Čo je lepšie - pre/podexponovat fotku?

Vdaka za vysvetlenie. Doteraz som to nejako specialne neriesil. Proste som nafotil fotku a ked bola zle exponovana, tak som sa to snazil "dohnat" v PC. Az nedavno, ked sa mi stalo to, ze som fotil v miestnosti na jednofarebnom pozadi s jednym bleskom a odrazkou a v tienoch mi vznikla posterizacia, tak som to zacal riesit. Pytal som sa v jednom foto obchode, kde mi chlapik povedal, aby som fotku radsej mierne prexponoval a dodatocne stmavil. Nasledne som si zacal o tom citat a niekde tak pisali, ze v tomto pripade sa lepsie vyuzije potencial - rozsah cipu, ak sa nemylim. Ale cim dalej som si o tom cital, tym viac krat som natrafil na protichodnu informaciu. Aj u vela fotografov som sa stretol s tym nazorom, ze je lepsie podexponovat a vytiahnut tien. Tak preto som bol z toho trochu zmeteny, ze kde je pravda. Vdaka za vysvetlenie. Cize ked bude fotit osobu v miestnosti, tak je lepsie ju trochu prexponovat, spravne? Konkretne pri Nikon D300 a D3s ma to zaujima.

Ja vždy fotku trochu podexponujem o 1/3 až 1/2 EV maximálne 1EV ale tam sa už objavujú problémy ktoré opísal Karol.
Ak fotíš na manuál do rawu a maš zapnutú signalizáciu prepalov na fotke-čierno-bielé blikanie na prepaloch, tak si to v pohode ustrážiš, ak sa jedná len o nejakú veľmi malú plochu, tak to ignoruj a posudzuj fotku ako celok, či sa ti zdá tmavá alebo svetlá.
Problém z prepalmy je, že sú to biele miesta bez kresby, skade nič nevytiahneš.
Ak chceš ďalej spracovávať fotku trebárs ako HDR, tam už je prepal veľký problém.
Takže exponovať čo najpresnejšie ale radšej trochu podexponovať, vytiahne to aj lepšie farby
Na zosvetlenie fotky máš viac nástrojov, a je treba použiť každý z mierov, to znamená pri úprave raw dám napr. +1/3EV, v kontraste dvihnem gamma o 0,05 a trocha vytiahnem krivky, prípadne použijem ďalšie zosvetľujúci nástroj. Ale do HDR potrebujem aj opak, ešte ju trocha stmaviť, aby som potom mohol uložené Tiffka z posunom EV, dať do softu a vyrobiť z toho zmyslu plnú fotku.
A pri takom spracovaní sú prepaly neprijatelné,narobia ti kopu problémov-pixelácia,posterizácia na hranach, a samozrejme tam z prepalu nič nevytiahneš.Jedine pracne preklonovať prepaly vo fotošope.
Ak fotíš len tak, a prepaly ťa nejak nevzrušujú, len do rodiného alba, tak si nad tým nemusíš lámať hlavu

mozno odveci otazka. Ale ani na to som nenasiel jednoznacnu odpoved. Ktory sposob je najlepsi na zosvetlenie fotky. bavime sa o RAWku a samozrejme o miernom zosvetleni. Kedze som sa docital, ze niektore formy zosvetlovania su viac destruktivne, niektore menej. Konkretne ak si dobre pamatam, tak zosvetlovanie pomocou kriviek nie je moc vhodne. Ani posuvnik expozicie nie je moc vhodny. Vraj je lepsie pouzit posuvník brightness. Ale to su uz take specialtiky pre mna, do ktorych sa moc nevyznam. Preto sa pytam.

Fotku chlapca som fotil na sedom pozadi pri dennom svetle. Jemne som ju zosvetlil a pridal som vinetaciu. Na monitore aj na IPS panely bola v pohode. Vyvolal som si v Happy foto knihu DeLuxe. A po okrajoch fotky vidno neskutocnu posterizaciu, akoby roztecene farby. Pritom upravy v PC boli naozaj minimalne, ulozene to bolo v najvyssej kvalite. Tak nerozumiem tomu, preco to vzniklo.

