Gregory Crewdson je vedúcou osobnosťou vplyvného hnutia v súčasnej fotografii, ktoré uprednostňuje fantáziu a imagináciu pred dokumentom, pričom sa silne inšpiruje americkou filmovou produkciou počnúc kasovými trhákmi Hollywoodu a končiac béčkovým noir. Nemenej dôležitým inšpiračným zdrojom je tiež interpretačné cítenie amerického selektívneho realizmu. Crewdson vychádza z dôvernej znalosti psychológie amerického predmestia. Fotografiu vníma ako ideálne médium na vytváranie napätých či strašidelných výjavov. Jeho fotografie rozprávajú príbeh malomestskej skľúčenosti a melanchólie, vyvolávajú pocit odcudzenia, izolácie, prázdnoty a latentného násilia, ktoré sú súčasťou každodennej susedskej skúsenosti. Divák je konfrontovaný so štylizovanými scénami groteskných príbehov paranoje, žiadostivosti a bezbrehých fantázií, kde subjekty vykonávajú výstredné, rituálne činy. Crewdson venuje detailom klaustrofobického podhubia duchovnej represie predmestia takú pozornosť, až je to chvíľami nemiestne.
Gregory Crewdson pri práci.
Gregory Crewdson sa narodil 26. 9. 1962 v Brooklyne v New Yorku. Študoval na State University of New York, neskôr na Yale University School of Art. V roku 1991 získal štipendium Nadácie Aarona Siskinda, o rok neskôr mu štipendium udelil Národný fond na podporu a rozvoj umení. V roku 2004 mu Skowheganská škola maľby a sochárstva v Maine udelila medailu za prínos k fotografii. Od roku 1993 pôsobí ako profesor a riaditeľ postgraduálneho štúdia fotografie na univerzite Yale. V súčasnosti žije a pracuje striedavo v New Yorku, New Havene a Lee.
V suteréne rodinného domu v Park Slope mal Gregoryho otec zriadenú ordináciu, kde vykonával psychoanalytickú prax. Prítomnosť niečoho tajomného, viac tušeného ako poznaného, bola nepochybne zárodkom melancholickej izolácie, ktorá je typickou črtou Crewdsonových fotografií. Psychiatria si vyžaduje hlbokú empatiu, ale zároveň aj istý odstup od sveta. U Crewdsona môžeme pozorovať túto kombináciu vzdialenosti a intimity. Jeho fotografie zobrazujú intímne chvíle pozorované z diaľky.
Gregory Crewdson: Natural Wonder (Prirodzený zázrak, 1992-1997).
Crewdson sa prvý krát stretol s fotografiou ako desaťročný na výstave Diane Arbusovej. Avšak dieťa môže získať len vágnu predstavu o skutočnej sile týchto obrázkov. Vážne sa začal venovať fotografii až počas štúdia na univerzite, keď sa zapísal do kurzu k známej fotografke Laurie Simmonsovej. Tu ho uchvátili dva aspekty fotografie. Prvým bolo ticho zmrazeného okamihu, ktoré sa tak líši od hlučného filmu, či od utáranej literatúry. Druhým aspektom, dôležitým pre Crewdsona bol statický charakter fotografie. Dyslektik Crewdson totiž túto nehybnosť fotografie dokázal chápať lepšie ako iné formy umenia. Iróniou osudu, Crewdsonove fotografie sú nezriedka charakterizované ako filmové zátišia.
V Crewdsonových fotografiách sú prítomné stopy tvorby Orsona Wellesa, Ozu Yasujira, Alfreda Hitchcocka či Nicholasa Raya. Sám Crewdson ochotne priznáva silný vplyv filmu Blue Velvet od Davida Lyncha na definovanie svojej vlastnej tvorby. Okrem charakteristického použitia svetla a tieňa je to najmä použitie subštandardného jazyka na zvýraznenie niečoho krajne temného a zlovestného. Za formálnou podobnosťou treba hľadať hlbšiu obsahovú súvislosť. Zaujímavým momentom je tiež vrstvenie príbehu do viacerých rovín, v ktorých zmysel a význam detailov cirkuluje v rafinovaných štruktúrach. Crewdson vedome pracuje s faktom, že divák nie je schopný postihnúť všetky tieto momenty naraz, a teda mu zámerne predvádza kabaretné číslo s programovou frustráciou.
