Čiernobiele filmy II.

chcel by som sa opytat, ci mi CB film, ktory sa nevyvolava metodou C41 vyvolaju v nejakom minilabe v Kosiciach, pripadne, kde najlepsie.
Napr taky Fomapan 400 Action DX

ide mi hlavne o to, aby na fotkach bolo vidno zrno.

hociktora zberna fotolab (cewe) by to mala prijat a aj dat vyvolat. fotoobchody v KE nepoznam, ale co si spominam tak oproti malemu tescu na hlavnej boli celkom schopne, skus tam.

he, vyborny clanok. som zvedavy na analyzu skenovanej foto vs skenovany film. aj ked na beznom monitore sa bw film/fotky nedaju zobrazit v plnej krase.

ok diky. zatial som v tom jelen, lebo som dal vyvolat az jeden film.

Kodak T max je moj CB favorit. Dufam, ze nerobim reklamu :-)

Skusal som FOMU, zvitky, a vo vysledku sa mi videlo byt na filme privela vad - biele plosky, alebo naopak cierne plosky, kdezto Kodak tymto netrpi a celkom dobre sa mi vyvolava aj v domacich podmienkach. Aj ked, pri Kodaku penazenka krvaca ovela viac nez pri Fome, kupujem Kodak.
Ten tip na film na proces C41 je dobry. Kedze si to vyvolavam sam, toto su pre mna neskumane polia :-)

fajn clanok. Mne sa celkom osvedcila aj Foma 400. Ako nizsie pise lu boss ma dost kazov, na druhej strane nesetrim a experimentujem. V com vidim problem je dobry skan.

Konecne skvely clanok k veci. Ocenujem, ze autor nezabudol spomenut Polaroid. Je to neuveritelne, ze cela generacia fotografov svetoveho formatu prisla v roku 2008 o svoj material na ktory boli zvyknuti fotografovat. Bolo to ich medium, surovina, nosic invencie a umeleckej tvorby. Nielen Paolo Roversi horko zaplakal ale aj mnohi dalsi. Som zvedava ako dlho vydrzia ostatne materialy :(

Paradny clanok...velmi ma zaujal...a je tiez dalsim faktorom ktory mi hovori, ze mam skusit fotit na film :)
Velmi rad by som ale vyskusal spracovanie po svojom, kedze moj otec este ma nejake to nadobicko na vyvolavanie a spracovanie doma v pivnici, rad by som to este oprasil.
NAjviac ma mojim laickym pohladom zaujal film FOMA 100R...pozeral som si aj ten balicek s chemiou co je ktomu treba, cena sa mi zda byt celkom priatelna...no otazka je: je tento film s touto chemiou vhodny pre zaciatocnika, samouka, ktory to bude skusat step by step z knizky? :P

Najlepsie urobíš , keď si ho vyvoláš sám , včera som bol oproti Tesco , Fotoman ,,,
Maju aj vývojnice , aj komplet chémie .

Ti môžem garantovať , že vačšiu fotografickú radosť nikdy nezažiješ ,,,

Okej, dakujem...
cize teda prakticky, staci kupit film a tu sadu na spracovanie..je tam vsetko co k tomu budem potrebovat? Myslim po chemickej stranke...

to by som rad, ale nemam ziadne vybavenie, znalosti ani rozpocet na to v blizkej dobe. ale rozmyslam nad tym.

Iste sa autor neurazi, ked jeho pekny clanok doplnim, ci mierne poopravim.

