Rozhovor Stanislava Hanusz Hricová

Na dnes sme si pre vás pripravili prvýkrát rozhovor s fotografkou módy, krásy a iných vecí po ktorých sa nám zbiehajú slinky. Má na svedomí desiatky obálok v časopisoch ako La Femme, Maminka, Brejk či Marionnaud, ale napríklad aj fotografie do knihy jedál od šéfkuchára Jarda Žideka. Prepadli sme ju medzi foteniami v jej malom bratislavskom ateliéri a predstavujeme vám Stanislavu H. Hricovú.

Ahoj Stanka, ďakujem, že si prijala ponuku na rozhovor. Začneme klasicky, povedz nám niečo o sebe, odkiaľ si, čo si študovala?

Ahoj, takže, pochádzam z Banskej Bystrice a neštudovala som nič, čo by malo niečo spoločné s fotkou - mám vyštudovanú obchodnú akadémiu. Vysoká škola ma nelákala - mám vyštudovanú školu života :-) Keďže som pracovala ako modelka, tak som po skončení školy odišla do zahraničia a keď som sa vrátila, tak som vlastne mala hneď pracovné ponuky.

Viem, že nemáš rada otázku, že ako si sa dostala k foteniu, tak sa ťa opýtam ako to vyzeralo keď si vlastne prvýkrát chytila foťák do ruky?

Môj starý otec mal klasickú kinofilmovú Leicu, ktorú som neskôr zdedila. Len tak zo zvedavosti som si doma cvakala zátišia, prírodu, prípadne reportážnu fotku. Ale nelákalo ma to - ako každá baba v puberte som chcela byť modelkou :-) Neskôr, asi v dvadsiatke keď som skončila s modelingom to tak nejako prišlo, keď začínala tá doba digitálu, a ja som zrazu mala doma malú mydlovú krabičku s rozlíšením 1,2 megapixelu, ktorá bola neskutočne drahá, neskôr to bol kompakt, kde sa už dal nastaviť aj manuálny režim a vtedy som vlastne začala fotiť kamarátky modelky. Nejaký prvý zlom nastal, keď som objavila inzerát z jedného vydavateľstva, že hľadajú externých fotografov na fotenie ilustračných fotiek. K tomu sa vzťahuje vtipná spomienka, kedy som tam vletela ako veľká voda, že ja som úplne super a všetko viem a pán Šimončík sa ma opýtal ako dlho fotím, na čo som mu suverénne odvetila, že UŽ!! 3 mesiace. Takže aby sa ma zbavil, tak mi dal zadanie a s potmehúnskym úsmevom ma vypoklonkoval. Ja som to nafotila, jemu sa fotky páčili a tak som sa vlastne prvýkrát dostala do kontaktu s médiami a začala som reálne niečo fotiť.

Okay, poďme ďalej - hovoríš, že fotografické vzdelanie nemáš, ale chcel by som sa ťa opýtať na tvoj názor na fotografické školy - myslíš, že majú čo ponúknuť?

No, záleží od toho, kde sa tá fotka študuje. Na slovensku veľmi nie - učia na nich síce veľmi vzdelaní pedagógovia, ale ich prístup je veľmi silno orientovaný na umenie a nevedia sa nejako stotožniť s komerčnou fotkou. Takže z tých škôl síce vychádzajú vyštudovaní, umelecky a technicky veľmi zdatní fotografi, ale nevedia sa podľa mňa predať v komercii. Povedala by som, že 90% fotografov, ktorých práce momentálne vídame v médiách nemajú vyštudovanú fotografiu.

Povedala by si, že fotenie módy, beauty, jedla a produktov je vyslovene iba práca, alebo aj koníček? Máš nejaký nesplnený fotografický sen?

Moja práca je môj koníček, som jedna z tých šťastných. Čo sa týka toho čo by som chcela zažiť je nejaká veľká produkcia pre niektorý zo známych svetových magazínov. Zažiť ten pocit, že si môžete vymyslieť akýkoľvek koncept a oni Vám to splnia :D . Ale moja práca ma každodenne napĺňa, takže ja som spokojná :-)

Ak sa pozriem na tvoje fotky, vidím tam aj ateliér aj exteriér, umelé aj prirodzené svetlo... čo ti viac vyhovuje?