Gregory Crewdson: Fireflies (Svetlušky, 1996).
Prvým fotografickým cyklom Gregoryho Crewdsona je súbor fotografií s názvom Fireflies (1996). Letné mesiace roku 1996 strávil osamote na chate svojich rodičov v Massachusetts. Rôznymi fotoaparátmi obsedantne fotografoval svetlušky, ktoré každý večer za súmraku ožívali. Crewdsona fascinovala elementárna nemožnosť zachytiť nepolapiteľnú krásu živelného pohybu vzdušnej akrobacie týchto mihotavých svetielok. Fotografie svetlušiek už obsahujú niektoré základné ingrediencie Crewdsonovej neskoršej tvorby, no tvorivý potenciál je tu ešte len naznačený. Viaceré atribúty, počnúc pocitom úžasu z nočnej krajiny, cez zameranie sa na svetlo ako naratívnu udalosť až po fascináciu psychologickými tajomstvami prírody, ešte nie sú rozvinuté. Tento súbor fotografií sa stretol s pomerne vlažnou odozvou medzi priaznivcami vizuálnych umení. Snáď aj preto, že tieto fotografie napriek autorovmu zanieteniu pôsobia rozpačito, nezrelo a opakujúci sa motív po čase skôr nudí ako zaujíma.
Gregory Crewdson: Natural Wonder (Prirodzený zázrak, 1992-1997).
Počas realizácie praktickej časti diplomovej práce Crewdson vytvoril portfólio portrétov obyvateľov mestečka Lee. Počas tohto fotografovania vytvoril skice, ktoré sa neskôr stali základom ďalšej série fotografií s názvom Natural Wonder (1992-1997), zachytávajúcej vtáky, hmyz a rozkladajúce sa časti tiel v blízkosti ľudských obydlí. Vďaka tejto bizarnej zmesi domáceho a predmestského, prírodného a surreálneho sa Crewdson stal známym umelcom.
Gregory Crewdson: Hover (Nadhľad, 1997).
Crewdson sa následne odklonil od detailov k pozorovaniu scény z nadhľadu. V cykle Hover (1995-1997) zostáva v prostredí zadných dvorov mestečka Lee a opäť ponúka podivné scény. V monochromatickom režime predvádza temnú stránku predmestia, kde jeho obyvateľov pozoruje neidentifikovaná všadeprítomná bytosť. Navonok nevinné scény pri bližšom skúmaní odhaľujú svet, ktorý je v podivnej nerovnováhe. V tomto období Crewdson vytvoril koncept zamrznutého momentu, ktorý kladie otázky, ale nedáva odpovede, ponúka otvorený a nejednoznačný príbeh a diváka stavia pred úlohu porozumieť vzťahom vytvárajúcim vnútorné napätie fotografie.
Gregory Crewdson: Twilight, Untitled/Ophelia, (Súmrak, Bez názvu/Ofélia, 2001).
Tieto témy rozvinul v nasledujúcich cykloch Twilight (1998-2002) a Beneath the Roses (2003-2008). Tieto série charakterizuje posilnenie farebného podania a zväčšená mierka. Oba cykly sú zbierkami mimoriadne pôsobivých filmových zátiší. Crewdsonove fotografie sú čoraz ambicióznejšie, výprava nákladnejšia, výrobný proces zložitejší. Zároveň sa ešte viac odkláňa od reality. Vytvára obrazovú reprezentáciu oddelenú od skutočného sveta, hrôzostrašnosť reality potláča jej prevodom do komplexného metaforického zobrazenia. Podivné sa stáva teatrálnym, absurdné dôverne známym.
Crewdsonov cyklus Twilight uvádza diváka priamo do stredu nočnej scény presýtenej pocitmi odcudzenia a melanchólie, no súčasne aj akejsi odpudzujúcej príťažlivosti. V týchto napodiv veľmi sviežich fotografiách autor predvádza najlepšie triky psychologického realizmu a subtílne precítenej afektovanosti, rámcované problematizovaním pamäti a predstavivosti, banality a fantasknosti prepletených s patetickým príbehom utrpenia a spásy, tak typického pre naratív amerického vizuálneho umenia.
Gregory Crewdson: Twilight, Penitent Daughter (Súmrak, Kajajúca sa dcéra, 2002).
