Film to nemá ľahké a z analógových techník je skôr populárnejšia instantná fotografia typu Polaroid. Stále je dostatok fotografov, ktorý sa filmovej fotografii venujú. Tento článok je určený tým, ktorí chcú na film začať fotiť. Nemá ich odradiť. Skôr viesť k zamysleniu, aby prehodnotili dôvody, prečo s tým chcú začať.
Film sa stal pre niektorých fotografov, vychovaných na digitáloch, populárny, pretože si myslia, že je to rýchlejšia cesta k dobrej fotografii. Omyl. Fotografia nie je o fotoaparátoch a objektívoch, ale o prístupe k nej. Čo sa stane, ak si kúpite manuálnu filmovú zrkadlovku? Urobí z vás konečne fotografa?
Vrátim sa do minulosti, keď som s fotografovaním začínal. Vynechám prvých 10 rokov, kedy som s fotografiou len koketoval. Skutočne som sa do fotografovania pustil po dovolenke v Tatrách (niekedy v polovici 90-tych rokov), kedy som pochopil, že kompakt mi nestačí. Dnes majú amatéri výbavu, že by im ju pred rokmi závideli aj profíci. Vtedy som však nemohol rozhadzovať a tak som si na inzerát kúpil Prakticu BMS. "Dederónska" (východonemecká) zrkadlovka s manuálnym zaostrovaním, manuálnym prevíjaním filmu a manuálnym nastavením expozície. Proste fotoaparát, ktorý vás prinúti sa fotografovaniu vážnejšie venovať. Mal som šťastie, že som roky študoval odborné časopisy a knihy. Naviac som technický typ, vyštudoval som strojarinu a obsluha fotoaparátu mi nerobila problémy. Dlhé roky som sa venoval kresleniu a maľovaniu, čo bol zase dobrý základ pre kompozíciu a fotografické videnie. I tak som to nemal tak ľahké, ako to majú dnešní začiatočníci. Tí majú k dispozícii techniku od výmyslu sveta a informácií, že ich nestačia všetky naštudovať do konca života.
Máme tu situáciu, kedy si digitálny odkojenec kúpil/zdedil manuálnu zrkadlovku. Predpokladá sa, že už dobré ovláda expozičný trojuholník a kompozícia mu nerobí problémy. Samozrejme čaká ho niekoľko záludností spojených s fotením na film. Pomaly niet na koho sa obrátiť s prosbou o pomoc. Dokonca aj v odborných predajniach len zriedkavo natrafíte na predavača, ktorý vám pomôže so založením filmu do staršieho prístroja.
Filmový bažant sa musí naučiť obsluhovať fotoaparát, ku ktorému často ani nie je návod na použitie. Rýchlo bude musieť pochopiť, že zábery uvidí až po vyvolaní filmu a fotografií. Bez okamžitej spätnej kontroly bude musieť viac používať svoje skúsenosti. Používať zápisník s poznámkami nezaškodí.
Pokiaľ samotný fotografický proces nie je až tak odlišný (nastaviť expozíciu a zaostriť), spracovanie fotografii je diametrálne odlišné od digitálu. Miesto počítačov a softvéru pracuje analógový fotograf so svetlom, chémiou, papierom. Spracovanie filmu a fotografií v tmavej komore je zážitok. Aj keby vás film nezaujímal, odporúčam aspoň raz tmavú komoru navštíviť, aby ste pochopili, o koľko ľahšie to v digitálnej fotografii máme a o koľko väčšie máme možnosti.
Prečo sa s digitálom naučíte rýchlejšie a lepšie fotiť?
Opäť sa vrátim do minulosti. Mal som teda ideálny fotoaparát, bez zbytočností, proste esenciu fotografickej techniky. Každý prvok nastavenia som mal pod kontrolou. Teoreticky som bol slušne pripravený, povedal by som nadpriemerne. Výsledky boli hneď oveľa lepšie ako u fixfocus kompaktu z Prioru. Kvalitný pevný 50 mm objektív poskytoval oveľa lepšiu obrazovú kvalitu. Umožňoval mi pracovať s malou hĺbkou ostrosti a fotiť za horších svetelných podmienok. Sú fotografi, ktorí si na takomto objektíve postavili kariéru. Praktica mala zo mňa urobiť fotografa, ale neurobila. Iste, bol som o niečo lepší ako bežný majiteľ fotoaparátu a našim sa fotky páčili. Od umenia však mali ďaleko.
Dnes chápem, že na to, aby ste sa stali slušným fotografom, potrebujete veľa praxe a neflákať fotenie. Obmedzené množstvo záberov dané filmom ma neprinútilo viac premýšľať nad každým záberom. Iste, šetril som si políčka filmu. Šetrením sa však fotiť nenaučíte. Potrebujete zistiť, čo funguje a čo nie. Keď som zbadal pekný motív, mohol som ho odfotiť len raz. Nemohol som skúšať rôzne uhly, experimentovať s DOF, či pohybovým rozostrením. Kým som prišiel na to, čo funguje, trvalo mi to veľmi dlho.
