Svetlo nad zlato

Ešte do konca roka môžete pridávať fotografie do našej súťaže Fotka Nikonblogu. Je to posledná šanca toho roku zapojiť sa a zabojovať o hlavnú výhru – krásny fotoaparát Nikon Z fc. Nakoniec sme nechali tú najobľúbenejšiu disciplínu či tému – fotografovanie krajiny v zlatej hodinke.

Boris Michalíček a západ slnka vo Vysokých Tatrách

Už pri uvedení súťaže som písal, že budeme fotiť pri nízkom postavení slnka, ktoré zahalí krajinu zlatom. Krajinári hovoria, že cez deň môžu bezstarostne odpočívať, ale keď sa slnko schýli k obzoru, musia spozornieť a pripraviť sa na poslednú, najkrajšiu hodinku dňa. A ráno? Ráno si zase musia nastaviť budík veľmi skoro, aby sa stihli vymotať z periny, presunúť sa a vyšliapať nejaký ten kopec. Tak aby ráno pred východom slnka boli pripravení na to najkrajšie divadlo v krajine – východ slnka.

Prečo ale slnko máva ráno a večer oveľa teplejšiu farbu svetla? Prečo je práve hodinka po východe a hodinka pred západom slnka považovaná za tú najlepšiu na fotenie krajinárskej fotografie? Poďme si vysvetliť.

Farebná teplota svetla, Kelviny a vyváženie bielej (White Balance)

Práve po východe alebo pred západom je slnko nízko nad horizontom, a kým sa jeho lúče dostanú k nám pozorovateľom či fotografom, musia prejsť omnoho dlhšiu dráhu cez atmosféru, ktorá obklopuje našu zem. V atmosfére sa nachádzajú maličké častice a plyny, ktoré zadržiavajú svetlo s kratšími vlnovými dĺžkami a k nám prepúšťajú iba svetlo s dlhými. No a keď sa pozrieme na graf s vlnovými dĺžkami odpovedajúcimi jednotlivým farbám zistíme, že kratšie vlnové dĺžky prináležia práve modrému či fialovému svetlu. Naopak, dlhšie vlnové dĺžky odpovedajú oranžovému a červenému svetlu.

Preto ráno a večer je svetlo omnoho teplejšie ako uprostred dňa, kedy svetlo urazí len krátku trasu cez našu atmosféru. Teplotu svetla vyjadrujeme v jednotkách Kelvinoch. Rozptyl počas dňa je naozaj veľký. Pri východe a západe má slnečné svetlo približne 2000 Kelvinov, čo zodpovedá takmer horiacej svieci. Postupne, ako slnko stúpa na oblohe, sa teplota zmení na približne 5500 Kelvinov počas poludnia. Svetlo pri zatiahnutej oblohe môže mať aj viac ako 6000 Kelvinov a pri jasnej oblohe v tieni to môže byť kľudne aj 8000 Kelvinov.

Zlaté lúče zapadajúceho slnka v kombinácii s chladnými mrakmi a tieňmi. Foto: Julo Kotus

Skúsený fotograf a pozorovateľ môže rozpoznať, či bola fotografia nasnímaná ráno alebo večer. Ráno farebné spektrum obsahuje viac chladnej fialovej a večer je to zase viac teplej žltej, oranžovej až červenej. Pravdepodobne to súvisí s tým, že ráno je v ovzduší menej čiastočiek a znečistenia z ľudskej činnosti ako večer. Ďalší rozdiel robí samozrejme aj smer svetla a tým logicky aj smer dopadajúcich tieňov. Podľa reliéfu krajiny sa fotograf môže rozhodnúť, či príde fotiť ráno alebo večer a výsledok bude naozaj rozdielny. V dnešnej digitálnej dobe veľmi jednoduchých úprav v počítači, či rovno vo fotoaparáte alebo telefóne, je však ťažšie rozlíšiť ráno od večera.

Keď vydržíte, môžete zachytiť krajinu aj tak, že doliny už budú v tieni, no kopce a hory budú stále zaliate zlatistým slnkom ako Kriváň na fotke Mariána Kurca.

To, ako „teplo“ zachytí fotoaparát fotografovanú scénu, závisí od nastavenia vyváženia bielej (WB). Ak chceme dosiahnuť čo najneutrálnejší obraz, môžeme fotografovať s manuálnym zadaním farebnej teploty pomocou nastavenia Kelvinov. Ak sa týmto nastavením nechcete zaťažovať, automatika si s farebnou teplotou v krajine zvyčajne dobre poradí. Ak nie, môžete skúsiť pomocou ikoniek nastaviť WB napríklad na tieň, zatiahnutú oblohu alebo priame slnko. Ak však chcete dosiahnuť príjemnejšie teplejšie podanie farieb, môžete skúsiť experimentovať s manuálnym zadaním Kelvinov. Čím viac Kelvinov v manuálnom nastavení WB zadáte oproti realite, tým teplejšie podanie farieb dosiahnete a naopak. Čím menej Kelvinov nastavíte, tým bude obraz vo fotoaparáte interpretovaný chladnejšie.

