Hore

Astrofotografia II

V predchádzajúcej časti sme sa dozvedeli, čo to vlastne astrofotografia je. Ozrejmili sa niektoré pojmy týkajúce sa nočnej oblohy, jasností pozorovaných objektov, čo vlastne môžeme na nočnej oblohe pozorovať resp. fotografovať so základným fotografickým vybavením, ktorým disponuje viac-menej každý fotograf. Zistili sme, ako sa dá predsa len niečo zachytiť z tej čiernočiernej tmy nočnej oblohy. Okrem toho sme sa oboznámili s určitými nástrahami, ktoré na nás číhajú a snažia sa znemožniť nám dosiahnutie dobrých astronomických fotiek.

V nasledujúcich riadkoch by som vás rád oboznámil s ďalšími problémami v astrofotografie, ktoré určite viacerí z vás poznajú. Tiež by som chcel ukázať, ako sa dajú mnohé z týchto i dávnejšie spomenutých prekážok prekonať, a z nášho fotenia so základnou technikou dostať čo najviac. Opíšem základné postupy spracovania astrofotografie, pričom by som rád odstránil fámu, ktorá koluje medzi laikmi, že kvalitná astrofotografia sa dá dosiahnuť len profesionálnou špičkovou technikou. Samozrejme pri vyšších úrovniach astrofotografie, keď sa snažíme zachytávať menšie a slabšie objekty sa zvyšujú aj nároky na techniku, no pri tejto začiatočníckej úrovni sa dajú pekné fotky spraviť aj s krátkym ohniskom a prinesú fotografovi dostatočné potešenie a majú neoceniteľný význam najmä pri osvojovaní si základných metód astrofotografie. 

DÔLEŽITÉ JE PRIPOMENÚŤ, ŽE AK MÁME MOŽNOSŤ, TREBA ZÁSADNE FOTIŤ VO FORMÁTE RAW, KTORÝ JE NEKOMPRIMOVANÝ A UMOŽŇUJE ROBIŤ ŠIROKÉ SPEKTRUM ÚPRAV !!! 

Takže máme už  spravenú  nejakú snímku, napr. mliečnej cesty. Astrofotografia je fotenie v extrémnych svetelných podmienkach, preto sa extrémne prejavujú aj niektoré artefakty. Tieto defekty sa dajú do určitej miery eliminovať použitím kalibračných snímok. Jedným z nich je už spomínaný šum. Šum v pravom slova zmysle je nejaká nezávislá nepravidelná hodnota. Na fotke sa prejavuje ako zrno. Jeho zdrojom je napr. šum kozmického prostredia, ktorý sprevádza žiarenie z vesmíru, potom je to tzv. vyčítavací šum, ten je spôsobený zase elektronikou samotného snímača. Jednotlivé súčiastky, ktorými prechádzajú informácie z čipu generujú určitý šum, od zosilňovača cez A/D prevodník. A v neposlednom rade šum tvoria aj hot pixely (prepálené pixely, kde sa mimovoľne vygeneroval náboj bez interakcie s fotónmi). Potom sú tu ďalšie javy, ktoré sa síce prejavujú na fotke ako šum, ale striktne sa tak nedajú označiť, lebo majú buď pravidelný charakter (offset), alebo ich parametre závisia od iných veličín (temný prúd). Na potlačenie týchto vplyvov v čo najväčšej miere sa používajú tzv. kalibračné snímky:

Dark frame (temný snímok) je snímka, ktorá bola spravená s krytkou na objektíve, s rovnakou expozičnou dobou, ISO a pri cca…

Ak chcete pokračovať v čítaní tohto článku, aktivujte si eKonto Classic alebo ekonto PLUS.


Ak už máte niektoré z eKont aktivované, pre odomknutie článku musíte byť prihlásený. Ak sa Vám článok neodomkne, skúste aktualizovať okno prehliadača (napríklad stlačením F5, alebo Aktualizovať v okne prehliadača).

ePhoto.sk vám chce ponúknuť ešte lepší obsah, viac kvalitných článkov a ďalšie užívateľské vylepšenia. Okrem prístupu k spoplatnenému obsahu fotoškoly získate viac priestoru pre svoje fotografie, benefity a zľavy u vybraných partnerov a množstvo ďalších výhod. eKonto PLUS vám navyše ponúka aj hosting a prístup k atraktívnym témam pre ľahké a intuitívne vytvorenie vlastnej webstránky. To všetko už od 1,17€ na mesiac vrátane DPH.

Príjemné čítanie vám želá tím ePhoto.sk


Platbu je možné realizovať prostredníctvom SMS (len SR), PayPAL a prevodom z bankového účtu. Pri platbach SMS a PayPal prebehne aktivácia účtu v priebehu niekoľkých minút po potvrdení platby. O aktivácii budete informovaní SMS alebo emailom (podľa typu platby). Pri platbe prevodom môže aktivácia trvať 1-2 dni. O aktivácii vášho konta budete informovaní emailom. Do aktivácie vami vybraného ekonta, môžete využívať vybrané funkcie v režime Basic. Pri konte Classic môžete realizovať upgrade na dlhšie obdobie alebo na eKonto PLUS do 30 dní od jeho aktivácie.

