Dlho som nad tým rozmýšľal a nechcem vás unavovať rozorvanosťou svojej duše a hlavy v tomto procese, vrátane pochybností o sebe samom. Výsledkom je toto uznesenie: mojím konečným dielom je profesionálna výstavná zväčšenina, alebo ešte lepšie predaná veľkoformátová fotka.
Ak aj pre vás, rád sa podelím o moju skúsenosť. Pôjde najmä o technickú stránku tejto veci. Filozofické aspekty úvah o tom, čo je finálnym výstupom nechám na Karola alebo na mňa a v inom článku.
Začiatky mojej snahy urobiť profesionálnu zväčšeninu siahajú niekam do roku 2005. Bol to úsmevný pokus s malou áštvorkovou atramentovou tlačiarňou, myslím, že kanonkou. Malý formát, nekonzistentný výstup, nemožnosť kalibrovať... Nebudem to rozoberať ďalej. Do tohto obdobia patrí aj kúpa A3 tlačiarne - s veľmi podobnými problémami.
Vedel som, že okrem špičkového farebného podania, musia mať fotky aj poriadnu veľkosť. Predpokladal som, že A2 (420x594 mm) mi bude stačiť. Pritlačil som na pílu a kúpil profi ploter Canon iPF 5000. Formát A2+, tlač na hárky alebo kotúč, 12 atramentov. V cenách z roku 2006 asi 120 000 korún. Laboroval som, skúšal som, radil som sa, čítal. A nie a nie dosiahnuť to, čo som videl na monitore. Len pre úplnosť, mám perfektne skalibrovaný systém, monitor EIZO CG241W - nič lepšie nie je. Problém bol v tom, že aby som dosiahol naozaj verný výsledok z tlačiarne tejto triedy, musel by som ju riadiť ripom (buď hardvérovým alebo aspoň softvérovým) a nechcelo sa mi dávať ďalších minimálne 35 000 korún. Táto tlačiareň sa navyše problematicky obsluhuje. Po nejakom čase a kope minutého spotrebáku som sa naučil vytlačiť na jednom druhu fotopapiera ako-tak verný výsledok. S výstupom som bol vtedy spokojný. Ale aj tak to boli v podstate vyhodené peniaze. Školné je niekedy poriadne drahé.
Ďalšou fázou je adjustácia. Na akej podložke bude fotka upevnená, či a akú paspartu bude mať, či a aký rám bude mať. Skúsil som rôzne rámy z IKEA. Nebolo to zlé, nebolo to ani príliš dobré. Rámy boli pomerne ťažké a so sklom, čo bol problém pri prevoze. Keď mi pred dvomi rokmi viezli domov výstavu z Vysokých Tatier, z 25 obrazov sa 5 rozbilo.
Nasledovala fáza Kappa dosiek (ľahká penová doska) bez rámu. Vyzeralo to príliš lacno a problémom bolo pre mňa aj poriadne fotku nalepiť, aby bola rovno a nevlnila sa. Niekedy lepidlo alebo obojstranná páska spôsobili, že podložka sa zohla.
Občas som sledoval výstavy iných fotografov, rozmýšľal som aký papier, formát, adjustácia sa mi páči. Minulý rok som predal kanonku ádvojku, pre seba pre občasný malý výstup som si kúpil epsonku formátu A3.
Pochopil som, že ak chcem naozaj pekný, profesionálny výstup, musím sa venovať foteniu a profíci nech sa venujú tlači a kašírovaniu.
Po pár pokusoch vyzerá môj výstavný obraz takto: celkový formát 80 x 60 cm (mám aj zopár štvorcov 80 x 80 cm), biela „falošná pasparta“ šírky 5 cm (nie skutočná pasparta, ale biely okraj), barytový fotopapier Hahnemühle (jeden z najlepších a najkrajších papierov na trhu - klasický fotopapier), podložka 10 mm Kappa doska, tenučký duralový rám Nielsen vo farbe bieleho bronzu. Žiadne lamino, žiadne sklo - každá ďalšia vrstva na fotke mení svetlo a vnímanie. Vyzerá to krásne, je to ľahké, dobre sa to rámuje (rámy si skladám sám z vopred objednaných dielov - zarámovanie jedného trvá so všetkým asi 5 minút).
Koľko to stojí? Vytlačenie fotografií a ich nalepenie na podložku si objednávam v Typosete (www.typoset.sk) a diely na rámy si objednávam v Nielsene (www.nielsen.sk). Nikomu nerobím reklamu, odovzdávam svoju skúsenosť. Tieto dve firmy splnili moju predstavu o špičkovej kvalite a dobrej komunikácii. Fotka na podložke (80 x 60 cm, Hahnemühle barytový papier) ma v Typosete stojí 60 €, za materiál na 1 rám zaplatím v Nielsene 20 €, čiže spolu 80 € a trocha práce (ceny sú s DPH). Dalo by sa aj trochu lacnejšie, výberom iného papiera, ale ja som sa rozhodol takto.
Na začiatku som písal, že pre mňa je konečným výstupom predaná výstavná fotografia. Ak chcem fotky predávať a nechcem to robiť ako charitu, nezdá sa mi 80 € za krásnu, profesionálnu veľkoformátovú fotografiu veľa. Tým, že som „výrobu“ posunul na niekoho iného, mám viac času a síl venovať sa foteniu a úprave fotiek.