Keď sa letmo pozrieme na ktorúkoľvek snímku zo série Beneath the Roses (2002-2008), nadobudneme dojem, že ide o všedný obrázok každodennej bezvýznamnej scény v nejakom zapadákove na americkom stredozápade. Snímku, ktorá vzniká zvyčajne vo chvíľach, keď nevieme čo s rukami, a jej konečným osudom bude len zaberať miesto na pamäťovej karte zariadenia chytrejšieho ako jeho majiteľ. Ale pri pozornejšom skúmaní začneme odhaľovať skryté tajomstvá fotografie. Predovšetkým si všimneme precízne vytvorenú scénu. Nie, naozaj nejde o náhodnú momentku podvečernej ulice. Svetlá dokonale ladia s oblohou a krajinou vo farebnom tóne. Tiene sú plné dobre čitateľných detailov. Línie budov, okien, semaforov a lámp, lúčov odrážajúcich sa v sklenených tabuliach výkladov sa pretínajú v harmonických uhloch. Tmavá postava, podistým nám známa, no ešte nerozpoznaná, je v ohnisku obrazu. Tu niet ani náznaku kakofónie skutočného života. Všetko je až priveľmi usporiadané. Šokujúco a znepokojujúco dokonalé! Crewdson nezachytáva pominuteľný moment. Vytvára sekvenciu príbehu vtesnanú do jedného filmového políčka. Tvorca re-konštruuje podmienky možného sledu udalostí.
Gregory Crewdson: Beneath the Roses, Untitled (Pod ružami, Bez názvu, 2004).
Ďalšou zaujímavou paralelou je vplyv Felliniho filmu La Dolce Vita na Crewdsonov svet Pod ružami. Ak bol Felliniho príbeh zdrvujúcim komentárom k precivilizovanej spoločnosti v smutnom úpadku, potom Crewdsonovu sériu môžeme chápať ako americkú verziu Sladkého života. Fellini v hrubých a bizarných javoch odhaľuje ich groteskný charakter a nemilosrdne ich predvádza divákovi s patričným sarkastickým komentárom. Sladký život je neslušným obrazom, avšak s pevným morálnym kompasom. To isté by sme mohli povedať o Crewdsonovi. Svojou fotografickou sériou vzdáva hold Felliniho metafore klesajúcej špirály rozkladu spoločnosti v hédonizme a dekadencii. Crewdson otvára monumentálnu tému – Amerika ako morálna pustatina. Jeho „estetika disparity“ v divákovi vytvára kumulatívny dojem konfliktu, ktorý vychádza z pocitu nepomeru medzi tým, aký život bol alebo by mohol byť, a tým, aký je v skutočnosti. Dramatická neukotvenosť postáv v čase a priestore sa stáva ústredným motívom dystopickej topografie americkej úzkostlivej psychiky.
Gregory Crewdson: Beneath the Roses, Blue Period (Pod ružami, Modré obdobie, 2004).
V roku 2002 zverejnil časopis Times magazine malé portfólio dvanástich fotografií, na ktorých slávni herci a herečky, napr. Philip Seymour Hoffman, Gwyneth Paltrow, Tilda Swinton, William H. Macy, konfrontujú svoj status celebrít s anonymitou Crewdsonových scén. Dream House ponúkol platformu na ktorej prekrývaním zdanlivo autentických „vizuálnych spomienok“, kedy skutočné osoby splývajú s obrazmi z filmov, autor zlučuje zdanlivú hodnovernosť filmového mýtu s vymyslenými scénami. Vytvára poznanie, ktoré sa okamžite rozpadáva na bezpočet fragmentov spomienok na stereotypy filmovej a beletristickej ikonografie, ktoré sa stali súčasťou nášho kolektívneho vedomia.
Gregory Crewdson: Dream House (Dom snov, 2002).
V cykle Sanctuary (2009) sa Crewdson obrátil k dokumentárnej fotografii. Album obsahuje sériu menších čiernobielych fotografií z legendárnych rímskych filmových ateliérov Cinecittá. Autor tu úplne zmenil svoj spôsob práce. Predovšetkým opustil dôverne známe prostredie vidieckej Ameriky. Fotografoval digitálnym fotoaparátom s minimálnymi zásahmi do kulís a využíval jedine prirodzené svetlo. Tieto fotografie sú predovšetkým meditáciou o svetle, priestore a sile rozkladu.
Gregory Crewdson: Sanctuary, Untitled (Svätyňa, Bez názvu, 2009).