Aktivovať eKonto        Registrovať

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
lochnes
2011-08-16 15:06:17
Fuuu to chce trpezlivosti... lásky pre túto oblasť fotografie... a časuuu Obdivujem to...
 
Anena
2011-08-16 15:13:57
Obdivujem, dobry clanok a super fotky.
 
guitarman
2011-08-16 15:15:07
dlho som cakal na takyto clanok...velka vdaka
 
polal
2011-08-16 15:19:01
Dobrý článok.

Už to len pospájať do filmu
http://vimeo.com/27539860
 
Bubak.
2011-08-16 15:23:55
Super, len škoda že sa tak dlho čaká na pokračovanie...
 
Jozef Peniak
redakcia ephoto.sk 2011-08-16 16:50:40
Jozef tak tomuto žánru fotografie by som sa venoval len pod hrozbou osobnej likvidácie pre mna ako za trest
 
Jozef Krajčo
externý redaktor 2011-08-16 16:59:21
Musim uviest autora clanku na spravnu mieru... Ja som len zosnoval pisanie pokracovania. Zrejme zauradoval redakcny skriatok. Opravime...

Kedze autor prveho dielu Ivan Žigo je dlhodobo pracovne vytazeny a citatelia portalu sa nastojcivo dozadovali pokracovania nasiel som nahradu za Ivana. SKUTOCNY AUTOR sa vola Jakub Dolinský, student gymnazia z Topolcian a ma 18 rokov. Napriek jeho relativne nizkemu veku na podopretie odbornosti spomeniem, ze sa v septembri minuleho roku zucastnil ako zastupca Slovenska na medzinarodnej astronomickej olympiade v Pekingu! To uz myslim hovori za vsetko...

Touto cestou sa mu chcem podakovat za trpezlivost a ospravedlnit sa za taketo odpretie zasluh...





 
xmartankox
2011-08-16 17:01:31
príspevok od: guitarman
dlho som cakal na takyto clanok...velka vdaka
tiez som dufal v pokracovanie... odmlka bola dlha... idem citat...
Potesilo ma ked som to tu zbadal
 
markato1
2011-08-16 18:59:33
príspevok od: polal
Dobrý článok.

Už to len pospájať do filmu
http://vimeo.com/27539860
fajn podivana
 
markato1
2011-08-16 19:01:01
skvely clanok,pekne zrozumitelne naspisany,tiez som dlho cakal na pokracovanie ale stalo to za to,vdaka
 
turiecfoto
2011-08-16 22:18:30
uz nech zajde mesiac..
 
turiecfoto
2011-08-16 22:31:10
este by som dodal, ze nie je v DSS lepsie pouzivat median?
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-17 00:09:45
príspevok od: turiecfoto
este by som dodal, ze nie je v DSS lepsie pouzivat median?
Tak treba si uvedomiť, že celé je to vlastne o štatistike
Program ti vyberie nejakú najlepšiu fotku, podľa ktorej potom skladá k nej podobne dobré fotky, ktorých počet závisí aj od zadanej percentuálnej hodnoty. Tieto fotky vyberá na základe nejakej štatistickej metódy, viem, že tam je k dispozícii median, aritmeticky priemer, potom tie kappa sigma clipping, median kappa sigma klipping atd. No a keď si to tak predstavíš aritmetický priemer je hodnota, ktorá sa blíži k hľadanej presnej hodnote, ciže vyberie nejakú fotku , ktorá kvalitatívne zodpovedá kvalitatívnemu primeru celého súboru fotiek a podla nej potom vyberá fotky s podobnou kvalitou a skladá ich. Pri mediáne ti vyberie vlastne takú fotku kvalitou niekde v strede, kde lepsie aj horsie fotky od nej su rovnako pravdepodobné a k nej tieto priradzuje. Nevýhoda tam je, že nemáš určenu nejaku priemernu hodnotu, ktorá by priamo zavisela od ostatných hodnôt a tak sa stava, že neželane artefakty ako su kondenzačne čiary lietadla alebo družice na vyslednej snimke ostanu (myslim, ze je to pri mediane, lebo ho nepouzivam) ale jeho pouzitim sa zase tak vela nepokazi.

No a overenou metódou, co aj známi aj ja pouzivam je kappa-sigma klipping, neviem presne ako to funguje z hĺadiska štatistiky, ale dosahuje pomerne presné výsledky, teda kvalitné výsledky

Ale ono prakticky pri použití ktorejkoľvek metódy dosiahneš cca rovnaký výsledok, taktiež použitá metóda závisí od počtu vstupných fotiek, myslím, že pri nízkom počte ako je 6 snímkov a pod. sa volí iná metóda ako sigma klipping.
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-17 00:12:05
príspevok od: Jozef Krajčo
Musim uviest autora clanku na spravnu mieru... Ja som len zosnoval pisanie pokracovania. Zrejme zauradoval redakcny skriatok. Opravime...

