Hm... neviem čím to bude, že môj dnešný diel, trošku morbídne nazvaného seriálu Ephoto Pitevňa bude z mojej strany viac teoretický ako praktický. Možno je to tým, že také to „pri pivové“ mudrovanie ide nám Slovákom veľmi dobre. Ako hrdý lokál patriot mám teda dobré predpoklady, že táto schopnosť okomentovať všetko a všade od zostavy športovej reprezentácie SR až po spôsob vedenia štátu s nájdením dokonalého riešenia a systému sa ani pri mojej osobe nestratí. :)
Skúsim však prejsť k veci. Milošovým fotografiám chýba...
....áá strih!
Medzi stromy
...mám rád sci-fi. Také to čo sa odohráva v iných, budúcich storočiach. Poznáme to. Taxíky už nejazdia po zemi, ale vznášajú sa niekoľko metrov nad zemou. Ľudia dokonca vlastnia plne automatizované domy. Stačí si niečo priať a dom pripraví večeru, sám sa uprace a keď náhodou človek zaspí pri telke, sama sa vypne, pohovka sa premení na posteľ a ešte cez vás mechanická ruka natiahne prikrývku.
...mám rád aj historické filmy. Také, nie moc potoky krvi. Ľudia ešte jazdia na koňoch. Ďalekonosné zbrane sa obmedzujú na rýchlopaľbu z muškiet v sekvenčnom rade 2 výstrely za 15 minút. Tí dobrí majú pevné zásady, správajú sa galantne k osobám nežnejšieho pohlavia a aj smrť prebieha až divadelne veľkolepo, vznešene.
Čo to má spoločne s Milošovými fotografiami?
Ak sa ponoríme do minutáže kvalitného sci-fi filmu, cítime inú chuť tej doby, toho miesta kde sa príbeh odohráva. Táto chuť je iná ako keď zase sledujeme film historický, a je vždy iná ako tá ktorú pociťujeme v prítomnosti. Je to v ľuďoch, je to v prostredí, je to v myslení, je to vo vyjadrovaní, je to všade ohraničené časovou líniou.
Už dávno pri vzniku mytologických príbehov sa vynoril pojem, často používaný aj dnes – Génius loci. Voľne preložené – duch miesta. Fotograf vo svojej činnosti prostredníctvom svojich fotografií, by mal byť takýmto poskytovateľom génius loci. Jeho fotografie by mali divákovi nechávať svojskú chuť na jazyku duše. Takú, ktorej sa tak ľahko nezbavíte. Takú po ktorej máte vyprahnuté v duši, alebo naopak.... Takú... NEJAKÚ, HOCIAKÚ! Je na nás fotografoch čo naservírujeme divákovi. On by mal len mlsne mľasknúť jazykom.
Milošovú galériu som prešiel celú a pozorne. To čo mi najviac chýbalo vo fotografiách je presne duch miesta aby vyvolal tú zvláštnu chuť v mojej duši. Ak by som mal odísť od poetického vyjadrovania, povedal by som že fotograf v dnešnej pitevni ponúka všedné obrazy ktoré akosi nedokážu zaujať diváka. Vizuálne príznaky ponúkané vo fotografiách ako farba, línie, tvar, svetlá, tiene by mali slúžiť ako podnety pre naše zmysly. Po rýchlej orientácií na scéne a rozpoznaní vnemového poľa sa márne snažím spracovať všetky informácie a nájsť čosi čo mi pripomenie už niečo zažité, príjemné, voňavé, studené, teplé, hladké, praskajúce, smutné alebo veselé... Nenachádzam.
J. Kulka vo svojej knihe Psychológia umenia hovorí o pojme Observačná (pozorovacia)stratégia. Tá je veľmi dôležitá pri type fotografií označenej ako street, ktorou Miloš začal vo svojej galérii celú sériu. Chápe sa to ako plán rozloženia celkového príbehu pozorovania vecí a udalostí kedy oko prehľadáva postupne celú scénu a striedavo skáče po rôznych fixačných bodoch. Tieto fixačné body sú určite definované kompozíciou, ale ja absolútne nemám potrebu povedať že v týchto fotografiách treba zmeniť kompozíciu. Je to pre mňa stále len o tom nezachytení už skôr spomínaného Génius loci.