Predovsetkym si myslim, ze nie kazdemu je jasne, ze zarodkom citlivosti nie je bromid striebra samotny, ale jeho zhluk, nepravidelny krystal – alebo zrno, ak chcete, teda mnoho molekul AgBr pohromade. Od velkosti tohto zrna sa odvija aj velkost svetelneho kvanta, ktore ho moze excitovat a sposobit jeho neviditelnu, ale pre vyvolavac vyznamnu zmenu. Cim je zrno vacsie, tym je samozrejme k svetlu citlivejsie. To je zakladny fakt, s ktorym sa pri vyrobe filmov pocita. Kazdy film musi mat rovnomerne rozlozene a z kazdej velkosti zastupene krystaly. Tomu sa hovori rovnomerna granulometria. Malo citlive filmy obsahuju od najmensich zrn po velke, velkostou najvacsich zrn je urcena citlivost filmu. Citlivejsie filmy maju tie iste zrna, ale hranica velkosti najvacsich zrn je posunuta dalej. U tych najcitlivejsich sa posuva tato hranica este dalej. Kedze je ale problem dosiahnut v jednej emulzii vsetky zrna (a este pravidelne zastupene), riesi sa to tak, ze sa na podlozku nanasa niekolko emulznych vrstiev. Najprv ta s najvacsimi zrnami a po vychladnuti dalsia s jemnejsim podielom zrn. Vysledna emulzia tak moze pozostavat u spickovych (farebnych) filmov spolu s filtrami a medzivrstvami az do 20 jednotlivych vrstiev. CB filmy su samozrejme jednoduchsie. Pamatam si, ze kedysi Fomapan N17 mal len jednu emulznu vrstvu, ale „vysokocitlivy“ N21 mal az dve. V kazdom pripade je ale dolezite vediet, ze vystavene su napred tie menejcitlive a az za nimi (smerom k podlozke) tie citlivejsie, teda vacsie. Dolezite je tiez uvedomit si, ze to co na fotografii vidiet ako “zrno” zrnom vlastne nie je, ale je to reakcia na osvetlenie dierkou medzi zrnami, pripadne pigmentami. Zrno je vidiet na pozitive v podobe spojitych farebnych (pripadne sedych) plosok – teda nieco, co ako zrno vobec nevnimame, tam kde zrno nie je vznika tmavy bod – domnele zrno. CN filmy, podobne ako farebne filmy nemaju zrno v podobe metalickeho striebra, pigment nema tak ostre ohranicenie, navyse nema taku kryciu schopnost. To vedie k lepsiemu pocitu celkovej zrnitosti (dokonca aj u podexponovanych filmov), nie vsak k lepsej ostrosti.

Ziadalo by sa este povedat ze CB filmy pre C-41 (alebo filmy s chromogennym vyvolavanim) su tie z viacerych vrstiev, ale nie su rovnako citlive a to este 125 ASA.

Kym po vyvolani klasickeho ciernobieleho filmu zostava ako zaznam vyvolane metalicke striebro, CN filmy maju krystaliky AgBr iba ako nosic citlivosti. Pocas vyvolavania sa totiz vyvolavacia latka spotrebuje na redukciu striebra (nie jeho oxydaciu, ako je v clanku napisane) a zvysok v podobe reakcnej splodiny dalej reaguje s tzv farbotvornym komponentom (anglicky couplerom), za vzniku farbiva. Presne tak, ako aj pre jednotlive farebne vrstvy farebneho filmu. Jediny rozdiel je vsak v tom, ze farebna vrstva vo farebnom filme ma citlivost iba k casti spektra a splodiny vyvolavania reaguju iba s jednym (tym svojim) farbotvornym komponentom urcitej farby, kym CN film je citlivy ku (teoreticky) celemu viditelnemu spektru a farbotvorny komponent dava neutralnu farbu. Nasledne sa v bieliacom kupely kovove striebro zmeni na zluceninu striebra a v ustalovacom kupely sa prevedu vsetky zluceniny striebra na rozpustny komplex, ktory sa v spomenutom ustalovaci z filmu skoro cely aj vyplavi.

Vyvolavac a vyvojka su dve rozdielne veci. Vyvolavac je chemicka latka, redukuje exponovany AgBr ovela rychlejsie, ako ten neexponovany. Sam sa pri tom oxyduje. Vyvojka je roztok vyvolavaca a pomocnych latok, akymi su prezevacne latky, ktore zabranuju vzdusnej oxydacii vyvolavacov, zasady, ktora udrzuju pH vyvojky pre komfortnu funkciu vyvolavaca, pripadne dalsi vyvolavac, ktory upravuje strmost vyvolavania, pripadene hydrofobizacne a rozpustaniu ulahcujuce latky, niekedy sa pridavaju latky potlacajuce vzniku zavoja. CB vyvojky sa delia na chemicke, fyzikalne, fyzikalno-chemicke napr. Velmi znama Kodak D-76 a jej napodobenina Ilford ID-11. Okrem toho sa mozu delit na tie konvencne a tzv zavojujuce, ktore pri vyvolavani uvolnuju velmi farbiace splodiny, ktore mierne vyplnaju medzery medzi najvacsimi zrnami a tak zmiernuju na zvacseninach zrnitost.