Kedze autor prveho dielu Ivan Žigo je dlhodobo pracovne vytazeny a citatelia portalu sa nastojcivo dozadovali pokracovania nasiel som nahradu za Ivana. SKUTOCNY AUTOR sa vola Jakub Dolinský, student gymnazia z Topolcian a ma 18 rokov. Napriek jeho relativne nizkemu veku na podopretie odbornosti spomeniem, ze sa v septembri minuleho roku zucastnil ako zastupca Slovenska na medzinarodnej astronomickej olympiade v Pekingu! To uz myslim hovori za vsetko...

Touto cestou sa mu chcem podakovat za trpezlivost a ospravedlnit sa za taketo odpretie zasluh...





Ďakujem, to je v poriadku, nemuselo to byť tak honosne
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-17 00:15:04
Som rád, ak článok zaujal a o to bude väčšia moja radosť ak niekomu pomôže, prípadne ho inšpiruje resp. priláka k astrofotografii
 
Lukáš Fendek
2011-08-17 09:43:20
príspevok od: polal
Dobrý článok.

Už to len pospájať do filmu
http://vimeo.com/27539860
pekne
 
zelovoc
2011-08-17 10:08:47
príspevok od: kubizmus
Som rád, ak článok zaujal a o to bude väčšia moja radosť ak niekomu pomôže, prípadne ho inšpiruje resp. priláka k astrofotografii
no ja dufam, ze bude aj pokracovanie, otazka, daju sa tie galaxie nafotit aj bez "paralaktickej" montaze? (fakt neviem ci som to spravne nazval len tak zo stativu?(pri 260 expoziciach po 15 sekund to asi mozne nebude, pripadne ake ohnisko pouzit na taku fotku galaxie?
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-17 10:48:06
príspevok od: zelovoc
no ja dufam, ze bude aj pokracovanie, otazka, daju sa tie galaxie nafotit aj bez "paralaktickej" montaze? (fakt neviem ci som to spravne nazval len tak zo stativu?(pri 260 expoziciach po 15 sekund to asi mozne nebude, pripadne ake ohnisko pouzit na taku fotku galaxie?
No ak mi dovolia, rád by som napísal aj aspoň jedno pokračovanie pre vážnejších záujemcov o astrofotografiu, kde by som načŕtol základy práce aj s nejakou astronomickou technikou, teda ďalekohľadom- jeho ustavenie, ostrenie a samozrejme čosi o kompenzácii zemskej rotácie a montážach.

K vašej otázke, tak niektoré jasné a veľké galaxie ako M31alebo Veľké a Malé Magelanovo mračno sa dá teoreticky nafotiť aj na azimutalnej montáži ,ale samozrejme treba poskladať viacej tých záberov, nakoľko sú to dosť veľké objekty bolo by treba ohnisko kratšie tak cca 200 až 300 príp. 400 mm, ale to už je maximum. Lenže na azimutalnej montáźi nemôžete čakať také výsledky ako na paralaktike, aj keď sa vám čosi odfotiť podarí, ale treba si uvedomiť že azimutálka má os horizontálneho otáčania namierenú na zenit, zatial co paralaktika na svetový pól, no a aj keby ste napr. M31 chceli takto fotit a stále by ste ju sledovali, teda mali v strede zorneho pola, tak sa vám začne prejavovať stáčanie oblohy, lebo ide vlastne o dve nekompatibilné súradnícove sústavy horizontálnu a eqatoreálnu. Program by vám to potom síce poskladal, ale na okrajoch fotky by boli výrazné artefakty.

Čo sa týka bežných malých a slabých galaxii sa to teoreticky dá, ale chce to pri bežnom používanom ohnisku nad 800 mm teda herkulovskú trpezlivosť a šikovnosť, no ja osobne by som sa do toho na azimutálnej montáźi nepúšťal, je to podľa mňa strata času, lebo sa na tom narobíte a výsledok aj tak podľa spomínaných problémov nebude bohvieaký.
Preto odporúčam v každom prípade investovať do paralaktiky ak máte záujem o astrofoto, ba dokonca fotiť galaxie
 
turiecfoto
2011-08-17 10:49:39
príspevok od: zelovoc
no ja dufam, ze bude aj pokracovanie, otazka, daju sa tie galaxie nafotit aj bez "paralaktickej" montaze? (fakt neviem ci som to spravne nazval len tak zo stativu?(pri 260 expoziciach po 15 sekund to asi mozne nebude, pripadne ake ohnisko pouzit na taku fotku galaxie?
takto mozes fotit napr orion, plejady, ci m31 v andromede.. videl som niekde paradnu fotku m42, fotenu na 300mm, 300 snimkov po 0.5s..
 
