Keď som čítal Julovu recenziu na Nikon D3x, zaujal ma jeden parameter - „NEF (RAW formát Nikonu) má 50Mb!" Tak som si trošku zaspomínal.
Pred 20-timi rokmi už boli počítače. :)
Neboli mp3, avi, digi foťáky a pozor, ani mobily!
Čo sa týka počítačov, tak neexistovala ani CD mechanika. Boli iba diskety o veľkosti 5¼-" HD s kapacitou 1,2MB!!! Dnes máme USB kľúče už bežne s kapacitou 8, 16, 32 alebo už 64GB.
1,2 MB verzus 64 GB!
Odolnejšie diskety boli 3,5" s kapacitou 1,44MB. Bol s nimi však problém, že keď ste použili káblový prenos (strčili ste disketu do kabelky) a išli električkou :), tak ste mohli ľahko prísť o uložené dáta. Aj slabé elektromagnetické pole, ktoré sa nachádzalo okolo silných elektromotorov, dokázalo informácie na takej diskete poškodiť.
Neexistoval ani internet a preniesť údaje elektronickou cestou bolo dosť zložité. Boli len pevné linky a cez modemy, ktoré bolo ťažké nakonfigurovať, s rýchlosťou prenosu okolo 36 kb/s (neskôr max. 56kb/s), to bolo skôr utrpenie ako pasia. Súbory väčšie ako 1MB bolo zakázané posielať, lebo taký 3MB súbor by aj tak neprešiel, padlo by spojenie.
... a nebol ani MS Office.
Macintosh SE FDHD s HD 20Mb a RAM 1Mb - prvý počítač pod 1000$ (1990)
Pred tými 20timi rokmi bol frajer vlastne aj ten čo mal HDD. Operačný systém sa spustil z dvoch 5¼ diskiet natiahnutý do operačnej pamäte. RAM-ka sa pohybovala medzi 1 až 2MB. Dnes čísla ostali, len M sa zmenilo na G. Hard disky boli o veľkosti 10 až 20MB (cena takého disku bola okolo 13tis Sk). A tu som sa chcel dostať. Veď na ten disk by nezmestila ani jedna NEF fotka!!! Dnes už dostanete HDD s kapacitou označenou písmenkom T, čiže Terabajt čo je 1000x1000 MB viac teda milión krát viac ako pred 20-timi rokmi.
Pri tých 50MB na jednu fotku som si pomyslel, že na moju 8GB kartu, by som nafotil o polovicu menej ako z môjho súčasného foťáku. No výrobcovia nezaspali. Vynašli SDXC s kapacitou od 32GB do 2TB s prenosovou rýchlosťou 104 MB za sekundu. Výrobcovia foťákov, tak môžu pokojne zvyšovať megapixely, len my budeme musieť zvyšovať svoje záložné kapacity s pribúdajúcim počtom nafotených fotiek.
Julo Kotus:
Je to však pre bežných užívateľov potrebné? Nárast megapixelov sledujeme všade, aj u kompaktov, ktoré na malom senzore a so slabším objektívom nemajú šancu tieto pixely zužitkovať. Výsledkom je menej kvalitný, zašumený obraz alebo vyhladený od šumu ale aj od detailov! Aj u zrkadloviek pre začiatočníkov je situácia podobná.
Môžete operovať tým, že predsa nemusíte fotografovať na plné rozlíšenie. To je síce pravda, ale malé pixely ostávajú. Šum pri vyšších citlivostiach ostáva. Malé pixely totiž zachytávajú menej svetla a signál z nich je potrebné zosilňovať. Vzniká pri tom viac šumu, ako pri senzoroch s menším počtom pixelov, ktoré sú väčšie a zachytia viac svetla. Pričom znížením rozlíšenia neriešia spoločnosti malú veľkosť pixelov.
Oveľa viac by pomohlo, keby sa firmy namiesto nezmyselného naháňania za megapixelmi zamerali skôr na dynamický rozsah a citlivosť snímačov za zníženého osvetlenia. Predstavte si kompakt pri súčasnej technológii snímačov a firmvéru, ktorý by mal 4-5 Mpx! Jeho obraz by bol lepší, ako je obraz 15Mp kompaktov. Určite pri horších svetelných podmienkach, ktoré nás často stretávajú. A nemuseli by ste každoročne meniť kapacitu úložných diskov.
Podobnú vec nedávno urobil Nikon, keď pri predstavení D3 a D700 nešiel po najvyššom rozlíšení, ale po dobrom dynamickom rozsahu a po vynikajúco zvládnutej vysokej citlivosti ISO. Prístrojmi tak môžete smelo fotografovať až na citlivosti ISO 3200 a na menšie aplikácie aj 6400 a viac.
Prosíme, nezvyšujte megapixely u kompaktných aparátov a amatérskych zrkadlovkách!!!