Časť prvá - Ako som prišiel k 85-ťke...
Začiatkom letných prázdnin tohto roku som sa znenazdajky ocitol v New Yorku. Vysvetlovať všetky okolnosti nie je podstatné. Bol som tam. Jediný obchod, ktorý pre mňa v NYC mal ako-taký zmysel bola samozrejme predajňa BHphoto. Už rok dopredu som si v mysli predstavoval ten deň, keď tam víťazoslávne vkráčam , uchmatnem si nejakého objektíva a budem sa cítiť ako v raji. Na moje sklamanie som sa po vkráčaní do obchodu ocitol v neznámom štádiu dezorientovanosti. Veľká plocha, veľa poschodí, hŕba ľudí - o fototechnike nehovoriac. Pud sebazáchovy ma však dohnal až ku veľmi schopnému predavačovi, na ktorého som svojou debilitnou angličtinou vyvalil, že si chcem pozrieť tri objektívy (Canon EF 50mm f/1,4 USM, Canon EF 85mm f/1.8 USM a Sigma 50mm f/1,4 HSM). Vyhovel mi okamžite. Trvalo len pár sekúnd, pokiaľ som si ich poprehadzoval na tele. Aj keď sigma vyšla z rýchlych testov najlepšie, vzal som 85ťku. Logika aj rozum boli fuč.
Časť druhá - Zoznamovanie sa...
Ohnisko jesto divné, vravel som si. Objektív malý, vtipný - konštrukčne celkom premakaný. Kovový bajonet, pevné telo. Zaostrovací prstenec ako má byť. A čo teraz? Asi štyri hodiny som ho so sebou len tak vláčil mestom. Náhle ma osvietilo, že sa s tým dá fotiť! A tak vyšiel prvý cvak s clonou f2,5. Zo srandy alebo skôr zvedavosti som si dal túto fotku vytlačiť na A4ku. Výsledok perfektný ako som aj očakával.
Nasledovala jazda metrom, kde som sa tiež neubránil a jednu si cvakol. (To však neocenil policajt nachádzajúci sa v blízkosti a preštudoval si všetky moje krásne fotky na karte. V tom čase ich tam bolo približne 400) Pri tomto svetle objektív nemal žiadny problémy, ostril rýchlo a presne.
Už sú to štyri mesiace, no doteraz sa neviem ubrániť pocitu frontfocusu pri portrétovaní. Akonáhle fotím celú postavu, nemám najmenší problém. Posledný portrét napríklad vyšiel perfektne. Ako vidíte, model zapózoval, a vôbec sa počas fotenia nehýbal.
Ďalším krokom pri zoznamovaní bolo protisvetlo. Áno, pri tomto druhu fotenia blbne zaostrovanie veľmi kvalitne. S tým sa možno len zmieriť alebo v protisvetle nefotiť. Využil som tretiu skrytú možnosť, a to manual focus. Zapadajúce Slnko na pláži ... a cvak...
Takže observation: kresba objektívu výdatná už od samého začiatku, ostrenie objektívu podľa nálady, protisvetlo veľmi dobré.
Časť tretia - Spolužitie s 85ťkou ...
85ťka je výborný spoločník. Je tichá, ľahká, všade sa vmestí. Po návrate z NYC som s ňou doma chodieval najčastejšie na vychádzky do Tatier. Uplatnila sa pri lístočkovaní, kvietkovaní a čuduj sa svete aj v krajine ako celku. Pridávam pár výcvakov na ukážku.