turiecfoto
2011-08-17 11:11:01
príspevok od: kubizmus
Tak treba si uvedomiť, že celé je to vlastne o štatistike
Program ti vyberie nejakú najlepšiu fotku, podľa ktorej potom skladá k nej podobne dobré fotky, ktorých počet závisí aj od zadanej percentuálnej hodnoty. Tieto fotky vyberá na základe nejakej štatistickej metódy, viem, že tam je k dispozícii median, aritmeticky priemer, potom tie kappa sigma clipping, median kappa sigma klipping atd. No a keď si to tak predstavíš aritmetický priemer je hodnota, ktorá sa blíži k hľadanej presnej hodnote, ciže vyberie nejakú fotku , ktorá kvalitatívne zodpovedá kvalitatívnemu primeru celého súboru fotiek a podla nej potom vyberá fotky s podobnou kvalitou a skladá ich. Pri mediáne ti vyberie vlastne takú fotku kvalitou niekde v strede, kde lepsie aj horsie fotky od nej su rovnako pravdepodobné a k nej tieto priradzuje. Nevýhoda tam je, že nemáš určenu nejaku priemernu hodnotu, ktorá by priamo zavisela od ostatných hodnôt a tak sa stava, že neželane artefakty ako su kondenzačne čiary lietadla alebo družice na vyslednej snimke ostanu (myslim, ze je to pri mediane, lebo ho nepouzivam) ale jeho pouzitim sa zase tak vela nepokazi.

No a overenou metódou, co aj známi aj ja pouzivam je kappa-sigma klipping, neviem presne ako to funguje z hĺadiska štatistiky, ale dosahuje pomerne presné výsledky, teda kvalitné výsledky

Ale ono prakticky pri použití ktorejkoľvek metódy dosiahneš cca rovnaký výsledok, taktiež použitá metóda závisí od počtu vstupných fotiek, myslím, že pri nízkom počte ako je 6 snímkov a pod. sa volí iná metóda ako sigma klipping.
uvidim, najblizsie vyskusam, mozno uz v nedelu, ak vida pocasicko.
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-17 11:25:06
príspevok od: turiecfoto
takto mozes fotit napr orion, plejady, ci m31 v andromede.. videl som niekde paradnu fotku m42, fotenu na 300mm, 300 snimkov po 0.5s..
čo 300 snimok po 0,5s? no to chcem vidieť, to bolo čo za blázna?
 
majster333
2011-08-17 12:35:34
super článok díky
 
turiecfoto
2011-08-17 12:35:55
príspevok od: kubizmus
čo 300 snimok po 0,5s? no to chcem vidieť, to bolo čo za blázna?
no nafotenych 300 snimkov a spojenych do jednej..

http://astrofotky.cz/gallery.php?show=./~jiri.los/1297198080.jpg
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-17 13:01:00
príspevok od: turiecfoto
no nafotenych 300 snimkov a spojenych do jednej..

http://astrofotky.cz/gallery.php?show=./~jiri.los/1297198080.jpg
ty vole, tak to je teda sranda, ale zase mal ISO 6400 :p
 
zuzuliena
externý redaktor 2011-08-17 15:15:14
príspevok od: Jozef Krajčo
Musim uviest autora clanku na spravnu mieru... Ja som len zosnoval pisanie pokracovania. Zrejme zauradoval redakcny skriatok. Opravime...

Kedze autor prveho dielu Ivan Žigo je dlhodobo pracovne vytazeny a citatelia portalu sa nastojcivo dozadovali pokracovania nasiel som nahradu za Ivana. SKUTOCNY AUTOR sa vola Jakub Dolinský, student gymnazia z Topolcian a ma 18 rokov. Napriek jeho relativne nizkemu veku na podopretie odbornosti spomeniem, ze sa v septembri minuleho roku zucastnil ako zastupca Slovenska na medzinarodnej astronomickej olympiade v Pekingu! To uz myslim hovori za vsetko...

Touto cestou sa mu chcem podakovat za trpezlivost a ospravedlnit sa za taketo odpretie zasluh...





a aj ja mu dakujem za jeho pracu a usilovnost!!!

A Tebe Jozefko za sprostredkovanie kontaktu v ramci publikovania informacii .-).
 
haplo602
2011-08-18 15:48:43
len tak na okraj, dark frame bude pre dane trvanie expozicie vzdy rovnaky, jedine ze by sa prudko zmenila vonkajsia teplota. staci nafotit jeden na zaciatku.

inac velmi zaujimavy clanok.
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-18 16:16:10
príspevok od: haplo602
len tak na okraj, dark frame bude pre dane trvanie expozicie vzdy rovnaky, jedine ze by sa prudko zmenila vonkajsia teplota. staci nafotit jeden na zaciatku.

inac velmi zaujimavy clanok.
práve o to ide, že nakoľko je šum veľmi variabilný, tak aj napriek tomu že vždy nastavíte rovnaké parametre expozície DF, tak vždy budú hodnoty šumu na rôznych jeho miestach iné, preto sa robí viacej DF (najlepšie aspoň toľko koľko je light framov) aby sa jednotlivé hodnoty šumu spriemerovali a tak ,ako som vyššie popísal dostaneme master dark frame, ktorý obsahuje priemernú hodnotu šumu, ktorá najlepšie vystihuje celkový šum.
 