Po dramatickom rozvode (2013), navyše sužovaný zdravotnými ťažkosťami, Crewdson cítil potrebu odtrhnúť sa od svojho dovtedajšieho života. Zbalil kufrík, opustil umeleckú štvrť Greenwich Village a presťahoval sa do Becketu v Massachusetts. V lete tu rekreačne behával a plával, v zime brúsil po okolí na bežkách. „Počas jednej túry, brodiac sa v hlbokom snehu som natrafil na značku turistického chodníka – Borovicová katedrála. Tieto slová mnou prenikli do špiku kostí“, hovorí Crewdson a pokračuje: „Vedel som, že toto bude názov mojej ďalšej práce. A to som ešte nemal nijakú skicu, ani jednu fotku, skrátka vôbec nič. V tej chvíli som mal myseľ úplne prázdnu.“
Gregory Crewdson: Cathedral of the Pines, The Den (Borovicová katedrála, Pelech, 2014).
Cathedral of the Pines (2013-2014) je pochmúrnejšia, temnejšia a viac zahľadená do seba ako precízne inscenované filmové fotografie z predchádzajúcich rokov. Ak tieto cykly boli náročné najmä na rozpočet a logistiku, Borovicová katedrála kládla nároky v inom smere. Predovšetkým bolo potrebné vytvoriť zmysel a atmosféru intímnejším spôsobom. Portréty viac odhaľujú individualitu, ale vďaka interpretačnému posunu nie sú striktne autobiografické. Niektorí kritici postrehli, že táto séria je odrazom momentálnej nálady v Amerike, ale podľa Crewdsona zachytenie tohto rozmeru nebolo primárnym cieľom jeho práce. Zámerom bolo preskúmať ikonografiu súčasnej inscenovanej fotografie a tie momenty nevedomia, ktoré ju formujú.
Gregory Crewdson: Cathedral of the Pines, The Basement (Borovicová katedrála, Suterén, 2014).
Fotografie navodzujú atmosféru devätnásteho storočia známu z dobových amerických a európskych obrazov. Postavy sa zdajú byť zasiahnuté akýmisi nejasnými, mysterióznymi udalosťami, alebo ustrnuté v bezčasovosti, v stave bez spomienok a bez plánov do budúcnosti. Protagonisti, obývajúci tieto nehybné okamihy, budia dojem, že sú úplne osamotení vo vlastných myšlienkach. Skrátka, stratené duše v Apalačských horách.
Crewdson, na rozdiel od predošlých cyklov, na tejto sérii pracoval len s malým štábom v záujme zachovania pocitu diskrétnosti a bezprostrednosti scény a blízkosti fotografovaných osôb. Hoci tušíme, alebo aj vieme, kto sú hlavní protagonisti, ich konanie zostáva nepochopiteľné, motívy skryté, vzťahy nejasné. „Tu nie sú žiadne odpovede, len otázky“, hovorí Crewdson.
Gregory Crewdson: Cathedral of the Pines, The Barn (Borovicová katedrála, Stodola, 2013).
Ak v minulosti Crewdson čerpal inšpiráciu z Hitchcocka a Lyncha, teraz je tón fotografií bližší príbehom Raymonda Carvera a jeho postavám predchnutým pochmúrnou sebareflexiou vo fádnych motelových izbách a baroch s tlmeným osvetlením.
Crewdson hodnotí tento projekt ako svoj najosobnejší, ale nie autobiografický. Vzdialil sa od tém spojených s provinčnými mestečkami, aby sa sústredil na osobný mikrokozmos obyvateľov Becketu v ich prirodzenom prostredí. Interiérové scény, ale aj výjavy v odľahlom lesnom prostredí, sú nasiaknuté nejednoznačnými príbehmi skúmajúcimi napätie medzi blízkosťou a oddelením, intimitou a izoláciou. Crewdson v tomto cykle atmosférických scén vytvoril unikátny obraz dystopickej krajiny prekypujúcej chorobne úzkostlivou predstavivosťou. Autor umiestnil svojich bezútešných hrdinov do známych prostredí, no ich záhadné či zmysluprázdne činy naznačujú nepoznané výzvy. Čo presne tieto výzvy sú a aký osud striehne na tieto anonymné postavy nie je známe. Jediné čo vieme povedať je, že Crewdson v týchto výjavoch pretvára celú líniu svojich inšpiračných zdrojov do psychologických leitmotívov rozvinutých do intímnych obrazových drám.
