Ahoj Benjamin, vďaka že si prijal ponuku na rozhovor. Začneme klasickou otázkou. Mohol by si nám povedať kto si, odkiaľ pochádzaš, čo si študoval a kde momentálne žiješ a tvoríš?
No, moje meno je Benjamin Von Wong a som vizuálny inžinier. Čo to znamená, teda aspoň pre mňa, je, že dizajnujem a vytváram fotografie, ktoré sú vizuálne zaujímavé a vzrušujúce. V momente kedy odpovedám na túto otázku sa nachádzam v Londýne, ale inak pochádzam a žijem v Montreale. Navštevoval som vysokú školu McGill, obor banský inžinier. Po 3 a pol roku práce v obore som to ale konečene vzdal.
Okay, ďalšia otázka – pamätáš sa ešte kedy a prečo si prvýkrát chytil do ruky fotoaparát?
Po prvý raz s úmyslom niečo vytvoriť to bolo v novembri roku 2007. Chvíľu pred tým sa so mnou rozišlo dievča a ja som si povedal, že si musím nájsť hobby, inak zošaliem. Rozhodol som sa, že chcem robiť fotografie hviezd a tak som rovno nakráčal do Wal-Martu a kúpil si svoj prvý ultrazoom.
www.vonwong.com/blog/playing-in-waterfalls-at-9-degrees-with-an-asian-superhero/
Čo tvoja evolúcia ako fotografa? Vedel si od začiatku čo chceš fotografovať? Alebo si sa ako dosť veľa fotografov vo svojich začiatkoch hľadal a fotil čo sa ti postavilo pred objektív? Keď sa pozriem na tvoje portfolio, vidím, že fotíš ľudí – rôznych ľudí, na rôznych miestach, s rôznymi svetelnými podmienkami... takže – prečo hlavne ľudia?
S fotografiou som začal ako každý iný – fotil som všetko a myslel si aký som úžasný, hoci v skutočnosti to tak nebolo. Čo sa fotografie týka, veci začali byť vážnejšie, keď som dostal prvýkrát za fotografovanie zaplatené – išlo o niečo ako ples. To bolo prvýkrát čo mi niekto zaplatil za to, že som robil to čo ma baví a tak sa dali veci do pohybu. Netrvalo dlho a fotografovanie eventov sa mi rozbehlo natoľko, že som mal zrazu dve práce – inžinierstvo a fotografiu. Vtedy som sa rozhodol, že dve práce nepotrebujem. To čo som chcel bolo hobby a vášeň, takže som sa rozhodol zahodiť za hlavu svoju prácu a fotenie eventov a venovať sa čisto kreatívnejším projektom. Od toho momentu som sa pomaly vyvíjal.
Prečo práve ľudia? Myslím, že veľa vecí, ktoré ma inšpirujú prichádzajú s ľuďmi ktorých stretávam. Ľudia ma fascinujú – vždy sa menia, sú unikátni a inšpirujúci. A ak som schopný zachytiť aspoň časť z toho a preniesť to do môjho tvorivého procesu – to už je veľmi dobrý základ skvelej fotografie.
Čo tvoje fotografické vzdelanie? Navštevoval si nejakú fotoškolu, kurz alebo sériu workshopov? Alebo si samouk? A čo tvoj názor na túto tému – výhody a nevýhody fotoškôl a samoštúdia.
Vo fotografii som samouk – absolvoval som jeden začiatočnícky workshop, ktorý bol totálnou stratou času. Myslím, že ak je pre vás niečo vášeň, tak dokážete uspieť aj nezávisle na tom, či danú vec študujete alebo nie. Nie je dôležitá cesta, ale dôvod cesty.
Označil by si sa za "profesionálneho fotografa", alebo skôr nadšenca? Fotíš aj teraz pre peniaze, alebo pre potešenie?
