Choroba v rodine
Autor fotografie: perf
Názov fotografie používame, ak chceme diváka nasmerovať v deji vlastnou cestou, alebo zorientovať v zložitejšom príbehu. V tomto prípade by sme po chvíľke pozerania na fotografiu zistili o čo v nej ide. Osobne nemám rád, ak názov iba štatisticky odráža dianie, alebo pomenováva zachytenú vec. Ukážkovým príkladom sú jarné fotografie púpavy s názvom „Púpava“! V týchto prípadoch, ktoré sa objavujú pravidelne na jar, "ma ide čert uchytiť".
Nedávajme divákovi všetko pod nos ako na zlatom podnose. Doprajme mu priestor na zamyslenie, hlbšie ponorenie sa do fotografie. Oberáme ho o fázu skúmania fotografie a o to náhle potešenie, ak objaví logické nitky vedúce k poznaniu obsahu. Niekedy vhodným vynechaním názvu získame v zálohe alternatívu, že si divák nájde vlastnú interpretáciu fotografie. Oslovíme tak širšie publikum.
Ku kompozícii nemám vážnejšie výhrady. Našli by sa určite drobné prehrešky, ako napríklad dotyky lakťov o zvislé línie, no v celistvom vnímaní fotografie ide naozaj o maličkosti. Rovina teoretizovania aj napriek mojej spokojnosti s kompozíciou je neustále otvorená platforma, schopná neustále prijímať nápady na ďalšie vylepšenia.
Natíska sa tu aj možnosť položenia fotoaparátu nižšie k stolu, skúsiť zachytiť viac z výrazu staršej ženy. Dať jej viac priestoru a len okrajovo, dodatočne dokresliť scénu čítaním informačného letáku druhou osobou. No aj rovnocenné úlohy aké fotograf dal obom postavám sa mi páčia.
Snímok sa vyznačuje silnejším emotívnym nábojom, ktorý primárne navodzuje smutný, až odovzdaný výraz staršej pani opretej rukami o stôl. Mladšia z dvojice žien (predpokladám, že sa jedná o dcéru) číta príbalový leták lieku. Na jej napätej a ustaranej tvári priam vidieť, ako hltá pohľadom informácie obsiahnuté na papieri. Čo sa dočítala a čo nakoniec povedala? Aký príbeh sa odohral po tomto okamihu? Tak to už nechám na ľudí tam zúčastnených a pre seba v čisto abstraktnej rovine. Nebudem zbytočne „generovať vatu“ okolo fotografie, ako by sa niekto vyjadril.
Moment, ktorý sa autorovi fotografie podarilo zachytiť je vo svojej podstate smutný. Ľudia nemajú radi smútok, ale patrí k životu. Keď sa nám podarí vo fotografii zachytiť ľudské emócie, hoci aj smútok, vieme, že sme spúšť fotoaparátu nestlačili nadarmo.
Na záver len dodám, že snáď to nebolo vážne ochorenie a už je všetko v najlepšom poriadku.
Hodnotenie v skratke
+ silný príbeh
+ nefalšované výrazy
+ čiernobiely prevod
+ kompozícia
- žiadne výrazné negatíva
Moto
Autor fotografie: Greifer76
Fotografia pochádza pravdepodobne z medzinárodnej výstavy MOTOCYKEL 2013 v Bratislave. Každý, kto bol na podobnej výstave vie, že spraviť vydarený snímok je veľmi ťažké. Všade narážame na všemožné prekážky. Buď nám chodia okolo hlavného objektu ľudia, alebo sa za ním nachádza rušivé prostredie. Pokrčíme plecami, zamrvíme fúzami a napriek všetkým spomenutým komplikáciám cvakneme. Nech máme pre seba aspoň nejakú pamiatku na nádherný chopper. Ak však chceme fotografiu aj do verejnej galérie, zostáva prísť po záverečnej a podplatiť vrátnika, alebo sa zamerať na detaily.
U autora je badať kompozičné snaženie v tom, že umiestnil modrý rám konštrukcie motocykla do uhlopriečky. Omnoho výraznejšia je však línia pochromovaného výfuku, ktorá nám tento kompozičný prvok prebíja. Nepáči sa mi však uhol medzi osou objektívu a osou, ktorá prechádza pozdĺžnym stredom motorky. Pravý uhol medzi spomenutými osami by bol pre mňa prijateľnejší.
Fotografia je mierne podexponovaná. To síce pomáha viac filtrovať pozadie za motorkou, avšak začína sa nám strácať kresba v oblasti ráfikov. Pravý horný roh (PHR) vnímam ako farebné osvieženie. Narušuje hegemóniu pochmúrnejších farieb modrej a čiernej. Možno bude pre niekoho príliš pútať pozornosť a rušiť farebnú celistvosť. Ľavý horný roh, v ktorom je vidieť predný blatník druhej motorky, však vadí podstatne viac.