haplo602
2011-08-19 10:20:00
príspevok od: kubizmus
práve o to ide, že nakoľko je šum veľmi variabilný, tak aj napriek tomu že vždy nastavíte rovnaké parametre expozície DF, tak vždy budú hodnoty šumu na rôznych jeho miestach iné, preto sa robí viacej DF (najlepšie aspoň toľko koľko je light framov) aby sa jednotlivé hodnoty šumu spriemerovali a tak ,ako som vyššie popísal dostaneme master dark frame, ktorý obsahuje priemernú hodnotu šumu, ktorá najlepšie vystihuje celkový šum.
dark current noise je pre ten ktory chip a dlzku expozicie VZDY rovnaky. samozrejme pri tej istej teplote. jedine co je nahodne su hot pixels.
 
HeReTiC
2011-08-19 11:00:17
Vynikajuci slovensky astrofotograf je aj tento pan:
http://www.astrofoto.extel.sk/
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-19 17:21:56
príspevok od: haplo602
dark current noise je pre ten ktory chip a dlzku expozicie VZDY rovnaky. samozrejme pri tej istej teplote. jedine co je nahodne su hot pixels.
No tým anglickým názvom máte zjavne namysli temný prúd o ktorom som sa stručne zmienil vo svojom článku. Vznik a podstatu jednotlivých týchto fenoménov som pôvodne nechcel dopodrobna rozoberať, lebo túto problematiku už rozobral jeden autor vo svojom článku o šume tu na fotoportáli.

Ale, aby som vás presvedčil, že sa mýlite, načrtnem, stručne, ako samotný temný prúd vzniká.
Predstavme si teda čip ako maticu zloženú z jednotlivých pixelov. Pixely obsahujú atómy kremíka, ktoré sa v dôsledku fotoelektrického javu ionizujú a uvoľnené elektróny tak vytvoria v pixeli určitý náboj, ktorý sa potom interpretuje na fotke ako signál v danom pixeli. Ako vieme, dark frame snímame bez prístupu svetla ,takže teoreticky, keby to presne takto fungovalo, tak pri nekonečne dlhej expozícii by mal byť dark frame úplne čierny bez akýchkoľvek artefaktov (ak zanedbáme šum). No v skutočnosti sa pri expozícii dark framu uvoľňujú v pixeloch elektróny bez toho, aby s kremíkom interagovali akékoľvek fotóny, takto sa spontánne zhromažďuje v pixeloch náboj. Celkovo sa to prejavuje ako tzv. temný prúd, čiže dark current noise. Vyzerá ako šum, pretoźe v rôznych pixeloch sa vygeneruje odlišný el. náboj. Keď expozíciu zopakujete pri cca rovnakej teplote a dĺžke exponovania dostanete snímku s ÚPLNE ODLIŠNÝM TEMNÝM PRÚDOM, lebo teraz sa znova vygeneroval tento náboj spontánne vo všetkých pixeloch, ale v každom pixeli sa vygenerovala iná hodnota.

Môźete si to predstaviť, akoby sme do každého pixelu počas expozície vpísali číslo, koľko elektrónov sa v ňom mimovoľne uvoľnilo, tak po každej expozícii, by mal ten istý pixel vźdy inú hodnotu.

Na základe toho sa dá ľahko ukázať, že pravdepodobnosť takej situácie, aby napr. na čipe, ktorý ma 12 Mpix, teda 12 000 000 pixelov sa aspoň dvakrát zopakovali dark framy, s rovnakými hodnotami nábojov na rovnakých pixeloch, teda s totožným temným prúdom je strašne nízka, teda dovolím si tvrdiť, že je oveľa nižšia ako pravdepodobnosť, že dnes vyhráte jackpot v športke

Samozrejme pri vyššej teplote sa hodnoty temného prúdu zvyšujú, lebo energia elektrónov v na atómoch Si je väčšia, čo zvyšuje aj pravdepodobnosť ich jednoduchšieho uvoľnenia. Rovnako ako pri dlhšej dobe expozície sa zvyśuje teplota čipu a prirodzene za dlhší čas sa uvoľní viacej elektrónov ako pri kratšej expozícii.