Povedal by som, že som nadšený profesionál. To čo robím ma veľmi baví a vždy ma vzrušuje posúvať svoju prácu vyššie a vyššie. Aj napriek povinnosti a dôležitosti udržiavať biznis sa vždy snažím užiť si svoje projekty ako sa len dá.
V tvojom portfoliu nájdeme fotografie ako z exteriérov, tak ateliéru či najrôznejších interiérov. Čo máš radšej? A čo svetlo? Máš rád prirodzené svetlo, alebo máš radšej všetko pod kontrolov za pomoci zábleskov alebo trvalých svetiel?
Vždy radšej fotím niekde mimo ateliér. Je pre mňa oveľa jednoduchšie byť kopnutý múzou ak som na nejakom zaujímavom a peknom mieste – pred bielym alebo čiernym pozadím to je horšie.
Ako môžete vidieť na mojom blogu vo videách zo zákulisia, mám vo zvyku so sebou ťahať kompletné štúdiové vybavenie, pretože myslím, že umelé svetlo je často to, čo umožní fotografiám vyniknúť.
www.vonwong.com/blog/the-agonist-promo-2012-2/
A čo tvoja výbava? Čo používaš na fotografovanie? Myslíš, že je nutné aby fotograf mal tú najdrahšiu výbavu, alebo nie?
Momentálne fotím Nikonom D800E a f/2,8 objektívmi. Je pekné, že to mám, ale pre to čo fotím to nie je nutnosť. Dôležitejšia je pre mňa svetelná výbava, ktorú vlastním. Keďže používam blesky – často skončím pri tom, že objektívy veľmi cloním a teda v skutočnosti nepotrebujem tie vysokosvetelné. Avšak mať správne osvetlenie je pre fotografie môjho typu úplne najdôležitejšie.
Ako prichádzaš k ľuďom ktorých fotíš? Snažíš sa ich aktívne hľadať, alebo máš denne niekoľko e-mailov ktoré vyzerajú ako "Hej Benjamin, necvakneme spolu niečo?"
Aby som bol úprimný, modely si už skoro vôbec nehľadám. Ľudia ma často kontaktujú sami s tým, že chcú fotiť (a bohužiaľ dosť často ich musím sklamať). Viac ako výzor človeka ma totiž zaujíma to, aký svet mi môžu predstaviť. Myslím, že to je ten dôvod prečo ma priťahujú ľudia s alternatívnym životným štýlom!
www.vonwong.com/blog/shooting-a-stripper-suspended-from-chains/
Mal si niekedy problémy s ľuďmi ktorých si fotografoval? Napríklad čo sa týka ich manierov?
Ani nie. Snažím sa vždy pri spolupráci svojich klientov alebo partnerov pochopiť čo najlepšie. Väčšinou mám možnosť stretnúť sa s každým členom tímu ešte pred samotnou realizáciou a tak mám šancu si premyslieť ako s nimi jednať.
To samozrejme neznamená, že problémy sa občas nevyskytnú, ale najdôležitejší je výsledok a ak to znamená, že sa musíš vzdať svojich manierov alebo pýchy... tak to skrátka musíš urobiť.
www.vonwong.com/blog/andrey-das-master-pyrotechnician/
Čo inšpirácia pre tvoju prácu? Kde ju čerpáš? A čo fotografie? Vždy ideš do fotenia s jasnou predstavou o výsledku, alebo sa občas spoľahneš na "post-procesovú náhodu?"
Narozdiel od väčšiny fotografov netrávim čas tým, že prenasledujem iných fotografov a zisťujem čo majú za lubom. Moja inšpirácia vychádza zvnútra – z mojich skúseností, od ľudí ktorých stretávam, z miest ktoré som navštívil. V minulosti vznikali moje najlepšie snímky úplne spontánne, ale teraz už zvyknem fotenia plánovať viac do detailov. Čo mi dáva lepšiu kontrolu nad konečným výsledkom.