Určite sa však jedná o parádne zoskupenie chrómu a ocele. ;)
Hodnotenie v skratke
+ snaha o vylepšenie kompozície
- rušivé pozadie
- mierne podexponovanie fotografie
Budúcnosť
Autor fotografie: Julian
Už hneď v úvode nás fotografia zaujme svojou svetelnou atmosférou, príjemnou kompozíciou a pestrofarebným oblečením. Človek, keď pozerá na ten krásny slovenský ľudový kroj, musí pocítiť hrdosť k našim predkom.
Expozičné údaje nemám k dispozícii. Clonové číslo, ktoré autor použil sa zdá bolo nižšie, v snahe potlačiť vykreslenie pozadia za modelkou. Napriek nezbránil tomu, aby sme prestali vnímať betónové bloky. Odporúčal by som, aby sa BUDÚCNOSŤ pri voľbe scény vyznačovala väčším premýšľaním a hľadaním vhodnejšieho miesta. Len si predstavme, akoby vyzerala fotografia, keby celý negatívny priestor za modelkou vyplňalo lesné pozadie, aké vidíme v hornej tretine fotografie.
Výraz modelky je prirodzený. Pohľad nasmerovaný v smere slabulinkých línií svetelného závoja vychádzajúceho z ĽHR má až religiózny charakter.
Veľmi by ma zaujímalo od čoho sú tie biele priehľadné miesta po krajoch fotografie. Mnoho fotografov dáva pred objektív rozmanité veci, aby docielili neobyčajný vzhľad a zvýšili estetickosť snímku. To je v poriadku, len keby to na pravej strane v oblasti lakťa a aj dlaní nemalo skôr opačný efekt.
Ak si začneme všímať detaily fotografie, zistíme v ĽDR prítomnosť neposlušnej stonky. Druhá maličkosť, ktorá mi nedá pokoj je drobný kúsok ucha z odvrátenej strany tváre. Uhol otočenia tváre je dosť nešťastný. Mali by sme ucho buď celkom schovať, alebo ukázať z neho viac. Týmto drobnostiam treba taktiež venovať pozornosť, ale keď už si ich pri fotení nevšimneme, aspoň ich skúsme pred zverejnením fotografie odstrániť.
Umiestnenie objektov vo fotografii je pre oko diváka príjemné. Ja som skúsil orez fotografie s cieľom dostať hlavu modelky do zlatého rezu. Druhý dôvod, prečo som siahol pre orez, bol aj fakt, že po zmiznutí stonky som bol nespokojný s čiernym miestom, ktoré zostalo v ĽDR.
Hodnotenie v skratke
+ dojem
+ kompozícia
+ svetlo
- fľaky v určitých miestach
- rušiace drobnosti
- slabší výber miesta
Bezmenná III.
Autor fotografie: Marcof
Fotografia, ktorá k nám bola zaslaná na kritiku je už staršieho dátumu. Konkrétne do galérie bola pridaná koncom januára roku 2010. V tom období ešte systém hodnotenia na ephoto umožňoval bodovať fotografie. Číslo 7 znamenalo najvyššie bodové ocenenie a to sa mohlo udeliť rovno v troch oblastiach: technická kvalita, kompozícia a impakt. Aké bolo moje prekvapenie, keď som si čítal komentáre pod fotografiou a pozeral na bodové ohodnotenia. Sedmičky lietali v každom komentári.
Priznám sa, nech som nad touto fotografiou sedel akokoľvek dlho, vôbec som neprišiel na to, prečo vlastne vznikla. Zaujímavý je možno odraz v oku, ale aj tomu sa dáva malý priestor. Ak sa autor chcel zvečniť v oku sovy, očakával by som väčší detail na oko.
Ako detail hlavy vtáka mi to kompozične vôbec nepasuje. Položme si otázku, čo nám najviac ťahá pohľad? Je ním oko sovy. Púta najväčšiu pozornosť a keďže sa nachádza až príliš blízko stredu fotografie, fotografia sa stáva nezaujímavou. K vyváženiu kompozície nepomáha ani žltý zobák, ktorý je druhý najvýraznejší prvok vo fotografii. Žiaľ kompozícii sa nedá pomôcť ani dodatočným orezaním, ktorý v mnohých iných prípadoch funguje.
Dalo by sa ísť možno cestou abstraktu a odsunúť zobák mimo záber. Tak by tento vzniknutý obraz zostal viac tajomný a divák by musel uvažovať čo vlastne na fotografii vidí. Tu by však výrazne vadil práve odraz v oku.
Hodnotenie v skratke
+ nevidím žiadne
- chýbajúca myšlienka
- kompozícia
- celkový dojem
Národ bez pamäti
Autor fotografie: Michal147
Musím pochváliť autora za síce netradičný, ale kreatívny prístup k fotografii. Fotografiu, po autorovom zásahu
s pokojom môžeme umiestniť do kategórie experiment.
Aj keď slová na stene nevyzerajú realisticky, presvedčivá je myšlienka, ktorú divákovi autor podsunul. Samotná fotografia autora zrejme zvádzala, aby na biele prázdne miesto niečo doplnil. Páči sa mi, že veta, ktorú dopísal na múr nie je všeobecne otrepaná fráza. Stálo by za zváženie, či by sa nápis nedal urobiť v grafickom editore tak, aby viac dôveryhodnejší. Aby vyzeral ako skutočný nápis nastriekaný na múre nespokojným voličom.