P.S. Ak aj po tomto vysvetlení si naďalej stojíte za svojím tvrdením, bol by som rád, keby ste mi mohli uviesť odkaz na samozrejme overený zdroj tejto infotmácie, rád by som si to prečítal
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-19 17:23:20
príspevok od: HeReTiC
Vynikajuci slovensky astrofotograf je aj tento pan:
http://www.astrofoto.extel.sk/
Samozrejme je to nesporne skvelý astrofotograf zhodou okolností je Robo môj kamarát a tiež veľký vzor v astrofotografii
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-21 15:07:45
Bol by som rád tiež, keby ste sem uploadli aj výsledky svojich prác
 
guitarman
2011-08-26 08:20:00
moj prvy pokus z minuleho vikendu, nie moc podareny podla mna
 
kubizmus
externý redaktor 2011-08-28 17:08:24
príspevok od: guitarman
moj prvy pokus z minuleho vikendu, nie moc podareny podla mna
náhodou celkom pekne vydarený pokus, je tam dokonca vidno aj severnú ameriku pri denebe
 
Tukiee
2011-08-28 23:41:33
No pozri ako nakoniec skončil tvoj "Epic fail" (mám namysli tú fotografiu z červeným prachom a gradientom z južnej strany)... ukážková fotogafia pre nás amatérov v tvojom vlastnom článku o astrofografii! ... fajn článok!, už to chce len skúšať a skúšať
 
01pralinka
2011-08-31 12:40:28
huraaa! na toto som cakala vyse roka ,) dakujem pekne, konecne viem preco tolko dark a flat snimkov..
 
kaly20
2011-10-17 23:00:15
clanok super len nejak neviem pochopit naco je ten darkframe a bias frame :/
 
kubizmus
externý redaktor 2011-11-24 17:15:47
príspevok od: kaly20
clanok super len nejak neviem pochopit naco je ten darkframe a bias frame :/
Sú to jednoducho kalibračné snímky na zredukovanie nežiadúcich javov na fotke. Keď spravíte snímku, tak máte na nej aj určitý šum, ktorý najmä pri astrofotografii býva enormný. Na to, aby ste sa tohto šumu zbavili musíte naexponovať snímku, ktorá neobsahuje nič iné iba tento šum a to je darkframe, kde zakryjete krytku objektívu a exponujete tmu pri rovnakých expozičných parametroch ako ste exponovali pôvodnú fotku. Pri spracovaní daný program na kalibráciu snímok potrebuje zistiť, čo z toho všetkého na tej vašej snímke je šum a čo je už zachytený obraz a to spraví jednoducho tak, že to čo je na darkframe odčíta od toho pôvodného snímku, teda šum, samozrejme aby sme dostali lepší výsledok je treba tých darkframov použiť viacej, lebo na dvoch snímkach nemáte nikdy rovnaký šum, preto ho treba ako sa povie spriemerovať.

Čo sa týka biasu je to niečo podobné ibaže slúži na odstránenie jemného riadkovania na fotke ktoré vzniká pri vyćitavaní informácii z čipu a následnom prechode do zosilovača a AD prevodníka. Biasframe je exponovaný s čo najnižšou exp. dobou aby zachytil čo najmenej toho vyššie spomínaného šumu (správne temného prúdu) a je na ňom ako na každej snímke zachytený offset (spomínané riadkovanie)
 
Misoo79
2011-11-27 22:16:45
Môj prvý pokus. 44x15s ISO 1600. Čakal som rozhodne viac...Môže mi niekto vysvetliť, kde sa stala chyba?
 
tadzesi
2011-11-28 13:59:53
príspevok od: kubizmus
Sú to jednoducho kalibračné snímky na zredukovanie nežiadúcich javov na fotke. Keď spravíte snímku, tak máte na nej aj určitý šum, ktorý najmä pri astrofotografii býva enormný. Na to, aby ste sa tohto šumu zbavili musíte naexponovať snímku, ktorá neobsahuje nič iné iba tento šum a to je darkframe, kde zakryjete krytku objektívu a exponujete tmu pri rovnakých expozičných parametroch ako ste exponovali pôvodnú fotku. Pri spracovaní daný program na kalibráciu snímok potrebuje zistiť, čo z toho všetkého na tej vašej snímke je šum a čo je už zachytený obraz a to spraví jednoducho tak, že to čo je na darkframe odčíta od toho pôvodného snímku, teda šum, samozrejme aby sme dostali lepší výsledok je treba tých darkframov použiť viacej, lebo na dvoch snímkach nemáte nikdy rovnaký šum, preto ho treba ako sa povie spriemerovať.

Čo sa týka biasu je to niečo podobné ibaže slúži na odstránenie jemného riadkovania na fotke ktoré vzniká pri vyćitavaní informácii z čipu a následnom prechode do zosilovača a AD prevodníka. Biasframe je exponovaný s čo najnižšou exp. dobou aby zachytil čo najmenej toho vyššie spomínaného šumu (správne temného prúdu) a je na ňom ako na každej snímke zachytený offset (spomínané riadkovanie)
Hmm. Je podobny SW aj MAC?

Ako prisposobim RAW fotky do jpg ? Sledujem ze SkyStacker pracuje iba s jpg.
 
kubizmus
externý redaktor 2011-11-28 16:54:41
príspevok od: tadzesi
Hmm. Je podobny SW aj MAC?

Ako prisposobim RAW fotky do jpg ? Sledujem ze SkyStacker pracuje iba s jpg.
No na oficiálnej stránke uvádzajú, že je hlavne pre Windows (ak som správne pochopil otázku) nič o Mac tam neuvádzajú, možno treba vyskúšať, ale takto priamo vám neviem odpovedať.

