Nesporne jednou z najdôležitejších vecí, na ktoré treba dbať pri fotografovaní, a to nielen makra a prírody, je svetlo. Ja sa budem snažiť vysvetliť prácu s prirodzeným svetlom práve v týchto žánroch.
Ako na pastelové farby
Už sa ma zopár ľudí pýtalo, ako sa dajú dosiahnuť jemné, pastelové farby v pozadí na makrofotografiách. Keď si uvedomíme, že pastelové farby sú farbami svetlých odtieňov, je už jasné, že bude potrebné pracovať so svetlom. Ak si vyskúšate fotografiu preexponovať napr. na +1.0, zistíte, že farby ako napr. žltá, modrá či zelená sú oveľa jemnejšie. Naopak, pri podexponovaní sú farby tmavšie a sýtejšie. Obe skutočnosti možno dobre využiť podľa vkusu autora.
Ako však dosiahneme, aby hlavný motív nebol preexponovaný, no súčasne bolo pozadie svetlé, pokiaľ použijeme plusovú korekciu expozície? Odpoveď je – objekt musí byť v tieni. Vhodným zatienením scény – či už difúznou doskou (áno, to je tá biela vec na ktorú sa navliekajú strieborné a zlaté odrazky), alebo pokojne aj rukou či iným predmetom čo máte práve po ruke.
Výhodou tienenia je okrem toho, že bude nutné pridať korekciu do plusu, aj to, že budú pri takomto mäkkom svetle prekreslené všetky detaily motýľa, iného hmyzu, či kvetu.
Pokiaľ je pozadie – napr. lúka - osvetlená slnkom, väčšinou je žltej farby (pri teplom svetle ráno alebo večer až oranžovej farby, závisí samozrejme aj od toho, čo sa v pozadí nachádza), ak sú v pozadí aj nejaké farebné kvety, často sa dá dosiahnuť pestrofarebné žiarivé pozadie – jednofarebné pozadia sú často dosť nudné, preto by tam aspoň nejaký ten jemný prechod mal byť. Problém môže nastať v tom, že pokiaľ nefotíte v dostatočne jemnom svetle tmavé motívy, môže byť pozadie často až „vypálené“, zatiaľ čo motív stále bez dostatočnej porcie vykreslenia. Keďže fotografie fotené pri zatienení sú už aj tak prirodzene menej kontrastné, čo je nutné trochu napraviť v postprocese, neodporúčam príliš vyťahovať tiene, aby z toho nevznikla omaľovánka bez akejkoľvek hĺbky. Použitie odrazky je vtedy vhodnejšie (odborníci na blesky by asi radšej prisvetlili jemným zábleskom, ale prečítajte si nadpis ;-) Každopádne som videl aj tak spravené fotografie a pôsobili úplne prirodzene.)
Ako je to vidieť aj na fotke mobilom, objekt je v tieni a stromy osvetlené poobedňajším slnkom nechávajú pozadie doslova žiariť.
Variácie tienenia alebo čo ďalej
Keď som ja videl takto spravené fotky, hneď sa mi to tak zapáčilo, že som začal tieniť až na pár výnimiek v protisvetle (hoci často tienim aj tam) vlastne vždy. Nie každému sa to páči a niekto má radšej ostré svetlo, ale ja som zvyknutý pozerať a inšpirovať sa takýmito fotkami.
Predošlý odsek predpokladal prácu s tienením tak, že máme slnko približne za sebou.
Ako som však už naznačil, že tienim v protisvetle (čo sa niektorým môže zdať ako nanajvýš podivné), asi sa budem musieť mierne poopraviť, pretože určite sa nedá objekt zatieniť v priamom protisvetle bez toho, aby sme mali v pozadí tú difúznu dosku, ktorá nám zabezpečuje tieň. Avšak keď ide svetlo čo i len o niečo mierne zboku, dá sa predsa situácia nazvať ako protisvetlom, hoci nie priamym – a tam už tienenie funguje – a pozrime si niekoľko príkladov.
Na diagrame, ktorý sa vzťahuje na fotografiu kvetu pečeňovníka trojlaločného, je vidno rozloženie predmetov na scéne. Keďže je list, umiestnený pred zatieneným kvietkom presvietený zapadajúcim slnkom, a je nutné fotku mierne preexponovať kvôli svetlu na kvete, vzniká zaujímavý efekt „plameňov“ na spodku – samozrejme keďže je fotka fotená na otvorenej clone a vadili by tam akékoľvek iné štruktúry v popredí.