Mesto v pohybe 1
- bez atmosfery
- bez deja
- bez chuti
Mesto v pohybe 4
Z celej série a možno aj zo všetkých fotografií je jedna jediná pre mňa ktorá sa vymyká všetkej kritike na nedostatok atmosféry. Je to nasledujúca fotografia. Sú na nej ľudia z ktorých každý jeden dokonale korešponduje s názvom cyklu „Mesto v pohybe“. Sú to vydarené jednotlivé príbehy:
-ujčok poťahujúci s dohorievajúcej cigaretky, práve ide dokončiť krok
- staršia pani zapínajúca si v chvate zabudnutý gombík. Možno rozmýšľa pri pohľade na plnú igelitku pred sebou čo ešte musí kúpiť.
- podarený je maník s pletenou čiapkou na ľavej strane. Vyzerá ako keby sa stratil a buzolou na mape hľadal orientačný bod :)
- v pozadí sa odohráva ďalší pribeh s dvojicou mladých ľudí....
Pohľad do budúcnosti
Všimol som si že často pri názvoch svojich fotografií používa silné klišé v násilnej snahe pocitovo nasmerovať diváka. Žiaľ pôsobí to nepresvedčivo. Obsah fotografie nedokáže držať krok s týmto názvom a v konečnom sčítaní sa fotografia javí ako lacná záplata celku.
Buduca uroda
V niektorých prípadoch názov prekrikuje jasné fakty z fotografie. Ak dám názov fotografie kde sú obilné klásky – Budúca úroda, je to ako keby som odfotil klinec a názov zvolil – Klinec. Je to zbytočné, suchopárne, možno až infantilné. Nebolo by lepšie radšej názov nedávať? Názov síce usmerňuje diváka tam kde by som ho chcel pocitovo dostať, no na druhej strane ak ho nedám, ponúknem divákovi možnosť širšieho spektra vlastnej interpretácie fotografie.
Miname sa
Stými názvami fotografií sa asi nestotožním. V tomto prípade by som povedal že fotografia a názov sa nezhodujú. Fotografia „Míňame sa“ a vo fotografií situácia ešte pred pointou v názve vyjadruje skôr „Stretneme sa“. Rozmýšľam nad cieleným úmyslom autora dať takýto zjavne nekorešpondujúci názov... S doterajších skúseností mi to aj tak vychádza nepresvedčivo.
Musím ale pochváliť kreatívny prístup v podobe hrátok s časom.
Jesenná 3
Nie je to o tom žeby sa Miloš nesnažil hľadať napríklad netradičné uhly. Túto snahu mu nemožno uprieť. Skúša to a hľadá ako máme možnosť vidieť vo fotografii „Jesenná 3“. Avšak zaujímavý uhol hneď zneguje všedný a nie príliš atraktívny pohľad na autobusovú zastávku, kúsok autobusu, značku... S farbami sa zrejme pohral, tie sú krásne.
Z dôvodu vyváženosti článku čo sa týka mojich možno demotivujúcich slov, som požiadal o bonusový kometár veľmi dobrého kamaráta Ľuba odborníka na všetko čo okolo neho lieta. :) Ľubko je veľký diplomat a vie podať veci krajšie, poetickejšie ako ja. Darmo - je to generácia ktorá v rozťahaných teplákoch a 15 centimetrových pajšloch sa hnala do blatistého Woodstocku. A teraz mu predávam skalpel. Poprosil som ho o 6-7 viet. Tu sú: :)
BONUSOVÝ KOMENTÁR
Nick na ephoto: Koma (Ľuboš Soviš)
http://www.ephoto.sk/uzivatel/uzivatel-83521353029250/
Neviem, nakoľko sa bude môj komentár zhodovať či rozchádzať so záverečnou správou tunajšieho šéfpatológa profesora Jozefa...no po prezretí si galérie momentálne na stole prestretého autora predpokladám, že jeho záverečná správa z pitvy bude vo viacerých smeroch asi nie príliš lichotivá . Vopred sa ospravedlňujem ak sa slovami zamotám. Je veľký rozdiel rozoberať-komentovať nejakú konkrétnu fotku, vyjadriť svoj názor na jednu jedinú, ako posúdiť v skratke, komplexne ( bóóže – v skratke – to ja naozaj neovládam) tvorbu, ktorú tu má autor fotkami zastúpenú.
Z jeho galérie a fotiek ako ich má v rade za sebou pridané usudzujem, že sa akoby z malej časti vyhol takému prúdu, či začiatočníckemu trendu - skúsiť si vyfotiť všetko, všade a za každých okolností. Po pár nevydarených a mne osobne naozaj nič nehovoriacich pokusoch a záberoch flóry, krajinky, detail vlniek na pobreží, sudov pri stene ...sa akoby veľmi rýchlo našiel, akoby vnútorne pocítil - že zábery ľudí, streetky a iné pouličné momentky mu idú asi najlepšie, akoby sa tam cítil doma a to bude pravdepodobne to pravé čo ho baví, napĺňa a tomu by sa chcel venovať. Aj keď to má v galérke následne poprestriedané inými zábermi, je cítiť že k téme momentiek z ulice inklinuje akoby viacej.
