Západom USA 1.časť - Cesta a prvý deň

Je 30.09.2011 krátko po 23 hodine, odosielam Photopointy redaktorovi do Ephota. Zatváram notebook. Idem ešte raz skontrolovať veci. Vyzerá to, že všetko mám. Sprievodcovia, Kalifornia a Západ USA, naznačujú, kde sa budem pohybovať nasledujúce dva týždne. Ale kým sa tam dostanem, čaká ma skoro neuveriteľných 10 000km.

S ocom ešte pozerám na televízor, posledný kúpeľ vo vani a vyrážam na vlak. Vlak má odísť pred treťou ráno, ale má meškanie. Cesta vo vlaku je nudná snažím sa spať, nespal som vôbec a asi ani moc nebudem spať. Do Bratislavy dorazím na čas a hneď mi príde SMS od Michala (ďalej Kulich), že čoskoro si ma vyzdvihnú v Bratislave na železničnej stanici. Chalani idú autom z Brna a tvoria základ nášho spoznávania Západu USA. Krátko po sms vidím malého staršieho Golfa ako sa rúti a zastavuje pri mne. Hádžem veci, a vlastne aj seba, do auta. Skupina kompletná. Ja, Kulich, Radek a Michal. Bratislava je len medzi zastávka, smerujeme do Budapešti, odtiaľ nám to o 12:30 letí do New Yorku. Cesta do Budapešti ubehne rýchlo. Zaparkujeme v jednom z mnohých parkovísk, kde vám postrážia auto na dlhšiu dobu. Hneď sa vydáme na Check-In a tu už začnú jedny z mnohých povestných kontrol, ktoré treba absolvovať pri lete do USA. Po zodpovedaní otázok typu: ,,Balili ste si batožinu sami? Boli ste pri tom? Bol niekto s vami? Odkiaľ idete? Ako dlho máte batožinu? Čo máte v batožine?,, dostaneme letenky. Batožiny už putujú do lietadla. Osobná kontrola už nie je až taká otravná, je taká klasická. Horšie to bude v USA. Pri čakaní na lietadlo si kupujem cukríky na cestu do lietadla. 11:30 začína nastupovanie do lietadla. Ale zas sú kontroly. Kontrolujú príručnú batožinu a dávajú otázky. Lietadlo je veľké a tak sa nastupovanie predĺži a lietadlo má meškanie približne 30 minút. Nás sa nič nespýtajú, pošlú nás do lietadla. Klasický Boing 767. Smer New York J.F.K. Airport, 9 hodín letu, uff. Nuda sa strieda s pozeraním filmu  (dávajú Kapitán Amerika), jedením a pitím toho čo ponúkajú (samozrejme zadarmo).

Budapešťské letisko.