Gregory Crewdson: An Eclipse of Moths, Redemption Center (Zhlukovanie môr, Ústredie spásy, 2018-2019).
Ošumelé postindustriálne priestory, opustené priemyselné lokality, fabriky či roky nepoužívané automobilové parky a sklady sú kulisami tajomných drám zániku, rozkladu ale aj možného znovuoživenia, o ktorých Crewdson uvažuje v cykle An Eclipse of Moths (2018-2019). Tento fotografický súbor predstavuje špecifickú formu spoločenského komentára k téme (ne)uvedomovania si vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Crewdson opäť nastoľuje otázku izolácie a rezignácie, tentoraz však viac v kontexte vlastnej ikonografie. Zámerom bolo vytvoriť dojemný, ale zároveň aj strašidelný obraz. Scény sú výsledkom skúmania toho, čo sa navonok javí ako každodenný život, v ktorého žilách pulzuje úzkosť, strach, údiv z neskutočného či aspoň nepoznaného. Otázky zotrvávajú v línii skorších prác, avšak v aktuálnom kontexte nadobúdajú nový význam. Fotografie problematizujú na jednej strane individuálny život, na strane druhej tematizujú spôsob, akým funguje samotné umenie. V týchto súradniciach sa potom vytvára spojenie s momentom, v ktorom sa nachádzame.
Tento moment môžeme vnímať ako metaforu, ktorá rozčleňuje skutočnosť na viaceré významové vrstvy. „Všetky moje obrázky“, hovorí Crewdson „sa vo svojej podstate týkajú svetla. Všetky naratívne kódy v mojich obrazoch využívajú svetlo ako spôsob transformácie subjektu.“ Referenčným bodom týchto fotografií je pouličná lampa. „Osamelé postavy potulujúce sa vyľudnenými ulicami sú osudovo priťahované k lampe verejného osvetlenia silou vykúpenia.“ Téma vykúpenia v zmysle osobnej transformácie je momentom, s ktorým Crewdson v tomto cykle intenzívne pracuje.
Všetky fotografie tejto série majú spoločnú zreteľnú ambivalenciu referenčného bodu. Lampa pouličného osvetlenia je útočiskom, ale zároveň prináša aj nejasný pocit ohrozenia či nebezpečia. Tušená prítomnosť niečoho zlovestného a cudzieho spôsobuje, že svetlo už neprináša útechu, ale skôr pocit prázdnoty. Dejové línie, ktoré v minulosti ostávali otvorené voči deju, teraz Crewdson posunul celkom mimo čas. Scény neukazujú nič z aktuálnej prítomnosti, len opotrebovanosť, schátralosť a zanedbanosť. Fotografie vzbudzujú dojem, že na miesta, na ktoré sa pozeráme, sa dávno zabudlo a ľudia, ktorí sa na nich ocitli z nám neznámych dôvodov, sú úplne bezvýznamní. Postavy sú dôležité len v zmysle mierky vo vzťahu k svetu, ktorý ich vo všetkých aspektoch presahuje. Táto mierka podľa Crewdsona zakladá „témy dislokácie a izolácie.“ Tieto dva aspekty vytvárajú dynamiku sociálneho odstupu či psychologickej paralýzy, ktorá rezonuje ako ústredná motivická línia vo všetkých Crewdsonových fotografiách tohto cyklu.
Gregory Crewdson: An Eclipse of Moths, Starkfield Lane (Zhlukovanie môr, Starkfieldská cesta, 2018-2019).
Viac svetla na Crewdsonovo dielo vrhajú rozhovory pre médiá a dokumentárne filmy (Field Notes, 2009, Brief Encounters, 2012) zachytávajce výrobný proces smerujúci od prvotných náčrtov, cez svetelný dizajn, kulisy, komparz až po finálny produkt – fotografiu. Tu máme príležitosť vidieť, koľko práce a dôvtipu sa skrýva za konečnou verziou fotografie, ktorú môžeme vzhliadnuť na výstave alebo v knihe. Takto môžeme sledovať, ako sa celý projekt plánuje, vyvíja a realizuje až do výslednej podoby.
Gregory Crewdson: príprava scény na fotenie (Twilight, Ophelia).
