Marián Šicko: Slnečnému dňu ja hovorím škaredé slnečné počasie

Bol jedným z tých, ktorého fotky majú rukopis a konzistenciu. Náladovo sú skôr ponurejšie či melancholickejšie. Z fotografií vyzerá, akoby z domu ani nevychádzal, keď vonku svieti slnko. A ak predsa len áno, fotky aj tak upraví do svojich špecifických farieb. A to sa mi na ňom páči! Aj toto je spôsob, akým vyjadrujú fotografi svoj pohľad na svet a vkladajú pocity do fotografie. Charakterizuje ho takmer duotonálna úprava fotiek v kombinácii chladná modrozelená s oranžovou. Portréty, krajina a najnovšie zvieratá – tieto objekty dominujú v Mariánovej tvorbe. Porozprávali sme sa o jeho „fotografickej ceste“, inšpiráciách aj skúsenostiach s Nikon technikou.

Foto: Marián Šicko

Marián, prezraď nám, kde žiješ a ako dlho je fotoaparát „tvojou súčasťou“?

Žijem v Novom Meste nad Váhom a foteniu sa venujem veľmi dlho.  Začal som ešte so starým Zenitom po ocovi.

Ako sa časom vyvíjala tvoja tvorba? Ako sa zmenila v porovnaní s tvojimi začiatkami?

Každý fotograf sa zo začiatku hľadá, čo je jeho štýl, alebo aké odvetvie by ho najviac bavilo. Mňa osobne najviac vždy bavila príroda a portrét. Ale chcel som, aby to dávalo ako celok jeden výraz, že toto som ja.

Foto: Marián Šicko

Záľuba v tvojom prípade prerástla do kariéry (ak sa nemýlim). Baví ťa fotenie stále rovnako, ako keď si si ním vypĺňal len voľné chvíle?

Každý má svoju kariéru, či cestu v tom čo ho baví. Ja som veľmi rád, že ma fotenie stále baví rovnako a možno aj viac a viac.

Čo fotíš komerčne?

Komerčne fotím všetko – od nápojového lístka po svadby. Dá sa povedať, čo príde. Sadneme si s klientom, premyslíme koncept a vždy nájdeme cestu. Dôležité je, aby nás to bavilo.

Foto: Marián Šicko

Na Instagrame ťa sleduje už takmer 15 000 ľudí. To je už na Slovensko slušné číslo. Ako dlho si aktívny na Instagrame?

Nie je to zatiaľ príliš dlho, približne štyri roky. Ľutujem, že som nezačal skôr, bolo by to vtedy jednoduchšie presadiť sa. Teraz je už Instagram plný šikovných fotografov aj s vlastným príbehom a je veľmi ťažké sa takej konkurencii presadiť a rozbehnúť úspešný účet.

Je pre teba ako fotografa komunikácia na sociálnych sieťach dôležitá?

Určité áno. Fotím hlavne preto, že ma to baví. Ak nemám nové fotky, nepridávam hocičo, len aby niečo bolo. Nechávam tomu voľnosť. Snažím sa, aby ľudia nevideli iba výsledok, ale sledovali aj to, ako vzniká. Takýto príbeh fotky mám veľmi rád, hlavne pri wildlife fotografii.

Čo by si nikdy nechcel fotiť?

Nainštalované malé deti v košíčkoch. Nemám nič proti žiadnej fotografii ani žánru. Dôležité je, aby sa to páčilo ľudom a aby to fotografov bavilo, alebo aspoň živilo. Mňa osobne by takáto fotografia nebavila a preto nič také nefotím. Pri portréte nechávam skôr voľnosť a čakám na správny moment.

Foto: Marián Šicko

Ako si sa dostal k wildlife fotke? Ako to vyzerá, keď Marián Šicko fotí wildlife?

Je to tak. Venujem sa wildlife fotografii naplno. Veľa som cestoval, ale keď prišla pandémia, všetko sa zmenilo. Človek by sa mal na veci pozerať z viacerých uhlov. Ako sa vraví, najskôr spoznaj svoje okolie. U mňa  to prišlo naopak. Zrazu som zistil, aký máme krásny okres a koľko zvierat v ňom. Začal som si študovať o rôznych druhoch a veľmi ma to začalo baviť, to je najdôležitejšie. Natáčam aj prírodopisný dokumentárny film.

A čo tvoje krajinárske zábery. Cestuješ, aby si fotil, či fotíš popri tom, ako vyrážaš na výlety?

Cestujem na výlety. Keď sa nájde priestor aspoň pár dní, tak vyrážam. Veľmi rád chodím do okolia Gosausee v Rakúsku. Mám to pár hodín cesty a je tam veľmi krásne. Málokedy plánujem dlhé výlety. nie som blogger o spoznávaní krajín, skôr si vyhľadám rôzne miesta, ktoré navštívim.

Ktoré miesto je tvojmu srdcu najbližšie?

Jednoznačne Hrad Beckov. Je to pre mňa najkrajšie miesto. Sedieť na lúke nad ním a sledovať čas. Čo sa týka zahraničia, nemám nijaký rebríček obľúbených miest. V každej krajine bolo niečo výnimočné.

Foto: Marián Šicko

Tvoje portréty sú náladové a fotíš ich vždy v prírode. Vlastne podľa tvojho portfólia usudzujem, že fotíš výlučne v exteriéri.

Áno, exteriér ma baví viac. Človek si vie vybrať scenériu, počkať na to správne počasie. Ono je to taký portrét spojený s prírodou.

Ako si vyberáš svoje modelky?

Viac menej sú to kamarátky alebo známe, alebo kamarátky známych. 

A čo farby? Prečo tlmené, ponuré či melancholické? Akoby si žil v Británii?

Moja obľúbená krajina na svetlo je Škótsko. Mám veľmi rád čisté svetlo po daždi alebo hmly a ako si povedal pochmúrne počasie – to je moje. Každý si nájde to, čo sa mu najviac páči. Slnečnému dňu ja hovorím – škaredé slnečné počasie.

Foto: Marián Šicko

Poznám ťa ako Nikon fotografa. Aký bol tvoj prvý foťák?

Bol to Nikon D50 a mám ho dodnes doma.

Čím fotíš momentálne a aká technika ti najviac vyhovuje na ktorý žáner?

Fotím Nikonom D850. Veľmi som si ho obľúbil. Dá sa povedať, že je to pre mňa ideálny foťák. Mám aj Nikon Z 5, s ktorým som tiež veľmi spojný. Pri fotografovaní wildlife striedam foťáky aj podľa toho, na aké zviera sa chystám. Pri videu by som najradšej spojil funkcie oboch foťákov do jedného, ale to  sa samozrejme nedá. 

Aké sú tvoje fotografické (aj nefotografické) túžby a plány?

Moja túžba je hlavne, aby si ľudia viac vážili prírodu, ale aj samých seba. Aby sa neustále nehádali a nezávideli si navzájom. Každý sme tu vlastne iba na návšteve a raz odídeme. Záleží na každom z nás, ako sme sa zachovali.

V tomto období plánujem hlavne dokončiť a čo najlepšie spracovať prírodopisný dokumentárny film, ktorí práve natáčam. Je to veľká výzva.

Držím ti palce, už teraz som veľmi zvedavý na tvoj film. Ďakujem, že si si našiel čas na rozhovor a naši čitatelia, ťa mohli lepšie spoznať.