Do New Yorku dorazíme s meškaním a preto to už je dosť nepríjemné, keďže prestupujeme na let do San Francisca. Ale čakajú nás pracovníci letiska s prioritnými letenkami, aby nás rýchlejšie odbavili. Preto sa aj dostávame k colnému úradníkovi skoro okamžite. Ten rozhodne či nás pustí do USA, alebo nie, aj napriek tomu, že máme víza ESTA. Pracovník si ma odfotí, overí odtlačky prstov a pýta sa ma na účel cesty, kde budem, kam idem a podobne. Síce stále sa na mňa pozerá škaredo, dá mi razítko. Mám ročné víza do USA :))), teda môžem chodiť rok turisticky do USA. Po osobných, veľmi dôkladných kontrolách (aj cez skener osoby) sa s Michalom, Kulich a Radek sa nám stratili, vydáme hľadať náš Gate. Letisko je neskutočne obrovské, ale všetko je perfektne značené a tak náš Gate nájdeme. Odskočím si na záchod a už si hľadám miesto v lietadle. Všetci dorazili na čas. Vonku prší a nič nevidieť. Škoda, aspoň by som videl kúsok z New Yorku. Teraz to je len asi 6 hodín letu, menšie lietadlo. Trochu aj driemem, ale väčšinou študujem mapu a vychytávam plán cesty, bol som menovaný už predtým hlavným plánovačom... Už je tá cesta neznesiteľná, toľko hodín v lietadle. Do San Francisca pristaneme po deviatej hodine večer. Zoberieme si batožinu a tu zažívam šok. Aj napriek tomu, že mám statív zabalený vo fólii, mi ho prvý krát poškodili. Do batohu sa už nezmestil, a tak statív a stan som pripol k batohu. Vrchný diel statívu, na hlave, tam kde sa upína doštička s foťákom akosi odpadla, no skôr oni to zlomili. Zisťujem, že to nie je zlomené, len strhnutý závit, ale aj tak potrebujem imbusák. Od letiska si pýtam papier, o tom, že mi to rozbili. Ten mi neochotne dajú. Mám ho na poistku. Ešte auto a potom už na motel, kde máme rezervované ubytovanie. Auto máme objednané dopredu, v spoločnosti Alamo. Všetko je pripravené, po vybavení papierovačiek si máme vybrať auto. Vyberieme si Forda, SUV-čko. Nahodíme GPS a smer náš motel po 30 minút tam dorazíme. Je už jedenásť večer. Klasický motel ako z filmov. Izba malá, ale útulná. Vedľa hypermarket, kde si nakúpime trochu jedla. Idem za správcom s prosbou o imbusák. Má a aj požičia. Paráda! Dlhá cesta a všetko okolo ma unavilo. Idem  spať, zajtra nás čaká San Francisco, mesto slobody a tolerancie..

Prvý skutočný deň v USA. Pomaly sa rozvidnieva. Hygiena a len s foťákmi sa vydáme na spoznávanie San Francisca. Prvá zastávka skoro ráno musí byť samozrejme Golden Gate Bridge. Náš motel Motel 6 je väčší kúsok od mesta. Prejdeme okolo mesta, kúsok cez mesto a už sme pred Golden Gate Bridge. Je obrovsky a hlavne veľmi romantický. Na druhej strane je niekoľko vyhliadok a tak zastavujeme. Počasie nám nepraje. Hustá hmla nám bráni v spravení peknej fotky, ale nakoniec niečo z toho vyjde. Zdržali by sme sa dlhšie ale moc to nemá cenu, je hmla a lepšie asi nebude, aj tak sme tu prešli tri miesta. Ako naschvál moje opravenie statívu nevydržalo a skrutka zase povolila. No nič, ideme si pozrieť centrum.

Cestou míňame asi dva mosty, tento bol dosť veľký.

Ranná hmla tvorí fantastickú atmosféru v meste a preto zastavujeme.

Siluety výškových budov, mrakodrapov.

Po Golden Gate Bridge.

Golden Gate Bridge.

Hmla hustne.

Silueta mesta s jedným z mnohých mostov.

Rozlúčka s mostom, na ktorý sa prišla pozrieť aj čajka.

Trošku blúdime, a tak nedobrovoľne obchádzame celé mesto. Na jednej križovatke Radek, ktorý je dosť rozbehnutý ani nezaznamenal, že naskočila červená a tak na neho zakričíme, nech spomalí, prudko zastaví, všetko je ok, ale auto za nami nabúra do nás. Sme v poriadku, naše auto má len trochu nakrivo zadný nárazník, ale druhé auto je úplne rozbité. Je evidentné , že chyba je na druhom vodičovi, pripravujeme sa na hádanie. Vystúpi ale typická Američanka (trochu silnejšia) s úsmevom a hneď sa nám ospravedlní, a uzná chybu. Od úžasu nevieme čo máme robiť, na také jednanie nie sme zvyknutí. Volá na svoju poisťovňu a aj do našej požičovne, kde nahlási svoje údaje. Požičovňa nám len povie, že pokiaľ je všetko v poriadku nemáme sa zaťažovať. Aj tak pôjdeme do požičovne, predsa sa to náhodou pokazí a bude problém, pôjdeme tam ale až večer. Kým chalani vybavujú ja sa prejdem v ulici a niečo nafotografujem.