Crewdsonove fotografie premosťujú medzeru medzi tradičnou fotografiou a súčasnou kinematografiou. Zaraďujú sa do kategórie inscenovanej fotografie (staged photography). Sú vlastne pravým opakom momentky. Nevyhnutným predpokladom úspešnej fotografie je v tomto prípade dokonalé zvládnutie každého aspektu obrazu pred samotným fotografovaním. Crewdson je režisérom scény, obrazne i doslovne. Organizuje štáb, štatistov, komparz, technický personál, hlavné postavy. Nie je tajomstvom, že sám vlastne ani nefotografuje. Dvorným fotografom je Rick Sands. Používa špičkový fotoaparát Sinar formátu 18x24cm. Obvykle sa nerobí iba jedna fotografia, ale celá séria, aby bol pokrytý celý dynamický rozsah scény, detaily vo svetlách i tieňoch, rovnomerná ostrosť v celej výslednej fotografii. Dôvod pre použitie absolútnej hĺbky ostrosti je viac ako zrejmý – snímka neusmerňuje pozornosť diváka len na jedno privilegované konkrétne miesto, ale poskytnutím prebytku informácií vytvára vhodné prostredie pre pátranie po príbehu.
Crewdson dohliada na každú maličkosť v snahe zachytiť intímne ľudské zážitky, ale aj pocit izolovanosti a umelosť, ktorá preniká spoločnosťou a svetom inštitucionalizovaného umenia. Na rozdiel od fotografov staršej generácie, ktorí zachytávali momenty zvláštnosti v reálnom svete okolo seba, Crewdson je skôr architektom scény, tvorcom vlastnej vízie dokonalosti. Svojim autorským prístupom filtruje prímesi nedokonalosti v skutočnom živote a nahrádza ich esenciou dokonalosti. Takýto prístup nie je emocionálny, ale kompozičný.
Gregory Crewdson: Twilight, Untitled/Overturned Bus (Súmrak, Bez názvu/Prevrátený autobus, 1998-2002).
Gregory Crewdson priniesol do súčasnej inscenovanej fotografie hlboko asociatívne obrazy. Nositeľom príbehu sú starostlivo komponované inscenácie banality amerického života strednej triedy. Obsesívne skúmanie fóbií, rôznych aspektov osamelosti, nespracovaných emócií a všadeprítomnú nejednoznačnosť autor premietol do vlastného utkvelého úsilia o dosiahnutie dokonalého obrazu. Crewdsonov príbeh má nejasné kontúry, je skôr hmlistým tušením súvislostí. Fotografovanie pramení z jeho nutkavej potreby dať tomuto príbehu zmysel, porozumieť mu. V jeho tvorbe sa prelínajú univerzálne existenciálne témy s úzko vymedzeným záberom na detail každodennosti. Otázka psychologickej povahy obrazu sa tak stáva motívom hľadania zmyslu vo svete.
Významotvorné prvky rozprávania, presýtené zdanlivou vzájomnou nezlučiteľnosťou a rozporuplnosťou, nie sú – ako by sme očakávali – negáciou príbehu, ale faktorom posilňujúcim vnútornú dynamiku obrazu a jeho vonkajšiu mnohovrstevnatosť. Jednotlivé prvky tejto prísne formalizovanej štruktúry kontraintuitívne zjednocujú vnútorné faktické protirečenia, a transformáciou v symbolickej rovine vytvárajú logicky konzistentný, súdržný obraz. Výsledkom Crewdsonovej tvorivej manipulácie je fotografia, ktorá zaujme pozornosť diváka dokonalou farebnou a kompozičnou harmóniou. Vizuálnu krásu tohto postkantovského sveta čistých ideí súčasne narúša bradburyovský tichý výhražný šepot – odtiaľ príde niečo zlé.
Gregory Crewdson: Cathedral of the Pines, Woman at Sink (Borovicová katedrála, Žena pri dreze, 2014).
Crewdsonove fotografie, hoci odkazujú priamo na filmovú tradíciu Hollywoodu, v porovnaní s kinematografiou neprinášanú nijaký skutočný príbeh a už vôbec nie nejakú katarziu či záver. Tieto scény obsahujú evokujúci moment, ale nie dramatické rozuzlenie či aspoň riešenie situácie. Pojmy predtým a potom sú úplne irelevantné. Crewdsonovou pozíciou je pohrávanie sa s obavami diváka, ktorý podvedome vytvára svoje vlastné projekcie na základe toho, čo sa v procese socializácie naučil rozpoznať a predpokladať. Uvoľnenie neprichádza, zostáva len trvalé napätie.