Vzniklo to zmenšením a je to dosť časté, kvôli neschopnosti vykresliť jemné prechody.
Dávaj im fotky zmenšené presne na takú veľkosť, aká bude vytlačená (napr. 10x15) a priostri-zmierou.
Posterizáciu odstrániš napr. vo fotošope-filtre-texture-grain nastaviť na 6-10% podľa potreby a to ti pridá jemné zrno, ktoré rozruší posterizáciu,ak sa ti potom bude zdať fotka príliš ostrá, tak daj jemný blur-rozmazanie. Ale účinejšie je dať dva vrstvy tej istej fotky cez seba, spodnú glaussian blur hodnota 9, a vrchnej ubrať opacity-priehľadnosť na 80%. a získaš aj taký snový efekt.

Na to neexistuje jednoznacna odpoved. Vzdy zalezi co fotis a s cim fotis. Vysoko kontrastne sceny vyzaduju opatrnu kontrolu prepalov. Naopak u dynamicky "plochsich" scen mozes ist s kompenzaciou EXP. aj do +1 1/3 a snimok bude v pohode spracovatelny. Kazdy fotoaparat ma inu interpretaciu kontrastu a v roznych oblastiach jasoveho spektra pouziva inu hustotu bitovej hlbky. To urcuje vyrobca. Napriklad s D800 som schopny ist +2/3 EV pri krajine a oblohu som schopny "skrotit" v 90 % zaberov. Ak by som s touto metodikou fotil na A850, 80% snimkov by bolo v prdeli. Avsak ta ista A850 urobi v 2/5 tonalneho pasma taky tonalny gradient na portretovej pletovke, aky D800 nezvladne a A99 sa len priblizi k vysledku A850. To znamena , ze
bitova hlbka v strednych pasmach tonality ma bohatsie urovnove clenenie nez v oblastiach vysokych jasov. Preto su nazory na webe protichodne. Ludia sice maju odsledovane chovanie svojho aparatu s konkretnymi scenami , ale casto netusia ze to neplati u inych fotakov a inych fotografickych scen, inych svetelnych podmienok a so sklami s roznym prenosom kontrastu a farieb.

Je pravda, ze ta neziaduca posterizacia mi vznikla v tienoch a pri tych jemnych prechodoch medzi svetlom a tienom. Skusal som pouzit gausian blur, ale to len zhorsilo situaciu. Mozno som ju zle aplikoval. Poznam ten postup pridat zrno a blur, ale mne osobne je to proti srsti pridavat do fotky umele zrno. Nevravim, ze je to zle, ale moc tomu nie som nakloneny.

Ale kazdopadne vdaka za rady a vysvetlenie.

pri digi platí všeobecne zásada radšej vyhnúť sa prepalom, pretože sa dosť ťažko potom zachraňujú detaily vo svetlách, samozrejme líši sa aj od foťáku ale lepšie je radšej zosvetlovať tiene, u negatívneho filmu je to naopak, tiene ťažko zachrániš a svetlá sa tak rýchlo nevypaľujú, zase ale záleží od konkrétneho filmu a aj dynamického rozsahu, pri čiernobielych aj od vývojky aj od spôsobu vyvolávania

a ešte otázka je, že niekedy je scéna tak kontrastná, že si moc nemôžeš vyberať a musíš sa rozhodnúť, čo chceš zmestiť do dyn. rozsahu a vypálené svetlá často vyzerajú horšie ako tmavé partie, iná vec je ak scéna je menej alebo málo kontrastná a v pohode sa ti s rezervou zmesti do dyn. rozsahu snímača, vtedy ja na digi mám radšej kúsok svetlejšie podanie čiže preexpozíciu a v ps si s tým spravím, čo potrebujem.

aké metódy použiješ na zistenie dyn. rozsahu scény je tvoja vec: histogram, bodové meranie, vlastné skúsenosti

Garantujem ti,že keď sa stým pohráš a vhodne to aplikuješ, nebude to na fotke poznať.
Všimni si pravý horný roh pri vynetácií pred a po úprave po zmenšení na web.

A postup: zmenšiť na 1150pix na dlšku, aplikovať filter-texture-grain 10%, iba blúr-ľahký, a unsharpen mask 0,8pix.

ako ti už bolo povedané a mňa naučil jeden dobrý a skúsený kamarát, posterizácia sa dá veľmi elegantne odstrániť pridaním šumu - ja dávam monochromatický šum, 3 až 10 percent, treba skúsiť podľa potreby a výsledku, rozdiel v šume na monitore síce poznáš, keď sa na to sústredíš, ale na výtlačku 5 percent skoro nehrá rolu