Leto skončilo, do rúk berie žezlo pani jeseň. S jej nástupom sa musíme rozlúčiť aj s vegetačným obdobím v prírode a tým pádom aj s našimi obľúbenými orchideami. Posledné zbohom v tejto ročnej sezóne nám dá veľmi významná orchidea – Pokrut jesenný (Spiranthes spiralis). Citlivému oku fotografa – botanika neunikne, že záver sezóny je farebne menej pestrý. Jesenné orchidey sú menej nápadné a okolie (pozadie fotografovaného objektu) je vysušené, bezfarebné. Preto pri fotografovaní bude treba prihliadať na správny výber pozadia a na experimentovanie so svetlom.
Na prvý pohľad je badať, že pokrut sa moc neponáša na ostatné druhy orchideí z nášho územia. Rozdiel je hlavne v morfológii kvetu a v jasne zatočenej špirále klasu bielych kvetov. Dorastá do veľkosti 10 - 25 cm. Kvitne od konca augusta, celý september a výnimočne až do začiatku októbra. Práve toto nezvyklé vegetačné obdobie mu pridáva výnimočnosť. Na Slovensku patrí ku kriticky ohrozeným a k jedným z najvzácnejších druhov orchideí, ktorú možno nájsť. Preto pri jeho fotografovaní treba byť obzvlášť obozretný. U nás sa vyskytuje od nížin až po nadmorskú výšku 700 m n. m. na západnom, strednom a východnom Slovensku. V iných častiach Európy jeho rozšírenie môže siahať až do nadmorskej výšky 1500 m n. m.
:
Pokrut jesenný. Výstižný názov pre poslednú jesennú orchideu zakrútenú ako špirála. 1/30s, F6,3, ISO 500.
Túto jesennú modelku flóry je dobré hľadať na chudobných lúkach a pasienkoch, okrajoch lesov a krovín a v svetlých borovicových lesoch. Aj keď je už jeseň, pri fotografovaní sa môžete ešte riadne zapotiť. Vždy, keď sa pozriem na tieto fotky, cítim páľavu v tvári a suchú trávu pod nohami. Rastlina je veľmi nenápadná a v trávnatom poraste ju len tak ľahko nie je badať. Preto treba dávať pozor, kam šliapete a tiež, kde si rozkladáte statív.
Využitie protisvetla zo starého analógového blesku občerstvilo vysušené a fádne pozadie. 1/60s , F5,6, , ISO 320.
Keď už máme vyhliadnutého toho správneho jedinca, dôkladne, ale citlivo očistíme okolie od rušivých elementov, aby sme nemali „rozbité“ pozadie. Ja som využil pri fotografovaní techniku protisvetla externým bleskom. Asi dva metre od fotografovaného objektu som na gorillapod umiestnil starý analógový blesk vivitar. Ten som odpálil pomocou wifi odpaľovača cactus V4. O statív som oprel malú odrazovú dosku so zlatým povrchom, aby mi odrazila spredu svetlo od blesku. S umiestnením blesku som experimentoval dlhšie. Rozdiely vo výsledku robila vzdialenosť ako aj množstvo predmetov pred bleskom, či uhol dopadu svetla na objekt. Z môjho pohľadu bolo ideálne umiestnenie tesne nad trávnatou vegetáciou. Svetlo z blesku bolo nasmerované tak, aby len tesne „lizlo“ objektív. Ak si dobre všimnete, tak išlo z ľavého horného rohu. Fotografiu mám doma na papieri – tá zelená, ktorá vznikla aj vďaka protisvetlu, je pre moje oči nevšedná.
Pohľad z hora na rastlinu v kombinácii s nižšou hĺbkou ostrosti. 1/80s, F4,0, ISO320.
Tak ďalšiu sezónu máme za sebou. Dúfam a verím, že vám seriál o slovenských orchideách priniesol aspoň trochu nových fotografických, ale aj botanických poznatkov. Na konci nejakej činnosti sa zvykne bilancovať. Toto by nemalo obísť ani fotografa orchideí. Treba sa obzrieť na fotografie, ktoré vznikli tento rok a skúsiť ich porovnať s tými minuloročnými. Posunul som sa vo fotografovaní niekde? Ktoré druhy som nafotil? A tak ďalej, a tak ďalej. No a samozrejme, dôležité je naplánovať tú nasledujúcu sezónu. Ja sa už teraz teším na nové výzvy, iné druhy, inovatívnejšie stvárnenie...
Pridaj komentár