Otázka stojí, nakoľko to zvláda a ako počas toho skoro roka čo tu je napreduje v tvorbe. Má poniektoré fotky ktoré považujem z môjho pohľadu za dobré a zaujímavé, fajn vystihnutý moment a vyjadrená myšlienka ( napr. upravená a zvrchu orezaná - Čo sa za mladi naučíš...)...až po fotky doslovne ,,prázdne,, mne osobne subjektívne nič nehovoriace, kde ťažko posúdiť či prečítať o čo mu vlastne išlo a či mu vlastne vôbec o niečo išlo.
Čo sa za mladi naučíš
Ale - má vo svojej galérii viacero fotiek, ktoré naznačujú pozitívum, že si naozaj vie nájsť zaujímavú situáciu, ktorá by aj dokázala osloviť ostatných...či pohľadom, momentom, načrtnutou myšlienkou....no žiaľ vo viacerých prípadoch pôsobia na mňa nedotiahnuto (nebudem sa rozpisovať o Tk)....nedotiahnuto kompozíciou, impaktom, myšlienkou...poprípade výrazom zúčastnených a hlavných aktérov.
Pôsobia na mňa tak, že moment vystriehol a našiel dobrý...no nevyužil naplno jeho potenciál....nuž ale pri takýchto ,,uličnických,, momentovkách sa to asi ľahko spoza počítača hovorí ale poniektoré tak na mňa pôsobia, že v tej rozhodujúcej chvíli sa rozhodol stlačiť spúšť o kúsok skoro alebo neskoro alebo v rýchlosti nezvolil ten správny uhol pohľadu alebo pustil do záberu to čo už nemusel. Nedá sa mi inak len to priblížiť aspoň na jednej foto aby bolo správne pochopené čo som vyššie splietal. Napríklad zaujala ma fotka
Mesto v pohybe 2
také ,,porovnanie,, ako sa dievčatká hrajú...užívajú si detstvo, čas preletí ani nebudú vedieť ako a vpredu vo fotke je ,,dámami,, načrtnuté čo ich ešte len čaká...vyrastú z nich veľké slečny, začnú sa fintiť, zháňať po obchodoch a módnych salónoch šatočky na maturity, stužkovú..promócie, plesy, kamarátke za družičku na svadbu......celý život pred nimi a ony sa zatiaľ v detstve spokojne bezstarostne hrajú, šantia a si užívajú.
Domnievam sa, že dievčatká sa tam asi dlhšie hrali, že pravdepodobne určite nastal moment keď boli tváričkami vyškerenými a šantivými natočené aj sem k smerom k nám – že by ich výraz , emócia, radosť v tvári nechali fotku a ten moment naplno zapôsobiť...aspoň jedna, a keď už nie, tak aspoň by neboli takto v zákryte keď jedna akoby priestorovo strkala prdelku do tváričky tej druhej. Tujka a schodky vpravo na jednej strane akoby dotvárali priestorovosť fotky ale na druhej strane sa mi zdá v zábere zbytočná, odoberajúca pozornosť od toho čo sa tam deje a uvažoval by som ju v pohľade vypustiť.
Ak môžem tak už len kúsok....pozdáva sa mi a oslovil ma motív ktorý zachytil na fotke
Jeseň ( života)
...síce ma tam mierne ruší tá drevená pergola, ktorá križuje fotku po celej šírke ale ako motív a situácia vcelku príjemne nájdená. Páči sa mi že sa tam autorovi podarilo zachytiť aj priestorovosť a hĺbku fotky...rozostrenými listami stromu ktorý bol niekde poblíž hore nad ním...na hornom okraji. Nejako moc mi dokonca nevadí, že sa tie dve osôbky oproti sebe idúce dostávajú prakticky už už do zákrytu a sa dotýkajú...no určite by som skúsil aj kúsok skorej jednu fotku , mierne z ľavej strany...postavičky by boli malý kúsok ďalej od seba a možno by aj ,,Starobe,, nevyrastali stĺpiky v pozadí presne z hlavy ale boli niekde medzi nimi v pozadí rozostrené – ako taká hranica. No ale pozdáva sa mi ako si idú oproti sebe..vyjadrenie myšlienky.