C-41 je proces, ktory vyvinul Kodak povodne pre kinematografiu. Od neho sa potom tvorili klony, najznamejsi je C-41B, C-41RA, alebo od Fuji CN-16. Faktom je, ze vyvojky vsetkych C-41-iek su velmi podobne a vyvolavaju iba s malymi rozdielmi. Preto je extremne nepravdepodobne, ze by niekto mohol inak jemnozrnny film vyvolat zrnitejsie. (V skutocnosti by na ziadnom modernom filme nemalo byt vidiet pri beznom zvacsovani zrno. Ak ho je vidiet, tak bol film najskor asi silne podexponovany!) Vsetky profesionalne procesory totiz vyuzivaju kontinualnu regeneraciu. Po kazdom vyvolanom metri kinofilmu sa do jednotlivych roztokov vstrekne regeneracna davka. Ta sa neustale vstrekuje do roztoku tak, ze cast roztoku na druhej strane prepadne do odpadu. Regenerator (spravnejsie by bol “doplnovac” od anglickeho replenisher) obsahuje vo zvysenej miere latky, ktore sa v roztoku spoterbuvavaju a neobsahuju odpady, ktore sa ale inak v dobre kontrolovanych roztokoch nachadzaju a dokonca sa s nimi pocita. Takze ked treba nasadit z nejakeho dovodu novy roztok, tak sa pouzije cast doplnovaca, trochu vody a trochu startera, ktory tieto odpady doda hned na zaciatku. Skratka vyvazeny roztok. A casom sa zmeni len nepatrne a pre samotne vyvolavanie uplne nepodstatne. Dobre regenrovany roztok vydrzi v procesore vlastne niekolko rokov. Zaroven ale nevstupis do tej istej rieky dvakrat, takze prelozene do fototerminologie kazdy roztok sa vplyvom pridavania doplnovaca za urcity cas vymeni. Nepoznam osobne nikoho, kto by na doplnovacoch setril (okrem spolocnosti CeWe, ktora ale setri a nesidi lidi), a ak dojde k nejakej chybe, potom je to len nejaka nehoda, urcite nie zamer.

Kedze v Bratislave neviem o analogovom minilabe, tak plati, ze z lubovolneho CB filmu sa zhotovuju farebne neutralne fotografie. Da sa to aj z farebnych filmov samozrejme … Preto nezalezi na tom, akej farby ma CN film zavoj. Kodak BW400CN vsak ma masku. To je kvoli tomu, ze sa z neho daju pod zvacsovakom robit neutralne fotografie na farebnom papieri. Starsi film Kodak T-max 400CN ale masku nemal.