Až budete fotiť len s manuálnym zaostrovaním, pochopíte, aké je automatické zaostrovanie super. Nosil som vtedy ešte okuliare a zaostrovať nebola žiadna sranda, aj keď mi výrazne pomáhala matnica s klinom a Fresnelovou plôškou. Nestačilo, že som mal obmedzené množstvo filmu, ešte som aj občas nepresne zaostril.
Ďalším problémom bolo nastavenie expozície. Princíp je ľahký. Citlivosť je daná použitým filmom a nedá sa meniť. Vopred ste sa museli rozhodnúť, aký film zvoliť. Na obed by sa vám zišla 100-ka, podvečer 400-ka. Lenže vy ste na jeden film fotili aj niekoľko dní. Expozíciu som nastavoval podľa zabudovaného expozimetra. Ten mal od dnešných TTL meracích modulov so stovkami zón ďaleko. Žiadne tri spôsoby merania, žiadny histogram, zobrazenie prepalov. Museli ste vedieť, ako expozimeter pracuje. Dnes keď sa pomýlite, poopravíte expozíciu a nafotíte ďalší záber. Pri filme zistíte, či ste presne exponovali až po vyvolení filmu. Mohli ste dúfať, že ste správne nezabudli nastaviť citlivosť filmu, aby expozimeter správne fungoval. Ak ste nemali dostatok praxe, nedokázali ste korigovať expozíciu pri fotení v protisvetle, s bodovým svetlom, neštandardným jasom objektov. Väčšina z nás amatérov nafotila niekoľko filmov za rok. To vážne nestačilo, aby ste sa stali majstrami, naviac keď každý film sa správal inak. Po manuálnom zaostrovaní ďalší dôvod, prečo som mal odpadu viac ako teraz.
Dnes je bežné, že si fotograf upravuje fotografie sám. Pri fotení na film to tak samozrejmé nebolo. Bol rozdiel, či ste fotili na farebný alebo na ČB film a rozdiel či na negatív alebo pozitív, tzv. diák. Vyvolať farebný film a z neho fotky je nesmierne obťažné. Preto v minulosti i dnes je to najlepšie prenechať profesionálom. Film zanesiete do zberne, kde ho vyvolajú. Ak je to negatívny, môžete si z neho dať urobiť fotky. Väčšinou si dáte urobiť všetky, či sú dobré alebo zlé. Proces prakticky nemáte pod kontrolou. Kvalitu môžete ovplyvniť výberom spracovateľa.
V domácich podmienkach sa dá v pohode zvládnuť spracovanie ČB filmu a fotografií. Musíte mať však vybavenú tmavú komoru. V panelákovom byte poslúžila kúpeľňa. Viete si predstaviť akú radosť majú ostatní členovia domácnosti, ak sa na niekoľko hodín zatvoríte v kúpeľni? Naučiť sa vyvolávať trvá nejaký ten čas. Chyby sa tvrdo trestajú. Koľko ste sa učili vyvolávať RAW? A to máte k dispozícii množstvo tutoriálov a ak urobíte chybu, stačí použiť Undo.
Fotenie na film sprevádza množstvo potencionálnych problémov. Prejde bez poškodenia röntgenom na letisku, nedomrvia vyvolanie v labe, mám dosť filmov v zásobe?
Z Prakticy som postupne prešiel na modernejšie AF zrkadlovky. Najmä kvôli problémom so zaostrovaním. Mali aj vyspelejšie meranie expozície a motorové prevíjanie filmu. Odpadu vďaka tomu bolo menej. Spracovanie filmov som však aj tak nemal pod úplnou kontrolou. Fotil som na všetky druhy filmu, negatívne i pozitívne, farebné i čiernobiele. Postupne som sa zlepšoval, ale nie tak rýchlo, akoby som chcel. Zlom nastal s prvými digitálnymi kompaktami. Aj keď len s rozlíšením okolo 2 Mpx, zistil som, že fotky sú kvalitnejšie ako z mojich špičkových zrkadloviek. Veľmi rýchlo som pochopil, prečo to tak je. Bol to výsledok dvoch faktorov. Tým prvým bolo to, že som mohol ihneď kontrolovať, čo som nafotil a okamžite opravil chyby. Aj keď karty mali malú kapacitu a boli drahé, mohol som na ne fotiť bez obmedzenia. Stačilo vymazať staršie fotky. Preto som už nemusel hľadieť na cenu záznamového média. Bol som slobodný. Mohol som fotiť koľko som chcel a tak pri fotení experimentovať. Druhým významným faktorom bolo, že som mal nad fotkami totálnu kontrolu. Stačilo sa naučiť pracovať s fotoeditorom, čo mi ako grafikovi nerobilo najmenšie problémy. Na monitore som videl podrobne všetky chyby, ktoré som robil a mohol som sa ich potom vystríhať. Pri fotení na film ste často vôbec nezistili, že sú fotky technicky nekvalitné, pretože štandardný formát bol kedysi 9x13 alebo 10x15 cm. V počítači sú možnosti postprocesingu obmedzené len väčšími schopnosťami a sú neporovnateľne širšie, ako pri spracovaní filmu. Prišiel internet a s ním začali pribúdať informácie. Všetko dohromady to spôsobilo, že moje učenie sa začalo akcelerovať. Za mesiace som sa naučil viac, ako predtým za roky.