V pozadí v tom stromovom priekuku ,,Mladosť,, si v partičke užíva, svieti a debatuje...chlapík ,,Stredný vek,, ide smerom k nám....pozerá sa mierne bokom na prázdny detský kútik a hojdačky ( možno venčil psíka ktorý sa mi tam pri lavičkovej nohe bielym fľakom a čiernym ňufákom črtá )...a také jeho letmé obhliadnutie hlavové tým smerom – akoby za svojim ,,Detstvom,, z ktorého už dávno odišiel...a krok za krokom , deň za dňom ku svojej starobe sa blíži...to stretnutie nás raz všetkých čaká a neminie ..ide k nám - presne oproti.
Na záver- ak teda smiem: doporučujem autorovi viacej zdokonaliť a skúšať prevod do ČB...ťažko sa mi radí a doporučuje keď sám ho dobre a dokonale robiť neviem - no viaceré jeho fotky pôsobia šedivo a sivo...ten prevod čo má na nich , myslím že nie je ideálny. Osobne mi ,,šedivé,, prevody nevadia, dokonca mi k niektorým fotkám sedia a páčia sa - pri snových , melancholických a podobných záberoch...ale pri uličníckych aké má v prevažnej miere vo svojej galérke zastúpené - musí byť ten prevod lepší..aby biela bola biela..čierna čierna....a medzi nimi kopec kopec sivých odtieňov a prechodov. Keď nemá koho kto by mu to ukázal, treba sa ,,hrať,, a skúšať tak ako ja :-)...jas, kontrast, odtieň, sýtosť, miešanie kanálov..monochromaticky, krivky....hore dole ohýbať, posúvať a skúšať.
Prepáčte no nedá mi nespomenúť...plne chápem, že nie každý má čas sa tu komentárovo pod fotkami intenzívnejšie zastavovať a zapájať, že hlavne začiatočníci majú obavy nahlas sa k fotkám vyjadriť a verejne prezentovať svoj názor, častokrát argumentujúc ,, som tu krátko, som začiatočník a neprináleží mi sa k fotkám skúsenejších vyjadrovať,, ...predpokladám že autor sem chodí, pozerá fotky, číta si komenty pod fotkami aj ich pravdepodobne konfrontuje so svojimi –nahlas nevyslovenými, nenapísanými názormi ale keď sa pozriem do jeho profilu je tu cca rok ..no komentuje a vyjadruje sa k fotkám iných veľmi veľmi sporadicky a aj to dosť stručne.
Nie je to dobre...naozaj. ,,Napozerávanie,, fotiek iných užívateľov je jednak inšpiratívne a otvára oči ale zároveň aj ich komentovanie - samo o sebe posúva v tvorbe dopredu.... tým že sa človek k fotkám pokúša vyjadriť -napríklad ku kompozícii..čo by on inak skúsil, čo mu na fotke prekáža a čo sa na nej páči, zmýšľa sa nad nimi prečo napríklad iný autor zvolil taký uhol pohľadu a nie iný, prečo do záberu vpustil tamto...
...skrátka verejné písanie a diskusia pod fotkami o týchto veciach postupne akoby sa tieto veci v hlave precvičovali a zautomatizovávali a užívateľ zrazu zistí, že prešiel akoby do iného štádia....že nepríde domov po fotení k počítaču, stiahne fotky a pri prezeraní začne horekovať ( ak vôbec na to príde)...,,jájha toto som mohol inak, toto mi tam zavadzia a oko priťahuje, mohol som viacej zboku, tú stranu som mal z pohľadu vypustiť a na tamtej pridať, mohol som chvíľu počkať, dole som mal nechať viacej miesta, kúsok priestoru naokolo ( viď autorova foto zo začiatku galérie ,,Čo tam asi majú...,,)
Čo tam asi majú..
....ale zrazu zistí, že už pri samotnom fotení, tesne pred stlačením spúšte - začína jeho oko pod vplyvom komentárov ktoré čítal a sám iným písal - samo od seba podvedome vnímať v hľadáčiku kompletne celú scénu a zachytávaný priestor ..nie len hlavný objekt záujmu, ale všetko na pozadí a popredí a v okolí...a on sám vie zrazu veľmi rýchlo pohotovo reagovať...zmeniť náklon, uhol pohľadu, skovať niečo do zákrytu aby nevykúkalo, nezavadzalo a podobne, vie to zrazu robiť automaticky a rýchlo....a v konečnom dôsledku získa cit pre ten správny moment, pohľad a získa rozhodujúce sekundové momentíky...čas - na jeho nepremeškanie .