Co to je T-Grain©? Pri vytvarani tvaru a velkosti zrna sa uplatnuju patentovane postupy, ktore vedu k zplosteniu zrna. Ak je orientovane tak, ze svoju najvacsiu plochu ma otocenu k dopadajucemu svetlu, potom vrstva s rovnakym mnozstvom a velkostou (co do plochy) zrn a teda aj rovnakou citlivostou moze byt ovela tensia, ako u tradicnych priestorovych zrn. Kedze kazda vrstva ma dve plochy a nich dochadza pri vstupe i vystupe svetelneho luca k malemu rozptylu, tensie vrstvy sa vyznacuju mensim premietnutym rozptylovym kruzkom. V takom pripade mozno dva samostatne idealne tenke luce svetla dostat k sebe na mensiu vzdialenost zachovajuc podmienku, ze ich odozvu v podobe zcernania (po vyvolani samozrejme) mozno rozlisit ako samostatne body. A to je vlastne meratelna ostrost, resp. rozlisenie filmu. T-Grain firmy Kodak naslo velmi rychlo svojich nasledovnikov aj u konkurencie, a masivne nasedenie znamenalo aj zvysenie ostrosti hlavne citlivych farebnych filmov. Pravda je vsak taka, ze ruka v ruke s takouto ostrostou kraca aj subjektivny pocit zrnitosti. Preto sa velmi casto kombinuju vrstvy s priestorovymi a tabularnymi krystalmi. Ja si dokonca myslim, ze kym T-Max 400 - podla parametrov film snov, nie je az taky uzasny, ako TRI-X 400 – tradicny film. Su to koncepne dva odlisne filmy. Prvy ma extremne dlhu linearnu cast pracovnej charakteristiky a vsetky vyhody I nevyhody z toho plynuce, druhy svojimi oblymi tvarmi na pate a pri vrchole napomahaju preniest obrovske jasove rozsahy bez toho, aby sa porusil prirodzeny kontrast (presnejsie strmost) v tej oblasti, ktora je pre oko najdolezitejsia, teda oblast tzv strednych tonov. Ziskate fotografie, kore su krasne kontrastne, pritom nemaju prepaly, ani cierne diery.

Vsteko je vsak inak, ked si film oskenujete. Tradicny film sa neda skenovat s ICE potlacanim poruch (kvoli polarizacii svetla), preto treba kazdy sken skontrolovat a opravit. To neplati pre CN filmy, tu ide pouzit ten najucinnejsi ICE a skeny byvaju ciste. Zaroven vsak CB film strati vdaka digitalicacii cast svojej identity. Kvalita zrna sa pri prevode ciastocne zmeni a relativne mala skla dostupnych stupnov sedi ma na svedomi, ze oproti tradicne spracovanej CB fotografii ta digitalna fotka az tak nenadchne. Skusene oko pozna ten rozdiel. Zaroven ale ma sken z CB filmu navrch nad CB snimok z digitalneho aparatu v tom, ze rozne stupne sedej dosahuje skor vacsim ci mensim mnozstvom plne ciernych bodov roznej velkosti, digitalny fotoaparat porodi jednoliate plosky dokonca spojene do “vrstevnic”. Inymi slovami seda na filme sa dosahuje nejakym mnozstvom rovnomerne rozlozenych totalne ciernych malych bodov, digitalna seda je ked vsetky pixely v ploche maju povedzme 100, 100, 100. To je snad dovod, preco vyzera sken filmu casto na monitore horsie, nez digitalny snimok, na papieri je to vsak byva naopak.

Kazdy film ma od vyroby svoju citlivost a tzv prevolanim ju nezvysite. Dlhsim vyvolavanim sa ale zvysuje kontrast, co blahodarne vplyva na podexponovane filmy. Pretoze na uzitocnej casti pracovnej charakteristiky sa vsetky body prevyvolanim dostanu o cosi vyssie, najma vsak tie, ktore zodpovedaju vacsej expozicii, a podexponovane snimky vznikaju hlavne v zlych svetelnych podmienkach, kde najdete iba velmi malo kontrastne osvetelenie, celkove zvysenie kontrastu takemuto zaberu len pomoze. Prevyvolanie – tzv PUSH process, sa hlavne pouziva pri filmoch, ktore su ktomuto ucelu predurcene, nakrajsi zastupca je Kodak T-Max P3200, na expozicny index (E.I. 3200) sa dopracujete az jeho PUSH-ovanim . Jeho riadna citlivost je ISO 400, ale od beznej 400-ky sa lisi tym, ze pocas vyroby sa ladi vysledna strmost filmu tak, aby bola optimalna pri E.I. 800 az E.I. 6400. To ze sa pokusne da dostat az na E.I. 50 000 je skor len taka perlicka...

...jaaj...

Super! Dobre hovoríte! Súvislo! Nedáme kávu?

Dajme. V piatok som tak do tej tretej - stvrtej na kave u nas ...

presne takyto prehlad filmov som hladala, hned si aj ukladam stranku

Poctivy clanok.