Po peknom začatí dňa, kedy ako keby sme nemali šťastie, najprv hmla na Golden Gate Bridge, potom blúdenie v meste a havária, sme dorazili do centra, skôr k Ferry Building, kde parkujeme auto na lacnom parkovisku (asi 8 dolárov za celý deň). Ferry Building je jedna z najstarších budov, je to historický prístav. Pomaly prechádzame prístav a móla až k obchodnému centru (centrum kde sú mrakodrapy, aj keď v San Franciscu nie sú moc vysoké budovy a je ich aj málo). Je nedeľa, tak áut je málo a ľudia sú na prechádzkach a podobne. Prejdeme sa cez centrum až k San Francisckej ihle (Transamerica Pyramid) čo je najvyššia budova v meste. Má 260 metrov, má ihlanový tvar a jednoducho je úžasná. Okolité budovy sú tiež zaujímavé, ale táto jednoznačne dominuje. Od ihly sa vydáme cez uličky a typické domčeky ktoré sú postavené v kopcoch k vyhliadke Coit Tower.

Pri Ferry Building.

Transamerica Pyramid.

Uličky sú ako z filmov. Veľmi pekné bývanie. Ale chodenie do kopca a z kopca je dosť únavné. Začína byť teplo a slniečko pripeká. Stratiť sa tu nedá, funguje tu pravouhlý systém ciest a blokov domov. Keď zazrieme vyhliadku Coit Tower sme aj radi. Škoda len, že je poludnie a tak nie najvhodnejší čas na fotografovanie.

Coit Tower slúžila rôznym účelom, podstatné je, že teraz je z nej perfektná vyhliadka na mesto. Zaplatíme vstupne a ideme sa pozrieť. Naštve ma ale, že na vrchu sú sklá a fotografovať cez sklá a ešte k tomu cez obed je hrozné...

Z Coit Tower sa vydáme cez Cow Hollow do Fisherman´s Wharf. Prudko z kopca a už  sme v prístavoch. Najzaujímavejší a vlastne aj cieľ našej cesty je Pier 39. Je tu veľa hlúposti pre turistov, prístav a hneď ako prejdeme všetko toto zazrieme tulene, čo je miestna atrakcia, radi sem chodia a pretože sú zákonom chránené tak im rybári a námorníci nič nemôžu urobiť. Sú pekné, ale pre miestnych otravné, lebo majú vo zvyku sa hocikde vyvaľovať.

Alcatraz.

Medzitým nám vyhladlo a tak je na čas na jedlo. Dáme si hamburger v štýlovom podniku, vyzerá ako podnik zo 60 rokov minulého storočia. Po dobrom jedle sa ešte zastavím v galérií, ktorú tu má známy americký fotograf Rodney Lough Jr. (www.rodneyloughjr.com). Jednoducho nádhera. Pokračujeme k známej „električke‘‘ a k Lombart Street. Obe nakoniec nájdeme. Všade naokolo sú úhľadné domčeky a stále si hovorím, že tu by sa mi páčilo bývať.

Lombart Street.

Zase v centre.

Little Italy.

Rozhodneme sa vrátiť k autu. Pomaly sa začína stmievať a chceme vyskúšať Golden Gate Bridge aspoň večer. Medzitým nájdeme niečo ako náš Baumax. Kupujem imbusák, aby som mohol vždy, keď sa skrutka povolí, ju zas dotiahnuť. Autom cez celé mesto ku Golden Gate Bridge. Čím sa však ku Golden Gate Bridge viac blížime, tým viac nás zahaľuje hmla, až u Golden Gate Bridge nevidieť pomaly ani pred nás. Som naštvaný. Zas? Zas hmla to nie je možné. A tak vyberieme plán B. Ideme na kopec Twin Peaks odkiaľ je dobrý pohľad na mesto. Medzitým je už úplná tma a tak už nebude pekná obloha. No čo. Z Twin Peaks pár fotiek, ide sa vymeniť auto do požičovne a potom do motelu...

Pohľad na mesto z Twin Peaks.

Druhý deň v USA, a prvý výletový dopadol aj napriek ránu dobre. San Francisco je neskutočné. Zajtra však ďalšie miesto a hneď prvý z národných parkov... Zaspávam a už sa teším... Plní sa mi sen...