Samozrejme ak fotíte v RAW fotky nekonvertujte, DSS pracuje aj s týmto formátom, lenže ja osobne inú možnosť ako jpg. bohužiaľ nemám, preto som uvádzal príklad jeho spracovania.
 
tadzesi
2011-11-29 08:39:09
príspevok od: kubizmus
No na oficiálnej stránke uvádzajú, že je hlavne pre Windows (ak som správne pochopil otázku) nič o Mac tam neuvádzajú, možno treba vyskúšať, ale takto priamo vám neviem odpovedať.

Samozrejme ak fotíte v RAW fotky nekonvertujte, DSS pracuje aj s týmto formátom, lenže ja osobne inú možnosť ako jpg. bohužiaľ nemám, preto som uvádzal príklad jeho spracovania.
Aha. Ok, skusim popatrat. A preco to vykanie ?

Vidim ze v tomto sa vyznas. Je nieco na co sa da namontovat fotoaparat a v bulb rezime (10 min.) to bude sledovat pohyb hviezd? Kolega ma dalekohlad co to dokaze,ale je to ina opacha. Nieco nie za vela.
 
kubizmus
externý redaktor 2011-11-29 09:06:34
No, čo ja viem, mohla by sa vám v tomto prípade hodiť jednoduchá montáź na tento účel, ktorá je ľahko prenosná, celkom presná a stavaná pre foťáky. Je to astrotrac "http://www.astrotrac.com/" cena je sice dosť vysoká, neviem či vám bude vyhovovať, ale samotné zariadenie by vaším požiadavkam malo vyhovovať.

P.S. skúste ešte na internete nejaké informácie príp. možno lepšiu cenu popátrať. Vśade by sa to malo predávať pod týmto názvom ASTROTRAC. Ale pochybujem, že nájdete oveľa nižšiu cenu.
Veľa šťastia
 
kubizmus
externý redaktor 2011-11-30 23:06:25
príspevok od: Misoo79
Môj prvý pokus. 44x15s ISO 1600. Čakal som rozhodne viac...Môže mi niekto vysvetliť, kde sa stala chyba?
No hodilo by sa viacej informácii, aký to bol objektív, kde to bolo fotené. Ak ste to fotili niekde pri meste čomu by som povedal nasvedčuje ten slabý gradient blízko stredu snímky, tak myslím, źe fajn výsledok, fotka technicky v celku dobrá, len s tými farbami by som sa pohral. Moźno by pomohlo ak by ste skúsili nacvakať viacej snímok, ja som pri vám podobných parametroch expozície zrobil niećo vyše 100 snímok a výsledok je uspokojivejší. Samozrejme výsledná snímka jej kvalita a celkovo ćo z nej vytiahneme závisí aj od snímaća prístroja ale v prvom rade od podmienok, pokiaľ by ste nasnímali 44*15s niekde vysoko v horách, urćite by ste boli prekvapený čo všetko ste na fotke zachytili. Takto vám môžem len poradiť ďalej skúšať a tak zistiť optimálny počet snímok koľko treba nafotit, aby fotka zodpovedala vaśím požiadavkam aj podmienkam, optimum je do tych 200 snímok pri danom čase, potom už efektivita poćtu snímok klesá.
 
kubizmus
externý redaktor 2011-11-30 23:07:11
príspevok od: tadzesi
Aha. Ok, skusim popatrat. A preco to vykanie ?

Vidim ze v tomto sa vyznas. Je nieco na co sa da namontovat fotoaparat a v bulb rezime (10 min.) to bude sledovat pohyb hviezd? Kolega ma dalekohlad co to dokaze,ale je to ina opacha. Nieco nie za vela.
koment niźšie, zle som ho umiestnil
 
Manicy
2012-04-01 22:15:46
waw perfetny clanok
 
Sphyn0x
2013-01-27 19:45:07
No, a keď sa robí tých napr. cca 200 snímok, tak to mam odfotiť 200x tú istú scénu bez akejkoľvek zmeny polohy statívu alebo ohniska?
 
bonifacko
2013-02-19 18:25:09
Je potrebne na astrofoto mat vybrany low pass filter a nahradiť ho filtom inej vlnovej dlžky?
vid info tu: http://www.astropix.com/HTML/I_ASTROP/FILTERS.HTM

Takže niečo taketo? : http://www.ebay.com/itm/530nm-Long-Pass-Yellow-Filter-LPF-530-6003-/110886906227?pt=UK_CamerasPhoto_CameraAccessories_CameraLensesFilters_JN&hash=item19d15fe973
 
romikles
2013-03-14 15:38:32
Ahojte.. .nerozumie jednej veci. to ze je dobre odfotit 200x to iste je mi jasne ale ako to je s fotenim tych dark a bias frame. staci jeden alebo je potreba pred/po foteni, treba viacej, za kazdou seriou povedzme 20 fotiek jeden par dafk/bias frame a pod. Potom sa to cele nahadze do softiku?