Vrátil by som sa k filmu?
Mne digitálna fotografia vyhovuje, som fanúšik moderných technológií. Majú širšie možnosti. Viem, že by nemalo príliš zmysel kúpiť si kinofilmovú zrkadlovku a opäť začať fotiť na film. Farebný by som stále nevedel doma spracovať. Premietať diáky v dobe veľkoplošných TV by ma tiež neuspokojovalo. Zostáva ČB fotografia. Tá sa mi páči a dá sa zvládnuť v domácich podmienkach. Musíte sa jej ale venovať naplno, inak nedosiahnete dostatočnú kvalitu. Robiť to polovičato je mrhaním času a peňazí. Kinofilmový formát by mi asi nestačil, fotil by som na stredoformát, možno dokonca na veľký formát. Pár mesiacov by mi trvalo, kým by som ovládol taje zväčšovania. Po rokoch fotenia by však u mňa konečne fungovalo to, že obmedzené množstvo záberov by pôsobilo výchovne. Priznám sa, že neplytvám ani na digitále. To, že niekedy odfotím stovky fotografií, neberiem ako plytvanie. Snažím sa, aby bola každá dobrá. Vyhýbam sa cvakaniu. K tomu sa môžete dopracovať bez ohľadu na to, či fotíte s digitálom alebo na film.
Na film má zmysel fotiť preto, že fotky z neho vyzerajú odlišne. Patrí k tomu aj to čaro očakávania a radosť zo samotného procesu vzniku fotografie.
Na zamyslenie
- Film je len svetlocitlivé médium, rovnako ako digitálny snímač.
- Jedno, či fotíte na film alebo digitál. Expozičný trojuholník stojí za zrodom každej fotografie. Všetko okolo vám len pomáha fotiť s menším množstvom odpadu.
- Zaostrovanie je zaostrovanie, nič menej, nič viac. To, že zaostrujete manuálne nerobí lepšie fotografie. A zaostrovať automaticky nie je hanba, ale využívanie modernej techniky. Ak AF nefunguje, môžete zaostrovať manuálne.
- Fotografia prehovorí, až keď je vyvolaná, zrámovaná a vystavená. Dovtedy hibernuje v šuplíku alebo na disku počítača.
- Keď sa divák pozerá na vytlačenú/vyvolanú fotografiu, premýšľa nad jej obsahom, nie nad procesom jej vzniku. Na papieri sú si film aj digitál rovnocenné.
- Koľko ste toho urobili pre váš posledný záber? Nad tým sa zakaždým zamyslite.
- Technika určuje technické limity. Ovplyvňuje váš obrazový jazyk. Vaša kreativita a fotografické videnie žiadne limity nemajú.
- Kúpiť si špičkový fotoaparát trvá chvíľu. Naučiť sa s ním fotiť trvá mesiace. Naučiť sa fotiť trvá roky a tento proces nikdy nekončí.
- Fotoaparát vás neprinúti pracovať na sebe, to môžete len vy sami.
- Najlepší fotografi, naše vzory, tí všetci fotili horšou technikou, než máme dnes k dispozícii.
Záver
Chcete fotiť na film? Tak foťte, ale nedúfajte, že to z vás rýchlo spraví dobrých fotografov. Ani dlhoročné skúsenosti s digitálom nie sú zárukou, že to rýchlo zvládnete. Naopak, videl som prácu mnohých fotografov, ktorí sa zhoršili, keď začali fotiť na film. Zrazu akoby zabudli komponovať a o výrazných technických chybách ani nehovorím.
Analógová fotografia má stále svoj význam. Nie je konkurenciou, ale doplnkom k digitálnej fotografii. Poskytuje odlišný vzhľad fotografií a odlišný proces vzniku. Niekomu stačí k radosti samotné ovládanie fotoaparátu, iného napĺňa práca v tmavej komore. Očakávajte od analógovej fotografie odlišný zážitok z fotografovania a spracovania fotografií, nie to že z vás urobí lepšieho fotografa. Tým sa stanete usilovnou prácou, nezávisle na tom či fotíte na digitál alebo film.