Nuž tak dúfam, že moje slová budú pre autora povzbudením, všetkým dobré svetlo prajem a lúčim sa s pozdravom: Svetu mier, bezúrazovú predvianočnú horúčku a chaos... a v neposlednom rade Kravkám všetkých krajín sveta – čerstvú a nekontaminovanú trávu želám ;-)
Skúsim však prejsť k veci. Milošovým fotografiám chýba...
....áá strih!
Medzi stromy
...mám rád sci-fi. Také to čo sa odohráva v iných, budúcich storočiach. Poznáme to. Taxíky už nejazdia po zemi, ale vznášajú sa niekoľko metrov nad zemou. Ľudia dokonca vlastnia plne automatizované domy. Stačí si niečo priať a dom pripraví večeru, sám sa uprace a keď náhodou človek zaspí pri telke, sama sa vypne, pohovka sa premení na posteľ a ešte cez vás mechanická ruka natiahne prikrývku.
...mám rád aj historické filmy. Také, nie moc potoky krvi. Ľudia ešte jazdia na koňoch. Ďalekonosné zbrane sa obmedzujú na rýchlopaľbu z muškiet v sekvenčnom rade 2 výstrely za 15 minút. Tí dobrí majú pevné zásady, správajú sa galantne k osobám nežnejšieho pohlavia a aj smrť prebieha až divadelne veľkolepo, vznešene.
Čo to má spoločne s Milošovými fotografiami?
Ak sa ponoríme do minutáže kvalitného sci-fi filmu, cítime inú chuť tej doby, toho miesta kde sa príbeh odohráva. Táto chuť je iná ako keď zase sledujeme film historický, a je vždy iná ako tá ktorú pociťujeme v prítomnosti. Je to v ľuďoch, je to v prostredí, je to v myslení, je to vo vyjadrovaní, je to všade ohraničené časovou líniou.
Už dávno pri vzniku mytologických príbehov sa vynoril pojem, často používaný aj dnes – Génius loci. Voľne preložené – duch miesta. Fotograf vo svojej činnosti prostredníctvom svojich fotografií, by mal byť takýmto poskytovateľom génius loci. Jeho fotografie by mali divákovi nechávať svojskú chuť na jazyku duše. Takú, ktorej sa tak ľahko nezbavíte. Takú po ktorej máte vyprahnuté v duši, alebo naopak.... Takú... NEJAKÚ, HOCIAKÚ! Je na nás fotografoch čo naservírujeme divákovi. On by mal len mlsne mľasknúť jazykom.
Milošovú galériu som prešiel celú a pozorne. To čo mi najviac chýbalo vo fotografiách je presne duch miesta aby vyvolal tú zvláštnu chuť v mojej duši. Ak by som mal odísť od poetického vyjadrovania, povedal by som že fotograf v dnešnej pitevni ponúka všedné obrazy ktoré akosi nedokážu zaujať diváka. Vizuálne príznaky ponúkané vo fotografiách ako farba, línie, tvar, svetlá, tiene by mali slúžiť ako podnety pre naše zmysly. Po rýchlej orientácií na scéne a rozpoznaní vnemového poľa sa márne snažím spracovať všetky informácie a nájsť čosi čo mi pripomenie už niečo zažité, príjemné, voňavé, studené, teplé, hladké, praskajúce, smutné alebo veselé... Nenachádzam.
J. Kulka vo svojej knihe Psychológia umenia hovorí o pojme Observačná (pozorovacia)stratégia. Tá je veľmi dôležitá pri type fotografií označenej ako street, ktorou Miloš začal vo svojej galérii celú sériu. Chápe sa to ako plán rozloženia celkového príbehu pozorovania vecí a udalostí kedy oko prehľadáva postupne celú scénu a striedavo skáče po rôznych fixačných bodoch. Tieto fixačné body sú určite definované kompozíciou, ale ja absolútne nemám potrebu povedať že v týchto fotografiách treba zmeniť kompozíciu. Je to pre mňa stále len o tom nezachytení už skôr spomínaného Génius loci.
Mesto v pohybe 1
- bez atmosfery
- bez deja
- bez chuti
Mesto v pohybe 4
Z celej série a možno aj zo všetkých fotografií je jedna jediná pre mňa ktorá sa vymyká všetkej kritike na nedostatok atmosféry. Je to nasledujúca fotografia. Sú na nej ľudia z ktorých každý jeden dokonale korešponduje s názvom cyklu „Mesto v pohybe“. Sú to vydarené jednotlivé príbehy:
-ujčok poťahujúci s dohorievajúcej cigaretky, práve ide dokončiť krok
- staršia pani zapínajúca si v chvate zabudnutý gombík. Možno rozmýšľa pri pohľade na plnú igelitku pred sebou čo ešte musí kúpiť.