Nuž, laboratórny test to nebol. Tabuliek, grafov, rozlíšenia a iných vecí ste sa nedočkali, a ani nedočkáte. Snažil som sa poskytnúť postrehy z praxe, ktoré časom možno ešte podopĺňam. Taktiež by mohli pribudnúť ešte nejaké fotky . Zatiaľ k tomu môžem dodať asi len toľko, že vôbec svojho rozhodnutia neľutujem. 85ťku si ponechám nadlhšie. Pekný deň ;)
Začiatkom letných prázdnin tohto roku som sa znenazdajky ocitol v New Yorku. Vysvetlovať všetky okolnosti nie je podstatné. Bol som tam. Jediný obchod, ktorý pre mňa v NYC mal ako-taký zmysel bola samozrejme predajňa BHphoto. Už rok dopredu som si v mysli predstavoval ten deň, keď tam víťazoslávne vkráčam , uchmatnem si nejakého objektíva a budem sa cítiť ako v raji. Na moje sklamanie som sa po vkráčaní do obchodu ocitol v neznámom štádiu dezorientovanosti. Veľká plocha, veľa poschodí, hŕba ľudí - o fototechnike nehovoriac. Pud sebazáchovy ma však dohnal až ku veľmi schopnému predavačovi, na ktorého som svojou debilitnou angličtinou vyvalil, že si chcem pozrieť tri objektívy (Canon EF 50mm f/1,4 USM, Canon EF 85mm f/1.8 USM a Sigma 50mm f/1,4 HSM). Vyhovel mi okamžite. Trvalo len pár sekúnd, pokiaľ som si ich poprehadzoval na tele. Aj keď sigma vyšla z rýchlych testov najlepšie, vzal som 85ťku. Logika aj rozum boli fuč.
Časť druhá - Zoznamovanie sa...
Ohnisko jesto divné, vravel som si. Objektív malý, vtipný - konštrukčne celkom premakaný. Kovový bajonet, pevné telo. Zaostrovací prstenec ako má byť. A čo teraz? Asi štyri hodiny som ho so sebou len tak vláčil mestom. Náhle ma osvietilo, že sa s tým dá fotiť! A tak vyšiel prvý cvak s clonou f2,5. Zo srandy alebo skôr zvedavosti som si dal túto fotku vytlačiť na A4ku. Výsledok perfektný ako som aj očakával.
Nasledovala jazda metrom, kde som sa tiež neubránil a jednu si cvakol. (To však neocenil policajt nachádzajúci sa v blízkosti a preštudoval si všetky moje krásne fotky na karte. V tom čase ich tam bolo približne 400) Pri tomto svetle objektív nemal žiadny problémy, ostril rýchlo a presne.
Už sú to štyri mesiace, no doteraz sa neviem ubrániť pocitu frontfocusu pri portrétovaní. Akonáhle fotím celú postavu, nemám najmenší problém. Posledný portrét napríklad vyšiel perfektne. Ako vidíte, model zapózoval, a vôbec sa počas fotenia nehýbal.
Ďalším krokom pri zoznamovaní bolo protisvetlo. Áno, pri tomto druhu fotenia blbne zaostrovanie veľmi kvalitne. S tým sa možno len zmieriť alebo v protisvetle nefotiť. Využil som tretiu skrytú možnosť, a to manual focus. Zapadajúce Slnko na pláži ... a cvak...
Takže observation: kresba objektívu výdatná už od samého začiatku, ostrenie objektívu podľa nálady, protisvetlo veľmi dobré.
Časť tretia - Spolužitie s 85ťkou ...
85ťka je výborný spoločník. Je tichá, ľahká, všade sa vmestí. Po návrate z NYC som s ňou doma chodieval najčastejšie na vychádzky do Tatier. Uplatnila sa pri lístočkovaní, kvietkovaní a čuduj sa svete aj v krajine ako celku. Pridávam pár výcvakov na ukážku.
Nuž, laboratórny test to nebol. Tabuliek, grafov, rozlíšenia a iných vecí ste sa nedočkali, a ani nedočkáte. Snažil som sa poskytnúť postrehy z praxe, ktoré časom možno ešte podopĺňam. Taktiež by mohli pribudnúť ešte nejaké fotky . Zatiaľ k tomu môžem dodať asi len toľko, že vôbec svojho rozhodnutia neľutujem. 85ťku si ponechám nadlhšie. Pekný deň ;)