Som rodený bratislavčan a svoje mesto mám rád. Rád sa prechádzam jeho uličkami a nábrežiami s fotoaparátom v ruke. Sledujem zmeny k dobrému i zlému. Niektoré krásy nenávratne miznú priamo pred očami. Sledujem devastáciu cintorína na Mlynských Nivoch, kde je každý týždeň niekoľko hrobov zdevastovaných. Sledujem necitlivé zasadenie rozvodových skríň na historických budovách v najstaršom centre Bratislavy. Pred pár dňami som utrpel historicko-vizuálny šok, ktorý v barbarských počinoch na Bratislave vedie. Aspoň za tento rok.
Na viacerých fotografiach mám túto loď v pôvodnom stave. Krásny remorkér Kriváň bol však necitlivo prestavaný. Na starý trup bola prirobená moderná nástavba. Disharmónia. Myslel som si, že toto je vrchol necitlivosti a neúcty k našim technickým pamiatkam. Mýlil som sa.
Ak som si myslel, že rekonštrukcia (dekonštrukcia) remorkéru Kriváň-West je vrcholom toho, ako sa z technickej pamiatky dotvárjúcej kolorit petržalského nábrežia, dá urobiť nevzhľadné monštrum, mýlil som sa. Hlboko som sa mýlil. Je to zraňujúcejšie o to, že som vyštudovaný konštruktér, naviac som chcel byť ako malý námorníkom. Lode to je moje.
Nedávno bol k petržalskému pontónu pristavený parník. Poznám ho z porevolučných čias. Vtedy bol pristavený na strane Starého mesta. Bola v ňom reštaurácia, kde som bol neraz na kávičke a palacinkách. Sedieť na lodi, sledovať Dunaj, popíjať kávičku. Pripadal som si ako za starej republiky. Po pár rokoch biely parník zmizol.
Vrchol nevkusu. Toto by malo byť trestné. Miesto radosti, že sa vrátil môj obľúbený parníček, ma zachvátil hlboký smútok a rozhorčenie.
Panoráma Bratislavy dostala riadny zásah.
Zrejme to nie je rovnica, ako z parníčku opäť spraviť šperk na Dunaji.
Máme ho tu opäť. Ale takmer som ho nespoznal. Udrel mi do oči už zďaleka. Červeno-žltá príšera. Absolútne necitlivo nafarbený, vrátane skiel na oknách. Tak ani nepríde divné, že ho už niekto “prikrášlil” nápismi.
Kto povolil tieto necitlivé zásahy do dvoch najzaujímavejších lodí v Bratislave? Je to výsmech históri, tradíciam, koloritu Bratislavy. Hanbím sa pred návštevníkmi “Krásavice na Dunaji”, ktorí k nám prichádzajú z celého sveta.