- podarený je maník s pletenou čiapkou na ľavej strane. Vyzerá ako keby sa stratil a buzolou na mape hľadal orientačný bod :)
- v pozadí sa odohráva ďalší pribeh s dvojicou mladých ľudí....
Pohľad do budúcnosti
Všimol som si že často pri názvoch svojich fotografií používa silné klišé v násilnej snahe pocitovo nasmerovať diváka. Žiaľ pôsobí to nepresvedčivo. Obsah fotografie nedokáže držať krok s týmto názvom a v konečnom sčítaní sa fotografia javí ako lacná záplata celku.
Buduca uroda
V niektorých prípadoch názov prekrikuje jasné fakty z fotografie. Ak dám názov fotografie kde sú obilné klásky – Budúca úroda, je to ako keby som odfotil klinec a názov zvolil – Klinec. Je to zbytočné, suchopárne, možno až infantilné. Nebolo by lepšie radšej názov nedávať? Názov síce usmerňuje diváka tam kde by som ho chcel pocitovo dostať, no na druhej strane ak ho nedám, ponúknem divákovi možnosť širšieho spektra vlastnej interpretácie fotografie.
Miname sa
Stými názvami fotografií sa asi nestotožním. V tomto prípade by som povedal že fotografia a názov sa nezhodujú. Fotografia „Míňame sa“ a vo fotografií situácia ešte pred pointou v názve vyjadruje skôr „Stretneme sa“. Rozmýšľam nad cieleným úmyslom autora dať takýto zjavne nekorešpondujúci názov... S doterajších skúseností mi to aj tak vychádza nepresvedčivo.
Musím ale pochváliť kreatívny prístup v podobe hrátok s časom.
Jesenná 3
Nie je to o tom žeby sa Miloš nesnažil hľadať napríklad netradičné uhly. Túto snahu mu nemožno uprieť. Skúša to a hľadá ako máme možnosť vidieť vo fotografii „Jesenná 3“. Avšak zaujímavý uhol hneď zneguje všedný a nie príliš atraktívny pohľad na autobusovú zastávku, kúsok autobusu, značku... S farbami sa zrejme pohral, tie sú krásne.
Z dôvodu vyváženosti článku čo sa týka mojich možno demotivujúcich slov, som požiadal o bonusový kometár veľmi dobrého kamaráta Ľuba odborníka na všetko čo okolo neho lieta. :) Ľubko je veľký diplomat a vie podať veci krajšie, poetickejšie ako ja. Darmo - je to generácia ktorá v rozťahaných teplákoch a 15 centimetrových pajšloch sa hnala do blatistého Woodstocku. A teraz mu predávam skalpel. Poprosil som ho o 6-7 viet. Tu sú: :)
BONUSOVÝ KOMENTÁR
Nick na ephoto: Koma (Ľuboš Soviš)
http://www.ephoto.sk/uzivatel/uzivatel-83521353029250/
Neviem, nakoľko sa bude môj komentár zhodovať či rozchádzať so záverečnou správou tunajšieho šéfpatológa profesora Jozefa...no po prezretí si galérie momentálne na stole prestretého autora predpokladám, že jeho záverečná správa z pitvy bude vo viacerých smeroch asi nie príliš lichotivá . Vopred sa ospravedlňujem ak sa slovami zamotám. Je veľký rozdiel rozoberať-komentovať nejakú konkrétnu fotku, vyjadriť svoj názor na jednu jedinú, ako posúdiť v skratke, komplexne ( bóóže – v skratke – to ja naozaj neovládam) tvorbu, ktorú tu má autor fotkami zastúpenú.
Z jeho galérie a fotiek ako ich má v rade za sebou pridané usudzujem, že sa akoby z malej časti vyhol takému prúdu, či začiatočníckemu trendu - skúsiť si vyfotiť všetko, všade a za každých okolností. Po pár nevydarených a mne osobne naozaj nič nehovoriacich pokusoch a záberoch flóry, krajinky, detail vlniek na pobreží, sudov pri stene ...sa akoby veľmi rýchlo našiel, akoby vnútorne pocítil - že zábery ľudí, streetky a iné pouličné momentky mu idú asi najlepšie, akoby sa tam cítil doma a to bude pravdepodobne to pravé čo ho baví, napĺňa a tomu by sa chcel venovať. Aj keď to má v galérke následne poprestriedané inými zábermi, je cítiť že k téme momentiek z ulice inklinuje akoby viacej.