Z kompozičného hľadiska sa mi fotografia páči. Autor použil kompozičnú výstavbu, ktorú v literatúre nájdeme pod označením „Princíp rytmu“. Jednotlivé betónové stĺpy sa striedajú v určitých odstupoch. Ak si zoberieme jednoduchú karteziánsku súradnicovú sústavu, tak odstupy sú vytvárane nielen v x-ovej, ale aj z-ovej osi (hĺbka). Tento spôsob usporiadania je málokedy k videniu. Múr s nápisom na ľavej strane môžeme vnímať ako narušenie rytmu vytváraného tromi podpornými stĺpmi. V tomto kompozičnom princípe je narušenie rytmu sprevádzané omnoho zaujímavejším pôsobením na diváka. Škoda len, že to narušenie rytmu prichádza na začiatku fotografie a nie až po zopakovaní rytmu. Takže tu vlastne vystáva otázka, či vôbec pre našinca, naučeného vnímať fotografiu z ľavej do pravej strany, naozaj dochádza k tomuto narušeniu v procese vnímania. Zaujímavé by bolo počuť Araba, akoby to pôsobilo naňho. Arabi, ako vieme, sú naučení celý život čítať opačným smerom ako my.
Snáď možnosť drobného vylepšenie by som videl v zväčšení kontrastu fotografie, čo by dramaticky podčiarklo posolstvo fotografie.
Hodnotenie v skratke
+ zaujímavá kompozícia
+ invencia
+ dojem
- nevidím žiadne
[bez názvu]
Autor fotografie: Igor_Sklenar
Autor fotografie je nováčik v našej komunite. Len pred nedávnom sa stal registrovaným užívateľom. Požiadal ma priamo emailom, aby som sa vyjadril pár slovami k jeho fotografii...
Z technického hľadiska nemôžem nespomenúť, že fotografia je silno podexponovaná. Pohľad na histogram mi to nielen potvrdil, ale ukázal aj to, že chýba značná časť stredných tónov.
Predpokladám, že zachytená scenéria je z národného parku Grand Canyon v USA. Štandardné turistické vyhliadky ponúkajú, často sa opakujúce zábery. V drvivej väčšine chýba vo fotografiách prvý plán a to z jednoduchého dôvodu: nie je proste čo dať do prvého plánu. Priestorovosť sa dosahuje len vhodnou polohou slnka, ktorá dodá krajine tiene formujúce plastickosť fotenej scény. Veru ťažký oriešok pre fotografa, niečo vymyslieť, aby sa fotografia niečím líšila od ostatných a zaujala. Tu však šťastena stála na strane autora a ponúkla mu nádherný prírodný úkaz. Svetelné podmienky boli tiež veľmi priaznivé. Hra svetla a tieňov na skalách je, alebo lepšie povedané mala byť tým hlavným pútačom vo fotografii spolu s dúhou. Žiaľ nesprávnou expozíciou, ochudobňujúcou fotografiu o svetlé a časť stredných tónov svetlo vôbec nevynikne.
Kompozícia je vcelku nezaujímavá, silne centralizovaná. Najväčšiu pozornosť priťahuje dúha, a tá sa nachádza blízko centra fotografie. Toto umiestnenie nevzbudzuje u diváka príliš pozitívne estetické vnímanie.
Ako druhé z hľadiska kompozície si vo fotografii všimneme horizontálnu líniu. Línie všeobecne sú v krajinkárskej fotografii veľmi dôležité pri vedení pohľadu po fotografii. Horizontálna línia je opäť umiestnená v strede fotografie. Úmysel bol zrejme zachytiť dramatické mraky aj kaňon pod nimi. Obyčajne to dopadne tak, ako v tomto prípade. Máme zachytené všetko, no výsledný dojem je slabší. Navyše v súvislosti s horizontom, mám subjektívny pocit klesania horizontálnej línie smerom do pravej strany.
Hodnotenie v skratke
+ svetlo
- expozícia
- kompozícia
Chcete si aj vy nechať odborne okomentovať svoju fotografiu? Registrovaní užívatelia majú možnosť nechať si zhodnotiť svoju fotografiu odborným okom. Stačí, ak nám na redakčný mail kritika@ephoto.sk. zašlete vašu jednu fotografiu (alebo link na fotku vo vašej galérii), ktorú by ste si chceli nechať okomentovať. Do predmetu emailu napíšte svoje meno alebo nick. Redakcia v rámci svojich možností, vyberie pár fotografií, ktoré bude hodnotiť. Nebudeme teda hodnotiť každú jednu fotografiu, ktorá k nám príde. Námety zaslaných fotografií, ako aj chyby na nich sa často opakujú a preto máme za to, že takéto hodnotenie nebude prínosom len pre samotného autora fotografie, ale aj pre ďalších čitateľov ePhoto.sk. Do kritického okienka je možné zasielať len vlastné fotografie. Autor zaslaním fotografie súhlasí s uverejnením kritiky/úpravy fotografie v rubrike Kritické okienko.
Pridaj komentár
