when the sun goes down

To co píšeš o potrebe komponovania v prvom rade na základe vlastných pocitov ja veľmi často v komentoch opíšem (opakovane) a aj to že zámer a pocity autora sú prvoradé. Preto naozaj ani nie je potreba obhajovania, komenty tu máme len k podnetnej diskusii a úvahám a aj moje sú písané len ako spatna vazbu od niekoho ineho, nie aby usmernovali ci presviedcali.

To o polovicnom horizonte je vseobecne známa zálezitost a naschval stylizujem ze spravidla... totiz ako mnoho inych pravidiel nepodtstatná záleztitost, ak je priestor zmysluplne pocitovo aj obsahovo vyplnený.

Niektore foto na nas posobia inac na prvy a inac na druhy raz. U mna je toto taky pripad. Cloveka tlaci pri posudzovani cas a musi zo svojho omedzeneho sukromenho limitu ten cas ukradnut... nasledne pocas vyjadrovania sa k viacerym fotkam systemom jedna za druhou pocity nedostatocne dozreju...

Teraz mi samemu nesedi moja posledna veta a uz by som ju iste nenapisal :-) Vidim ze momentalne je horna polovica sirsia a ak by bol orez maly, prave tym by sa dostal horizont pol na pol a posobil horsie, naopak ak orez este nizsie, hlbsie aby spodok zacal prevazovat, to by celkom odisla dôležitá tmavomodrá časť hore.

Dnes by som ten výrez ponechal ako je, len ho plus dotiahol smerom dohora az do stvorca, cím by horiziont vo stvorci padol dole do prijemnej tretinky a naopak tamvomodá oblast sa rozsirila. Mohla by mat tak este vyraznejsi tonalny prechod smerom do hora k tmavsiemu odtienu. To by mi asi sedelo najviac...

Príjemná podvečerná nálada. Horizont viesť v strede či skoro strede je dosť riziko, je pocitovo rozpačitejšie prijímaný ako v opačnej situácii, že je medzi obomi oddelenými castami výraznejší nepomer. Orezal by som preto ešte zhora na panoramatickejší formát.