este jedna otazka.. stativ sa asi neotaca... ved predsa Zem sa otaca a odfotit 200 fotiek kazda zobere 10s snimania a 10s redukcie sumu tj 20s na kazdu foto = 66 min cisteho casu na fotenie za ten cas sa Zem urcite pootoci a vychadza mi ztoho ze soft potom urobi velmi maly vyrez zo vsetkych foto

a este posledna foto... ako to je s fotenim na diak - povedze s ISO 100.. tam asi 200 zaberou nepotrebujem urobit...staci asi jedna foto ale nevie ako je to s casmi... najmensiu clonu viem dat 3.5 a diak ma citlivost 100... takze casi ako 10s bude malo. mam aj BULB mode ale je minuta malo vela, je 5 minut vela/malo ??? Ako to je s fotenim na diaky - ma niekdo skusenosti.

dakujem.
Romikles.
 
quintes
2013-03-14 20:18:42
príspevok od: romikles
Ahojte.. .nerozumie jednej veci. to ze je dobre odfotit 200x to iste je mi jasne ale ako to je s fotenim tych dark a bias frame. staci jeden alebo je potreba pred/po foteni, treba viacej, za kazdou seriou povedzme 20 fotiek jeden par dafk/bias frame a pod. Potom sa to cele nahadze do softiku?

este jedna otazka.. stativ sa asi neotaca... ved predsa Zem sa otaca a odfotit 200 fotiek kazda zobere 10s snimania a 10s redukcie sumu tj 20s na kazdu foto = 66 min cisteho casu na fotenie za ten cas sa Zem urcite pootoci a vychadza mi ztoho ze soft potom urobi velmi maly vyrez zo vsetkych foto

a este posledna foto... ako to je s fotenim na diak - povedze s ISO 100.. tam asi 200 zaberou nepotrebujem urobit...staci asi jedna foto ale nevie ako je to s casmi... najmensiu clonu viem dat 3.5 a diak ma citlivost 100... takze casi ako 10s bude malo. mam aj BULB mode ale je minuta malo vela, je 5 minut vela/malo ??? Ako to je s fotenim na diaky - ma niekdo skusenosti.

dakujem.
Romikles.
http://www.astro-forum.cz

tam najdes presnejsie info, kedze, vo vacsine ma kazdy v niecom pravdu
 
BRODOZZ
2013-03-14 21:01:32
Nieco pre zaciatocnikoch >>>
 
Vasil
2014-08-12 16:14:40
viete mi niekto povedat nejaky program na mac na skladanie tych fotiek okrem PS?
 
kubizmus
externý redaktor 2014-08-12 16:40:13
príspevok od: Vasil
viete mi niekto povedat nejaky program na mac na skladanie tych fotiek okrem PS?
Zdravim, nie som si celkom isty, ale IRIS by asi mal fungovať aj na mac. Neinstaluje sa to, len sa to stiahne a rozbali. Da sa to stiahnut na tejto stranke http://www.astrosurf.com/buil/us/iris/iris.htm pricom je k tomu aj rozsiahly tutorial po anglicky, tiez na tej stranke priamo. Praca s IRISom je zlozitejsia ako s DSS, nakolko sa tam v podstate kazdy krok ovlada cez dialogove okno, no clovek ma viacej moznosti zasahovat do procesu spracovania a vysledok sa viacej podoba jeho predstavam ako pri praci s DSS, len sa s nim treba naucit robit Ine nic asi neporadim, vacsina veci sa dnes robi na win, proste :/

Mozno sa ti podari najst na nete dakde aj skratenu verziu toho tutorialu. Niekto mi to kedysi daval v slovencine, najdolezitejsie body, len som to uz stratil, ked mi odisiel hard disk, hladal som to, ale nikde to nemam
 
Vasil
2014-08-15 06:50:19
príspevok od: kubizmus
Zdravim, nie som si celkom isty, ale IRIS by asi mal fungovať aj na mac. Neinstaluje sa to, len sa to stiahne a rozbali. Da sa to stiahnut na tejto stranke http://www.astrosurf.com/buil/us/iris/iris.htm pricom je k tomu aj rozsiahly tutorial po anglicky, tiez na tej stranke priamo. Praca s IRISom je zlozitejsia ako s DSS, nakolko sa tam v podstate kazdy krok ovlada cez dialogove okno, no clovek ma viacej moznosti zasahovat do procesu spracovania a vysledok sa viacej podoba jeho predstavam ako pri praci s DSS, len sa s nim treba naucit robit Ine nic asi neporadim, vacsina veci sa dnes robi na win, proste :/

Mozno sa ti podari najst na nete dakde aj skratenu verziu toho tutorialu. Niekto mi to kedysi daval v slovencine, najdolezitejsie body, len som to uz stratil, ked mi odisiel hard disk, hladal som to, ale nikde to nemam
to je len pre win, ale dakujem nasiel som starstax.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia