Nedeľné návraty

ďakujem

milá fotka...plus názov ju fajne dopĺňa

ďakujem :-)
skúšala som aj čb, jedna z mála fotiek, ktoré sa mi páčia v oboch verziách ... ale dala som nakoniec túto ... dýcha z nej to teplo nedeľného popoludnia :-)

skvelé, v čb možno z puncom umeleckého dojmu,,, ;)

Ak Ta to tak viac bavilo tak pohoda:) nehnevam sa na nic. Tiez som sa mohla chalanov spytat ako sa tu volas ked uz spominali ze si tu :))

nemyslel som zdĺhavé preto...že Ti ,,nedopínalo,, ale preto...že ja trpák som Ťa tak ,,naťahoval,, :-)

Asi to inak ani neslo :) Dik aj tebe

Tešilo ma , príjemnééé aj keď - uznávam - trošku zdĺhavé zoznámenie :-) Príjemný večer a portálovú zábavu TI želám . Ahoj. ;-)

pardon ,,aj,, moj otec :)) tam ma byt

no da... si moj otec sa rozculoval ze tam nejdem, ale uz to predychal.. mam nato dovody preco tam neist..
Oks oks tak si tykame :) Aj to je veru moznost. Sak sa podohadujeme . Ked je to takto tak je to najmenej

Do prčic..a to sa dá ?... lebo mne sa tam tiež tááák nechcééééé :-))) Jasnačka , že tykať...lebo začnem potom aj ja Vám - vykať ;)
Tak teda zvážim tú fotoslovakiu ...alebóóó pošlem fotky po Indiánovi...hm...aký je ten počítačový svet malý, však?

Noooo ale ja na tuuu uuuudajnu stuzkovu nejdem :)) Ale tesi ma teda ze Vas spoznavam a teraz budem mat problem ci mam tykat alebo vykat...

No úúúdajne tam má byť stužková jednej triedy ....a ja poznám jedného chalana
s prezývkou Indi ( indícia:)...a ten má úúúdajne( teraz nedávno som sa dozvedel) spolužiačku Skely...a ten Indi...sa podrž...je úúúplnou náhodou zároveň aj moje odrastené vlasaté...teliatko :-)))

Jezis maria, ty mi dnes davas :D doslo mi to po piatom precitani ... Fakt koniec taketo hadanky :)) ma to hacik ja na tu indiciu nejdem :)

Na fotoslovakiu by som rád šiel, stretnúť sa s priateľmi ktorých som tu našiel ...ale neviem či sa mi bude dať...uvidím v sobotu ráno..podľa počasia a tak :-)) No ale ja som sa prednedávnom dozvedel, že pôjdem s celou rodinou niekedy začiatkom decembra na takú akciu...nejaká dedinka úúúúplne poblíž Trenčína. A indícia sa skrýva v slove indícia :-)))) Vieš už o čom točím?

ty to vies a ja to tusim.. no pekne si mi zavaril..
Tak mas na vyber z dvoch moznosti bud mi das vediet kedy budes mat cestu okolo PU a mozes sa stavit na malu prestavku:) alebo 23.11. by som mala ist do BA na FOTOslovakia ak ma Kujon vezme :D a ak sa mu este neprihorsi :)

A ešte – u rodičov máme však kopec rodinných fotiek starých z kúpelov, z areálu...Kotva, tá loď, staré koryto Váhu...z toho prostredia ako to tam voľakedy vyzeralo...tam kde je kúpelný dom tak tam bol aj amfik...v lete tam bývali také folklórne slávnosti...no dosť všelijakých starších fotiek...keď chceš - môžem nejaké povyberať...a priniesť Ti ich osobne ukázať...mám také tušenie neurčité...že Ty budeš vedieť kedy a kam. Ak nevieš - tak skús uhádnuť...poprípade pošlem indície :-) Lebo ja to viem :-)

