okná duše dokorán

Hm, s tebou sa dá fajn diskutovať aj medzi riadkami :-) Tak už len doložím, že 18 mi už minulo a nejaké životné skúsenosti by sa našli ... a tie vravia skoro vo všeobecnosti (a mnohokát sa mi vrátia ako reálne overené), že tiene viemea skoro všetci dobre pomenovať, ba aj analyzovať, len máme málo síl proti nim rapídne čosi urobiť, eliminovať ich či ich úplne osvetliť, totiž slnko za to pýta zas niekde inde často dań... a my sme len slabí ľudia a často kalkulujeme... a bojíme sa často aj malých následkov aj keď prínos by bol nesporne oveľa vyšší ... a ešte je aj dalšia možnosť, nie sme slabí len leniví ... leniví vstať a pohnúť okenicou aby vrhala menší tień ;-)

.

Aj na tejto okenici je čo opravovať a upravovať ako rovnako aj na vnútorných okeniciach :-) Fotečka sa mi páči, popis zaujal.

Nadviažem na naznačenú hlbokú tému, že občas je taký prievan zapotreby, osviežiť a vymeniť vzduch, hlavne urobiť inventarizáciu svetla a tieňov v duši. Prehodnitiť a analyzovať čo s tým ďalej... veď človek môže práver na jar prísť an to že to ešte nie je také zlé ako vyzeralo a že stále môže byť aj horšie... nepokojné vetranie nie je dobré, hlavne ak je často, ale raz za čas relatívne v kľude to človeka môže posunúť ďalej. Je dôležité nezaspať príliš v uspokojení ak na to nie sú dôvody a zíde sa skoordinovať s okolím a danou situáciou ;-)

.

juj taketo okna milujem a este ten vyhlad - balzam na tu rozorvanu dusu .-)