Priznám sa, že ja som viac zatvorená v ateliéri, ale povedala som si, že je načase to trochu zmeniť, tak čakám na leto, nech sa moje portfolio naplní aj exteriérovými fotkami.

V ateliéri si vie človek vytvoriť svetlo aké chce, denné svetlo je zasa krajšie, prirodzenejšie, pleťovka modeliek vyzerá lepšie, má to inú atmosféru. Záleží od toho čo chce fotograf na fotke dosiahnúť.

Hľadala si si aspoň zo začiatku “obete” na fotenie, alebo si nikdy nemala núdzu?

Zo začiatku to vlastne boli všetko moje kamarátky modelky, s ktorými som predtým spolupracovala. Výhodou je, že na castingoch si modelky často navzájom prezerajú booky a tak sa moje fotky dostali trochu do povedomia, zapáčili sa a začali sa mi na fotenie ozývať aj ďalšie modelky a už to potom išlo nejako samé. Nikdy to nebolo tak, že by som mala nedostatok modeliek, skôr naopak.

Pôsobíš v oblasti, ktorá je väčšinou výsadou mužov - myslíš, že tým, že si sama žena, máš nejakú výhodu, že v tých modelkách vidíš niečo iné ako v nich vidí muž?

Osobne mám pocit, že chlapi stále vedia odfotiť ženu lepšie, je tam akýsi sexuálny náboj. Keď fotím ženy, tak mi povedia, že ich dokážem odfotiť tak, aby boli pekné. Že nie sú sexice, ale že z nich vyžaruje tá vnútorná krása. V čom to má výhodu je, že častokrát ku mne na fotenie prídu baby a povedia mi aké je super, že som žena, lebo že by nemohli ísť fotiť ku chlapovi, že sa hanbia a podobne.

Myslíš, že tvoje skúsenosti z modelingu ti pomohli v neskoršej kariére fotografky?

Je to výhoda v tom, že ak sa modelka o fotenie zaujíma, tak sa na to pozerá trochu inak - vidí ako má fotograf postavené svetlá, vidí výslednú fotku, vie čo a ako dosiahnúť. Tie baby vlastne majú workshop zadarmo :-) A určite to pomáha aj pri komunikácii s modelkami pri fotení, pretože viem ako to chodí, ako sa cítia, viem sa vžiť do ich situácie, takže to je tiež pozitívum.

Často fotíš celebrity. Keď si porovnáš fotografovanie mediálne známych osobností a modeliek, vidíš tam nejaký rozdiel?

Keď fotím “celebrity” je to o nich.. o ich osobnosti, ich prejave.. snažím sa ich zachytiť tak aby to neboli len tie osoby, ktoré človek vníma cez média… ale ukázať ich skutočnú energiu. Pri modelkách je to iné. Modelky predávajú produkt, či už oblečenie alebo make up…. Alebo čokolvek iné.. takže tam je ten prístup iný.

Celebrity alebo mediálne známe osoby majú často nejaké maniere. Stretla si sa s tým niekedy? Alebo s nejakou neprofesionalitou?

Áno, stretla. Napríklad jedna nemenovaná herečka mi dvakrát odriekla fotenie, jedenkrát v podobe sms, že nemôže, pričom sme mali fotiť o 10:00 a ona mi tú správu poslala 10:05, alebo druhýkrát ani nezavolala, čo je celkom nepríjemné, pretože ak fotím celebrity, väčšinou je to do časopisov a tam “vždy” horia termíny. Ak sú nejaké vrtochy tak len v podobe, že: z tohto profilu sa nefotím, možem sa umievať len takto, modrá farba sa mi vôbec nehodi… atď… takže vo všeobecnosti žiadne tragické problémy nie sú :-)

Je niečo, čo ťa vyslovene dokáže pri fotení nahnevať?

