiteáter. Všetko tu hrá farbami. Červené skaly, biele skaly, zelená tráva, žlté kvety a gýčová modrá obloha. Až z toho bolia oči.
Ďalšia zastávka je Zion Human History Museum, tu zaparkujeme auto, pretože v parku nie je povolená vlastná doprava. Všade sa tú chodí parkovými autobusmi, ktoré sú zadarmo. Na autobus ani dlho nečakáme. V autobuse mužský hlas rozpráva o parku, aké túry sa odtiaľto dajú absolvovať a čo návštevník uvidí. Vždy keď má autobus zastaviť, ozve sa názov zastávky. Služby sú luxusné. Nevieme sa rozhodnúť, kam ísť. Všetko je tu pekné. Ako tak listujeme v mape a v plániku, ktorý sme dostali, rozhodneme sa, že pôjdeme na konečnú, a potom postupne budeme pokračovať k autu. Prihovoria sa nám spolucestujúci s tým, že či sme neboli tam a tam a aké to tam je. Poradiť im nevieme, ale naopak, oni radia nám. Máme vystúpiť na zastávke Weeping Rock, kde máme absolvovať túru na Observation point, odkiaľ je pekný výhľad. Podľa nich to je to najlepšie, čo môžeme urobiť, keď sme tu len jeden deň. Naše pôvodné rozhodnutie teda meníme a vystupujeme na Weeping Rock. Začína nám cca 5 hodinová túra. Sú to ale americké časy, a tak je jasné, že zvyknutí z našich túr (nie, že by túry neboli ťažké, ale Američania majú vo zvyku preháňať), to bude omnoho menej. Nezdržujeme sa a vyrážame. Chodník traverzuje priamo hore, aj sa spotím, ešteže idem na ľahko. Príroda naokolo je neskutočná, čim vyššie sa dostávame, tým je príroda zaujímavejšia a výhľady fascinujúcejšie. Najradšej by som stále fotografoval.
Dosiahneme určitej výšky, tu odbočujeme medzi hory, ideme cez rôzne rokliny a menšie kaňony. Počasie sa mení ako príroda, sem tam mám pocit, že začne pršať.
Konečne sa pred nami zjaví vrchol, ktorý musíme zvládnuť. Teraz prudko do kopca popri skalnej stene. Chodník je piesočnatý, potom kamenistý, miestami aj vybetónovaný. Cesta postupne prestane stúpať, sme hore. Idem na hranu kopca, tu sa nám naskytne nádherný výhľad na časť NP Zion. Okolo pobehujú veveričky, podobné tým z NP Yosemite. Čakajú, kedy im niekto niečo dá.
Hore sme sa vyškriabali asi za 2 hodiny, ale musím uznať, že sme riadne driapali. Oddych, fotenie a cesta dole. Keďže sme si nadbehli dole mierne zvoľníme. Kulich s Radkom idú popredu a ja s Michalom si užívam fotografovanie. Cesta dole vedie rovnako ako hore.
Pri autobuse sa všetci zas stretávame. Túra bola perfektná, trvala nám okolo 5 hodín. Hneď nám ide autobus naspäť. Pri Zion Human History Museum sa ešte prejdem, je tu pár trás. Hygiena v tunajších záchodoch a ide sa preč. Naša cesta pokračuje cez park (okolo neho) smerom na Grand Canyon.
Posledné výhľady od Weeping Rock.
Pri Zion Human History Museum.
Cesta je úžasná. Najprv ideme cez úzky dlhý skalný tunel, nasledujú samé skaly, skalné platne a do toho ihličnaté stromy. Táto krása však čoskoro skončí. Tankujeme na typickej americkej benzínke, všade sú darčekové predmety, pitie a podobne. Krajina sa mení na hustý ihličnatý les. Slnko začne zapadať. Dôjdeme do Kanab a v miestom fasfoode večera. Je vidno, že toto mesto, alebo skôr dedina, je zapadákov, ktorý ťaží ž toho, že sa nachádza na križovatke ciest. Naša cesta vedie na Grand Canyon, konkrétne Grand Canyon Village.
Zotmelo sa. Sme na hrane Grand Canyonu, korý je osvetlený len hviezdami. Cestu nám pár krát skrížia jelene. V Grand Canyon Village sa snažíme zohnať ubytovanie v kempoch. Tie sú však buď zatvorené alebo už neprijímajú, pretože je už po sezóne. Spíme teda zas v aute. Teraz sme však už objavili skryté možnosti požičaného auta, a tak to spanie bude lepšie. Druhá noc bez elektriny, tri dni fotenia, z toho jedno večerné fotenie v Las Vegas dalo zabrať batériám do fotoaparátov, zajtra hádam všetko dobijeme, inak bude zle. Dobrú noc Grand Canyon, dobrú noc Zion, ďakujeme ti za pekný deň...