Crewdson starostlivým aranžovaním scény vytvára medzimomenty, medzihry tesne pred alebo po nešpecifikovaných, ale zjavne významných udalostiach. Úlohou diváka je doplniť si vlastnú dejovú líniu. Alebo aj nie. Len sa kochať vizuálnym jazykom extravagantne zinscenovaných a precízne retušovaných fotografií vyhrievajúcich sa na výšinách nedotknuteľného extrému obsedantne vylepšených obrázkov imaginárneho americkogotického trháku.
Gregory Crewdson: Beneath the Roses, Untitled/The Father (Pod ružami, Bez názvu, Otec, 2007).
Zoznam bibliografických odkazov:
ABRAMS, A.-R.: Experience the Suburban Beauty and Isolation of Gregory Crewdson. in: Artnet News, apr. 15. 2016.
BABEJ, M. E: Das dunkle Unbewusste der USA. in: Spiegel, feb. 27. 2014.
BANKS, R.: Gregory Crewdson: Beneath the Roses. New York, 2008.
BERG, S.: Gregory Crewdson: 1985 – 2005. Hannover, 2005.
BURNETT, C. (et al.): Gregory Crewdson in a Lonely Place. Ostfildern, 2011.
COPELAND, C.: Gregory Crewdson´s Fireflies, Review. in: Skarsted Fine Art, 2006.
CREWDSON, G., LETHEM, J., SPECTOR, N., HARRIS, M.: Gregory Crewdson. New York, 2013.
CREWDSON, G., OATES, J. C., STEINKE, D., MOODY, R.: Hover. New York, 1995.
CREWDSON, G., OATES, J. C.: Alone Street. New York, 2021.
CREWDSON, G., SWINTON, T.: Dreamhouse. Madrid, 2008.
CREWDSON, G., TWEEDY, J.: An Eclipse of Moths. New York, 2020.
CREWDSON, G.: Fireflies. New York, 2007.
DAMBROT, S., N.: Gregory Crewdson: An Eclipse of Moths. In: Art & Cake, nov. 9. 2020.
DAMBROT, S., N.: Photographer Returns to Staging the Surreality of Suburbia. in: The Creators Project, mar. 2. 2016.
DEITCH, J.: Form Follows Fiction. Milan, 2002.
DUGID, R.: Gregory Crewdson: Silence in a Small Town. in: Elephant, sept. 29. 2017.
FLETCHER, K. R.: Gregory Crewdson´s Epic Effects. 2008.
GALASSI, P.: Pleasures and terrors of domestic comfort. New York, 1991.
GARRISON, J., KREJCAREK, Ph.: Gregory Crewdson´s Twilight: Domesticity, Liminality, Sensalty. in: Photography and Culture, vol. 10, No. 3, 2017.
LUBOW, A.: For Gregory Crewdson, Truth Lurks in the Landscape. in: The New York Times, aug. 20. 2020.
McCORGARY, D.: King of cinematic stills – Gregory Crewdson´s casting secrets. in: Canon, feb. 21. 2018.
MOODY, R.: Twilight/photographs by Gregory Crewdson. New York, 2002.
NEMEROV, A.: Gregory Crewdson - Cathedral of the Pines. New York, 2016.
OLIVA, A. B.: Gregory Crewdson Early Works (1986-88). Modena, 2002.
OLIVA, A. B.: Settings & Players. Theatrical Ambiguity in American Photography. London, 2001.
PAINI, D., COGEVAL, G.: Gregory Crewdson Dream of Life. Madrid, 1999.
RICHARDS, O., J.: Inside the Studio. New York, 2004.
SCOTT, A. O.: Gregory Crewdson: Sanctuary. New York, 2010.
SCHNEIDMAN, J.: Telling the Story: Photographer Gregory Crewdson Manufactures Perfection. in: C-Ville Weekly, jun. 7. 2013.
SMYTH, D.: Gregory Crewdson´s Cathedral of the Pines. in: Photomag, jun. 28. 2017.
STANLEY, R.: How Gregory Crewdson Captured the Dark Heart of America with a Little Help from His Friends. in: The Times, jun. 23. 2017.
Pridaj komentár