NEPROFESIONALITA (smiech) :-) Je o mne známe, že ja som trochu nerváčka a tak ma naozaj dokáže vytočiť, keď je niekto neprofesionálny alebo nepočúva čo mu hovorím.

Povedz nám niečo o tvojej fotovýbave, čo používaš?
Tak, fotím Canonom 1Ds mark III, dnes prvýkrát skúšam záložné telo 5D mark II, mám niekoľko objektívov a plne vybavený ateliér.

Ako vyzerá tvoja príprava pred fotením? Kam chodíš pre inšpiráciu?

No záleží od toho čo fotím. Keď fotím pre modelku nejaký fototest, tak tam sa nepripravujem vôbec, lebo viem čo a ako. Pri módnych story je to vždy spolupráca vizážistu, stajlistu, kaderníka, redaktora, preberá sa celý nápad..

Čo sa týka inšpirácie, tak jednoznačne zahraničné magazíny.

Čo práca iných fotografov? Sleduješ, nesleduješ? Nejaké meno, ktoré ťa vždy zaujme?

Samozrejme sledujem a často si hovorím “bože, kedy už aj ja budem vedieť takto fotiť :-)”. Milujem tvorbu Braňa Šimončíka a Matúša Tótha, ďalej Anku Kovačičovú a inak zo zahraničných klasické zvučné mená. Ale inak keď natrafím na nejakú módnu story, ktorá sa mi páči, tak si vždy toho fotografa vyhľadám a prezriem celú jeho tvorbu a zaradím do zoznamu inšpiračných stránok. Ale inak nemám nejaký idol, ktorý by som chcela nasledovať alebo kopírovať, to vôbec.

Dostávame sa k mojej obľúbenej otázke, pretože s týmto javom sám dosť bojujem. V dnešnej dobe máš už strašne lacné zrkadlovky, strašné množstvo mladých fotografov, ktorí si s obľubou spravia na facebooku svoju fanstránku v podobe “meno priezvisko PHOTOGRAPHY”. Myslíš, že je to pre fotografiu prínos, alebo naopak, že to fotku ako umenie zabíja?

Zabíja. Myslím, že keďˇsi človek kúpi fotoaparát, tak je držiteľ foťáku a nie fotograf. Ja som si napríklad nedovolila prvé štyri roky o sebe povedať, že som fotografka. Aj v minulosti bolo plno ľudí, ktorí boli proste amatérski fotografi a fotili si pre radosť. Teraz hocikto nafotí dve kamarátky a už si za meno píše, že je fotograf, alebo ešte lepšie fashion fotograf, pričom často ani netuší, čo to fashion fotka vlastne je. Mňa to vo všeobecnosti vytáča, hoci mi každý hovorí, že sa nemám prečo vytáčať, že sa vždy oddelí zrno od pliev samo kvalitou práce. To však nie je ale vždy pravda - vidím to na sebe, že keď spravím nejakému klientovi cenovú ponuku, tak iba zalomí rukami a povie, že nejaký jeho známy mu to nafotí za desatinu ceny. Čo si neuvedomujú je výsledná kvalita práce, ale aj moje investície do techniky a nakoniec to skončí tak, že je klient nespokojný a volá mi, či by som to predsa len nemohla prefotiť ja. Osobne som teraz z tohto stavu, ktorý nastal celkom zmätená a znechutená.

Tak, poďme na poslednú otázku - kde sa vidíš o 5 rokov?

Jáááj, ja budem pri hrncoch s dvomi deťmi... (smiech). Ale nie, momentálne nežijem na Slovensku, takže sa snažím trochu rozbiehať svoje aktivity aj v zahraničí a tak uvidíme čo sa podarí a čo nie. Ale aj keby som skončila pri hrncoch s deťmi, tak to fotenie tam stále bude prítomné, aj keby to už mal byť iba koníček.

Stanka, ďakujem Ti krásne za príjemný rozhovor a prajem veľa úspechov do budúcna :-)

Pre viac z tvorby Stanky Hricovej - oficiálny web a oficiálna FB fanpage.