Otázka stojí, nakoľko to zvláda a ako počas toho skoro roka čo tu je napreduje v tvorbe. Má poniektoré fotky ktoré považujem z môjho pohľadu za dobré a zaujímavé, fajn vystihnutý moment a vyjadrená myšlienka ( napr. upravená a zvrchu orezaná - Čo sa za mladi naučíš...)...až po fotky doslovne ,,prázdne,, mne osobne subjektívne nič nehovoriace, kde ťažko posúdiť či prečítať o čo mu vlastne išlo a či mu vlastne vôbec o niečo išlo.
Čo sa za mladi naučíš
Ale - má vo svojej galérii viacero fotiek, ktoré naznačujú pozitívum, že si naozaj vie nájsť zaujímavú situáciu, ktorá by aj dokázala osloviť ostatných...či pohľadom, momentom, načrtnutou myšlienkou....no žiaľ vo viacerých prípadoch pôsobia na mňa nedotiahnuto (nebudem sa rozpisovať o Tk)....nedotiahnuto kompozíciou, impaktom, myšlienkou...poprípade výrazom zúčastnených a hlavných aktérov.
Pôsobia na mňa tak, že moment vystriehol a našiel dobrý...no nevyužil naplno jeho potenciál....nuž ale pri takýchto ,,uličnických,, momentovkách sa to asi ľahko spoza počítača hovorí ale poniektoré tak na mňa pôsobia, že v tej rozhodujúcej chvíli sa rozhodol stlačiť spúšť o kúsok skoro alebo neskoro alebo v rýchlosti nezvolil ten správny uhol pohľadu alebo pustil do záberu to čo už nemusel. Nedá sa mi inak len to priblížiť aspoň na jednej foto aby bolo správne pochopené čo som vyššie splietal. Napríklad zaujala ma fotka
Mesto v pohybe 2
také ,,porovnanie,, ako sa dievčatká hrajú...užívajú si detstvo, čas preletí ani nebudú vedieť ako a vpredu vo fotke je ,,dámami,, načrtnuté čo ich ešte len čaká...vyrastú z nich veľké slečny, začnú sa fintiť, zháňať po obchodoch a módnych salónoch šatočky na maturity, stužkovú..promócie, plesy, kamarátke za družičku na svadbu......celý život pred nimi a ony sa zatiaľ v detstve spokojne bezstarostne hrajú, šantia a si užívajú.
Domnievam sa, že dievčatká sa tam asi dlhšie hrali, že pravdepodobne určite nastal moment keď boli tváričkami vyškerenými a šantivými natočené aj sem k smerom k nám – že by ich výraz , emócia, radosť v tvári nechali fotku a ten moment naplno zapôsobiť...aspoň jedna, a keď už nie, tak aspoň by neboli takto v zákryte keď jedna akoby priestorovo strkala prdelku do tváričky tej druhej. Tujka a schodky vpravo na jednej strane akoby dotvárali priestorovosť fotky ale na druhej strane sa mi zdá v zábere zbytočná, odoberajúca pozornosť od toho čo sa tam deje a uvažoval by som ju v pohľade vypustiť.
Ak môžem tak už len kúsok....pozdáva sa mi a oslovil ma motív ktorý zachytil na fotke
Jeseň ( života)
...síce ma tam mierne ruší tá drevená pergola, ktorá križuje fotku po celej šírke ale ako motív a situácia vcelku príjemne nájdená. Páči sa mi že sa tam autorovi podarilo zachytiť aj priestorovosť a hĺbku fotky...rozostrenými listami stromu ktorý bol niekde poblíž hore nad ním...na hornom okraji. Nejako moc mi dokonca nevadí, že sa tie dve osôbky oproti sebe idúce dostávajú prakticky už už do zákrytu a sa dotýkajú...no určite by som skúsil aj kúsok skorej jednu fotku , mierne z ľavej strany...postavičky by boli malý kúsok ďalej od seba a možno by aj ,,Starobe,, nevyrastali stĺpiky v pozadí presne z hlavy ale boli niekde medzi nimi v pozadí rozostrené – ako taká hranica. No ale pozdáva sa mi ako si idú oproti sebe..vyjadrenie myšlienky.
V pozadí v tom stromovom priekuku ,,Mladosť,, si v partičke užíva, svieti a debatuje...chlapík ,,Stredný vek,, ide smerom k nám....pozerá sa mierne bokom na prázdny detský kútik a hojdačky ( možno venčil psíka ktorý sa mi tam pri lavičkovej nohe bielym fľakom a čiernym ňufákom črtá )...a také jeho letmé obhliadnutie hlavové tým smerom – akoby za svojim ,,Detstvom,, z ktorého už dávno odišiel...a krok za krokom , deň za dňom ku svojej starobe sa blíži...to stretnutie nás raz všetkých čaká a neminie ..ide k nám - presne oproti.