Ak sa dobre pamätám – minulý rok si mal "turné" po Európe a navštívil si aj naše hlavné mesto, kde si spolupracoval s tanečníkmi zo Slovenského Národného Divadla. Ako sa ti v Bratislave páčilo?
Bratislava bola super! Bolo to prvýkrát čo som navštívil Slovensko a bolo celkom pekné mať prehliadku mesta spojenú s fotografovaním tanečníkov. Musím povedať, že cesta po Európe bola zatiaľ tou najzaujímavejšou akú som zažil.
Povedz nám niečo o tvojom poslednom projekte – The Red Mistres. Vyzerá to ako ceľkom veľká produkcia – spojenie videa, fotografií, hudby a tak. Koľko ľudí na tom pracovalo? A čo ty – bola to pre teba výzva všetko to zrežírovať a produkovať?
Projekt The Red Mistress mal štáb asi patnástich naozaj talentovaných ľudí, vďaka ktorým bola táto produkcia tak úspešná. Bolo naozaj nutné mať okolo seba talentovaných ľudí z rôznych oborov – cez vizáž, make-up, osvetlenie, tanec.. aby sme to vôbec dali celé dokopy.
Najväčšou výzvou na tomto projekte bolo vymyslieť ako mu dať nejaký ten zaujímavý, kreatívny odpich s tým, čo sme mali k dispozícii a to, ako sa to celé prenesie multiplatformovo.
A aký je účel tohto projektu? Robil si to pre zábavu, alebo si ťa na túto nádheru niekto najal?
Magazín Filler ma kontaktoval cez mojich nových agentov Suzy Johnston + Associates, aby som dal dokopy celú produkciu. Hlavným účelom pre nich bolo spojenie tanca a módy ako na videu tak aj na fotografiách.
Aký je tvoj názor na trend posledných rokov – lacné zrkadlovky, veľké množstvo mladých fotografov, "meno priezvisko PHOTOGRAPHY" fanstránky na facebooku – je to podľa teba dobré pre fotografiu?
No, myslím, že medzi týchto fotografov patrím aj ja – ktorí takto začínali. Takže si myslím, že to dobré je. Keď už nič iné, tak nás konkurencia núti neustále zlepšovať svoje schopnosti a vyzýva nás robiť úžasné fotografie.
Tak, posledné dve otázky. Máš 25 rokov. Väčšina ľudí ktorých poznám v tvojom veku práve skončila školu a snaží sa nájsť si nejakú prácu, možno začať s fotografiou (vrátane mňa). Ako je možné, že tak mladý chalan ako ty je tak úžasne kreatívny a dobrý v tom čo robí?
Moji rodičia sa naozaj posnažili, aby som sa musel snažiť v škole, v práci. Na univerzitu som nastupoval v 17 rokoch, štyri mi trvalo ju dokončiť a popri tom som pracoval. Nemal som jedinú možnosť dovolenky alebo prázdnin – stále práca, škola, práca, škola.
Aby som upresnil, v novembri som mal 26, takže už nie som až tak mladý :-) A čo sa týka toho byť dobrý v tom čo robím – v skutočnosti je to iba veľa ťažkej práce a sila vôle. Aby som sa dostal tam kde dnes som, musel som niečo aj obetovať.
A posledná – kde sa vidíš o 5 rokov? Ak teda o pár dní nenastane koniec sveta?
Neviem povedať ako bude vyzerať moja budúcnosť, ale fotografovanie a réžia ma robia šťastným a tak som sa rozhodol nasledovať moju vášeň. Užívam si stále nové výzvy a stále sa snažím zlepšovať. Ak teda všetko pôjde podľa plánu, tak budem robiť presne to čo teraz... ale vo väčšom a lepšie :-)
Veľká vďaka za ochotu a tvoj čas. Prajem ti veľa úspešných projektov v budúcnosti a samozrejme dobré svetlo!
Pridaj komentár