Svetlo a vykreslenie reliéfu

Okrem farebnej teploty má fotografovanie ráno alebo večer ešte jednu výhodu. Ráno a večer krajina ponúka omnoho väčšiu plasticitu. 3D efekt spôsobujú práve šikmé lúče, ktoré v krajine vrhajú dlhé tiene a jej povrch krásne modelujú. No a keď je zachytená scéna plastická, prirodzene vťahuje oko do obrazu a dlho dokážeme pozorovať ako je zvýraznený každý tvar objektu, nerovnosť povrchu či štruktúry.

Pozrite sa, ako krásne vykresľuje reliéf nizke bočné svetlo na fotke Tomáša Macharu. Môžete počítať skalky na kopcoch oproti a baránky inverzie za hrebeňom.

Nízke bočné svetlo zláti iba vrcholky oblakov inverzie. Vzniká tak atraktívne striedanie dvoch doplnkových farieb - oranžovej a modrej. Foto: Mário Smržík

Spredu, zozadu alebo zboku?

Niekoľkokrát som dostal otázku, ako sa so svojím fotoaparátom postaviť voči slnku v zlatej hodinke. Naši otcovia nás učili fotiť tak, aby sme mali slnko za chrbtom a ono potom pekne osvieti objekt či krajinu pred nami. Ak však máme nízke slnko za sebou a pred sebou stúpajúcu krajinu, 3D efekt nebude taký výrazný, pretože krajina pred nami bude vyzerať plocho. Tiene budú pre nás neviditeľné. Je to však zaujímavý spôsob ako vyfotiť napríklad svoj vlastný tieň, ktorý vrháme do krajiny. Omnoho plastickejšie je nízke bočné svetlo.

Takže ak chcete plasticitu, určite sa postavte k slnku bokom a nechajte ho dopadať zľava alebo sprava do scény a uvidíte aký zázrak urobí s kopcami, skalami i stromami.

Radoslav Černický využil krásne zlatisté bočné svetlo na zvýraznenie stromov, tvaru i štruktúry skaly. Protiľahlý svah je už v tieni a tak nasvietené objekty krásne vynikajú.

Veľmi často namieria fotografi svoje fotoaparáty aj priamo na slnko a oblohu, ktorá zvykne bývať najmä pri západe slnka veľmi farebná a atraktívna. Áno, týmto spôsobom sa dajú nafotiť efektné obrazy plné farieb. Vznikajú takýmto spôsobom typické gýče západov a východov slnka. Ktože by im odolal, však? Skúste si aj v takejto situácii nájsť objekt, ktorý by napríklad tvoril v silnom protisvetle zaujímavú siluetu. Tak alebo onak, určite si skúste všetky spôsoby svetla dopadajúceho z rôznych smerov, pretože nikdy neviete, ako presne daná situácia na snímke vypáli.

Erik Baran síce namieril fotoaparát priamo do slnka, ale zároveň umne využil skaly pred sebou, ktoré vytvárajú siluety a hádžu dlhé tiene smerom k fotografovi. Na vrcholkoch skál naopak slnko zláti ich povrch a štruktúry. Krásny 3D efekt.

Zapadajúce slnko som využil na vytvorenie siluet rohatých oviec . Foto: Julo Kotus

Tento článoček určite nepopisuje všetky možnosti a situácie, ktoré nám ponúka zlatá hodinka v krajine, ale verím, že vás nakopne vyraziť von v krásnom svetle a schuti si zafotiť. A o to mi šlo, inšpirovať vás, aby ste využili posledné týždne či dni v tomto roku a zachytili krajinu v zlatej hodinke. Ak na to nemáte príležitosť alebo vám počasie nepraje, prezrite si svoj archív, určite tam nájdete veľa fotografií, ktoré spĺňajú našu tému. Veď kto by nezdvihol fotoaparát k oku v zlatej hodinke? 

Až do posledného dňa tohto roku môžete pridávať svoje fotografie na tému KRAJINA V ZLATE HODINKE na Facebooku @NikonSlovakia a využiť poslednú možnosť  súťažiť o celoročnú výhru Nikon Z fc. Tešíme sa na všetky vaše snímky!