Na záver- ak teda smiem: doporučujem autorovi viacej zdokonaliť a skúšať prevod do ČB...ťažko sa mi radí a doporučuje keď sám ho dobre a dokonale robiť neviem - no viaceré jeho fotky pôsobia šedivo a sivo...ten prevod čo má na nich , myslím že nie je ideálny. Osobne mi ,,šedivé,, prevody nevadia, dokonca mi k niektorým fotkám sedia a páčia sa - pri snových , melancholických a podobných záberoch...ale pri uličníckych aké má v prevažnej miere vo svojej galérke zastúpené - musí byť ten prevod lepší..aby biela bola biela..čierna čierna....a medzi nimi kopec kopec sivých odtieňov a prechodov. Keď nemá koho kto by mu to ukázal, treba sa ,,hrať,, a skúšať tak ako ja :-)...jas, kontrast, odtieň, sýtosť, miešanie kanálov..monochromaticky, krivky....hore dole ohýbať, posúvať a skúšať.
Prepáčte no nedá mi nespomenúť...plne chápem, že nie každý má čas sa tu komentárovo pod fotkami intenzívnejšie zastavovať a zapájať, že hlavne začiatočníci majú obavy nahlas sa k fotkám vyjadriť a verejne prezentovať svoj názor, častokrát argumentujúc ,, som tu krátko, som začiatočník a neprináleží mi sa k fotkám skúsenejších vyjadrovať,, ...predpokladám že autor sem chodí, pozerá fotky, číta si komenty pod fotkami aj ich pravdepodobne konfrontuje so svojimi –nahlas nevyslovenými, nenapísanými názormi ale keď sa pozriem do jeho profilu je tu cca rok ..no komentuje a vyjadruje sa k fotkám iných veľmi veľmi sporadicky a aj to dosť stručne.
Nie je to dobre...naozaj. ,,Napozerávanie,, fotiek iných užívateľov je jednak inšpiratívne a otvára oči ale zároveň aj ich komentovanie - samo o sebe posúva v tvorbe dopredu.... tým že sa človek k fotkám pokúša vyjadriť -napríklad ku kompozícii..čo by on inak skúsil, čo mu na fotke prekáža a čo sa na nej páči, zmýšľa sa nad nimi prečo napríklad iný autor zvolil taký uhol pohľadu a nie iný, prečo do záberu vpustil tamto...
...skrátka verejné písanie a diskusia pod fotkami o týchto veciach postupne akoby sa tieto veci v hlave precvičovali a zautomatizovávali a užívateľ zrazu zistí, že prešiel akoby do iného štádia....že nepríde domov po fotení k počítaču, stiahne fotky a pri prezeraní začne horekovať ( ak vôbec na to príde)...,,jájha toto som mohol inak, toto mi tam zavadzia a oko priťahuje, mohol som viacej zboku, tú stranu som mal z pohľadu vypustiť a na tamtej pridať, mohol som chvíľu počkať, dole som mal nechať viacej miesta, kúsok priestoru naokolo ( viď autorova foto zo začiatku galérie ,,Čo tam asi majú...,,)
Čo tam asi majú..
....ale zrazu zistí, že už pri samotnom fotení, tesne pred stlačením spúšte - začína jeho oko pod vplyvom komentárov ktoré čítal a sám iným písal - samo od seba podvedome vnímať v hľadáčiku kompletne celú scénu a zachytávaný priestor ..nie len hlavný objekt záujmu, ale všetko na pozadí a popredí a v okolí...a on sám vie zrazu veľmi rýchlo pohotovo reagovať...zmeniť náklon, uhol pohľadu, skovať niečo do zákrytu aby nevykúkalo, nezavadzalo a podobne, vie to zrazu robiť automaticky a rýchlo....a v konečnom dôsledku získa cit pre ten správny moment, pohľad a získa rozhodujúce sekundové momentíky...čas - na jeho nepremeškanie .
Nuž tak dúfam, že moje slová budú pre autora povzbudením, všetkým dobré svetlo prajem a lúčim sa s pozdravom: Svetu mier, bezúrazovú predvianočnú horúčku a chaos... a v neposlednom rade Kravkám všetkých krajín sveta – čerstvú a nekontaminovanú trávu želám ;-)