Podobným príkladom je aj fotografia ropuchy bradavičnatej, tu je len slnko z pravej strany. Tým činom vzniká zaujímavý efekt, keďže pri 200% priblížení je dobre vidno fotografa v oku žaby (aj s jeho modrou mikinou ;-) ), zatiaľ čo pri tienení so slnkom za mnou by bola v oku len silueta...
No a ešte na doplnenie, ako to už pri protisvetlovkách býva, mierny pokles kontrastu predsa nastane, preto bolo nutné pridať pri oboch fotkách v úrovniach a krivkách trochu viac ako obvykle, takže sa nijako nečudujte pri upravovaní...
Ďalšou vecou je tienenie pri zamračenom počasí. Niektorí môžu azda namietať, že vtedy je svetlo dostatočne mäkké a preto vhodné na fotografovanie. Avšak, práve toto svetlo mám najmenej rád. Keď chcem urobiť dobrý kontrast medzi objektom a pozadím, „obyčajné“ tienenie nám situáciu moc nevylepší. Pozadia pri zamračenom počasí mávajú väčšinou ťažkú zelenú alebo hnedú farbu (podľa toho čo je v pozadí) a tiež sa v nich nenachádzajú pastelové odtiene farieb. Preto pri zamračenom počasí mierne korigujem svetlo nasledujúcim spôsobom – rukou zatienim objekt úplne natesno – teda ruku držím tesne tak aby mi nevošla do záberu, ale dostatočne stmavila objekt. Pozadie bude pri takejto fotografii svetlejšie, no farebne sa takáto fotka aj tak nemôže vyrovnať fotografii za slnečného počasia. Ale na porovnanie fotka bez zatienenia – a s tieňom opísaným vyššie – slnko bolo počas robenia týchto fotiek za oblakom.
Screenshoty z prehliadača - vľavo bez tienenia, vpravo som tienil.
A, nakoniec, na porovnanie – 3 možné variácie, ako osvetliť objekt pri priamom slnečnom svetle:
1) Bez tienenia
2) Tieň na celom objekte a popredí
3) Tieň len na objekte, popredie bez tieňa
Keďže bolo jarné večerné svetlo vcelku mäkké, a vstavač je dosť atraktívnym motívom, použiteľný je každý variant. Všimnite si ale, ako sa pri jednotlivých svieteniach zvýrazní rušivosť niektorých stebiel, ktoré som neodtrhol – na to si treba dávať pozor.
Čo je na tienení nebezpečné
Nemyslím tým, čo sa píše na tých čínskych odrazkách že obsahuje malé časti, ale skôr dopad na fotografovaný objekt. Fotičom motýľov, a zvlásť fotičom vzácnych motýľov alebo hmyzu, dôrazne odporúčam odfotiť si prvý snímok vždy bez tienenia. Začiatočník asi ihneď povie, že celé tienenie je blbosť, pretože mi motýľ vždy uletí, ale o tom, ako fotiť hmyz v kľude a bez zbytočného naháňania sa by sa dal napísať ďalší obšírny článok. Verím však, že čitateľ to má už zvládnuté (ak nie, rýchlo si niečo preštudovať o tom a zabudnúť, že toto tu čítal). Podobne predpokladám, že sa nebudete pýtať, akú clonu alebo ISO treba nastaviť, pretože toto tiež nie je predmetom tohto článku.
Ide o to, že nie vždy sa dá nájsť vzácneho živočícha vtedy keď chceme a stačí nám aj len dokumentačná fotka, a je lepšie odfotiť niečo horšie ako neodfotiť vôbec, ak by ten motýľ naozaj potom odletel. Tiež neodporúčam tieniť motýle, ktoré sa práve slnia (t.j. majú roztiahnuté krídla), lebo tie sú náchylnejšie na svetlo a v lepšom prípade krídla zavrú, väčšinou však hneď odlietajú. Šťastlivcom otvorí motýľ krídla aj počas tienenia ;-)
Verím, že ste sa dozvedeli niečo nové o tejto relatívne jednoduchej technike, ktorá má však vcelku zásadný vplyv na vzhľad výslednej fotografie. Ak si chcete pozrieť fotografie, ktoré som takto fotil, nebojte sa navštíviť moju galériu tu na ephote.