No vieš čo...budem čo najstručnejší...To je vlastne ,,priehrada mládeže,,...staval sa tam myslím aj zároveň tá železničná trať...a pracovalo tam kopec mladých ľudí...študentov, a s nadšením...bolo po vojne ( myslím že 1950-55 )...a všetci s radosťou budovali svoju socialistickú vlasť ( nepíšem to ironicky- tak to bolo), otec mi hovoril že tam na terajšom ,, dne,, nádrže boli nejaké ubytovacie tábory kde mladí bývali...ale pochybujem že si niekto z nich to tam dovolil fotiť...akože samotnú stavbu myslím( určite sú niekde v archívoch štátnych aj fotky...poprípade ako dokumentácia k projektom stavebným)...nikto to asi vtedy neriskoval...myslím, že ak by mu na to prišli bol by okamžite obvinený z nejakej špionáže v prospech rozpínajúcich sa imperialistických západných mocností...lebo aj taká bola vtedy tá doba. Hádam sa pani autorka neurazí, že jej to pod fotku dávam...patrí to cca.
k téme...návraty...návraty aj v čase , do rokov – vtedy keď sa priehrada stavala:

https://www.youtube.com/watch?v=oUbADa9RCTI

...hm..zvláštne..že tam bolo tak pusto a prázdno ...o 18.00 bolo asi ešte skoro :)...ani človiečika, len na plné pecky amplión čo rybám v priehrade vyhrával..asi veľkých, vyžratých ,,kaprov,, privolával :)

ej tak to ja si nepamatam ani motocykle, ani premavajucu lodku, ani zivu kapelu a zrejme najvacsie stastie ani zakaz fotenia:)
ale chcela by som vidiet fotky zo stavby priehrady tie museli byt fajn, pocula som o tom vselico...
mimochodom dnes je z kotvy striptizovy bar pokial viem :-/

:-) a možno niekde k vode, pod cestu...pri kuchyňu...Zlatej Kotvy :-) Voľakedy dávno dávno tam babka po večeroch umývala riady v kuchyni a dedko predával lístky...cez deň na tú veľkú loď čo premávala od Kotvy až skoro po Považskú a po večeroch zase vstupenky do baru kotvového...každý deň tam hrala kapelka...a chodili domov obaja dosť neskoro...no paráda :-) Tak cca do 1980...som tam ,, trávil,, od mala celé prázdniny všetky, kým nezačali stavať hotel ..pamätám si ešte hlbokánsku jamu čo vykopali na jeho základy... a potom sa museli odsťahovať :(....bolo tam fakt perfektne, dokonca aj môj brácho je tam v Púchove narodený- naši to domov do Nitry už asi nestihli :-)...a tie tri kopčeky vedľa seba - hore nad Nimnicou ...Holíše sme ich volali....tak na tom strednom som bol nespočetne veľa krát, je od tade super výhľad dokolečka, aj na celú priehradu ako sa stáča okolo hory...sa tam už pekných pár rokov strojím znova kuknúť...len leto vždy nejako rýchlo kamsi uletí...takže vlastne aj ja...ako malý som tam – v Kúpeľoch bol stále :-)
P.s. Hentie rúrky na fotke ( 3 pod sebou ) čo tam spájajú betónové múriky v ,,zábradlí,,...vyzerjú tak , že ich nikto od 1977 asi ani nenatieral...vtedy bola v PX a v ČSSR po prvý krát svetová motocyklová súťaž šesťdňová...a celé kúpele museli byť vymaľované, a tiptop - nech vidia západniari kapitalistickí ako je u nás pekne :-)...dedo chodil domov celý od farby zababraný...väčšinou od žltej ak si dobre pamätám :-)) a jazdci- motorkári chodievali po večeroch aj do Kotvy...babka nosila všelijaké nálepky...mal som ich plný kufer :)
A ozaj a to aj pre pani autorku som zabudol...v tých časoch by táto fotka nemohla ani vzniknúť...tam pri priehrade( priehradnom múre) bolo kopec značiek – prečiarknutý foťák...+ Prísny zákaz fotografovať...a dávali nato dosť veľký pozor...fakt

veru poznam ho dobre :) ako mala som tam bola stale, teraz uz pomenej.. zeby az taky huncut bol z neho? :) aaa mozno isiel od Nosic kamsi do kupelov.. na veceru s nejakou svojou macaciou znamostou;)) na zalety

