Lavička

Vzdy po 15 km túry sadnem na prvu lavicku na ktoru natrafim. Na celej ture je to to na co sa najviac tesim, opeceny chlebik s kavickou a opecenou slaninkou syrom.. vyzujem sa aj z ponoziek, vsetko treba vysusit, nohy oddychnut.. 45 min iba prijemny pokoj.
Okolo tejto lavicky som vzdy registroval viac ludi ako inde, nevedel som preco, niekto prisiel otocil sa, alebo isiel dalej alebo si sadol opodial na nejaky kmen a cakal kym odidem. Vsetko sa to vyjasnilo az teraz, prisli dve panie, sadli si na pen asi 15 metrov za lavickou a cakali, vedel som, ze si chcu sadnut tak som zacal balit vsetko do ruksaku, fusakle na nohy.. ked som sa zdvihol zdvihli sa aj oni, tak som im povedal, ze kludne mohli povedat ked si chceli sadnut. Oni sa omluvali, ze kludne som mohol aj dalej sediet, ze maju cas a ze ci viem o tej lavicke nieco, ja, ze neviem..
Povedali, ze ma vyse dvesto rokov, na tej luke pred lavickou pred vyse dvesto rokmi male dievcatko paslo husy, prisla nahla burka a dievcatko na mieste zabil blesk. Jej rodicia hned po pohrebe postavili tu lavicku a casto tam sedavali. Ludia z okolia tam pravidelne chodia, je to u nich tradicia.