Tam úplne na konci vľavo je taký roh priehrady ( kukol som Ti do profilu...takže to miesto Ti je pravdepodobne aj dôverne známe a ho poznáš :)...a tam boli labute , sa tam len tak plahočili, člnkovali...a pani autorka im hodila nejaké ždíbky – už neviem či chlebíka...ale ten sme predsa nemali...tuším dáky keksík to bol ...a vždy keď jedna z labutí ten kúsok zobrala z hladiny do zobáka...tak zakývala radostne hore dole, hore dole – tak akože zo strany na stranu chvostom...fakt ako taký psík :) No ja mám pocit...že ten cicúšik malinký si tie labute tam bol obzerať...tak mlsne .... a teraz sa vracia domov..zaiste mu už hlad v brušku čvrliká..a sa rýchlo ide spýtať maminy...že či sa mu okrem zaťahovacích pazúrikov... nevyvinú náhodou kým úplne vyrastie a dospeje...aj plávacie blany medzi prstami ;)

perfektne !!!

nádhera!!!!!!!!!!! chcel by som to vidieť BW

no jasné ... tým sa vysvetľuje, že sa neobzeral napravo naľavo ani nespomalil pri prekážkach na ceste :-)

sa cely den isto hral a ide neskoro domov :)

hm...žeby z mačacieho flámu ? ... takého detského, podvečerného :-)

:-) áno, presne, aj toto tam je ... vzdialené premostenia a vzájomné väzby ... neviditeľné chvenie, ktoré človek cítí, keď položí ruku na zábradlie keď vlak je ešte len na druhej strane priehrady ... a chvenie sa postupne mení na silnejúci tlkot srdca ...

P.S.Koľajnice nerátam, zbytočne to rozptyľuje pozornosť :-))

Taká príjemná atosféra sála z tejto fotky.

mile :D

fotografia u mna boduje, velmi zaujimava a aj mila :-)

a odkialze sa vracia :)))

Sú to akoby také... také...neviditeľné vibrácie...také vzdialené premostenia, vzájomné väzby či čo...niečo také...ako keď tam vzadu – na konci priehradného múra popod betónovo-kamenný múr čo ,,podopiera,, horu....prechádza vlak ... keď je možno aj kilometer vzdialený krížom cez vodu, krížom cez priehradu...a pomaly sa blíži...aj keď ich nieje vidno..tie vzájomné premostenia a dotyky rôznych materiálov - sú tam...stačí položiť dlaň na vrch toho betónového zábradlia o ktorý sa postavy na fotečke opierajú, privrieť oči a sa sústrediť...a človek cíti vibrácie prichádzajúceho vlaku , až tak...že normálne môžeš rátať spoje na koľajniciach, tak pravidelne...ako taký vzdialený a postupne silnejúci tlkot srdca, no ...však Ty to už aj zaiste vieš, rátať koľajnice na diaľku ;)

pekne foto s myslienkou a pribehom

ďakujem moc moc za krásne písmenká :-)
Áno, v tej fotke, niekde pod okrajom, aj v názve medzi riadkami ... sú aj iné návraty než len tie viditeľné, mačiatka k mame, ľudí na moste domov ... sú v tom aj návraty do detstva ... návraty zo starohorskej chatovačky ... a tí, ktorých sa to týka, pochopili :-)
A som rada, že som tie návraty mohla zažiť spolu s vami :-)

P.S.To snáď ani nie je možné, toľkokrát už som tú fotku mala otvorenú a pozerala, či niekde niečo netrčí, nezavadzia, prekvapilo ma, že tento záber nevyžadoval žiadne retuše ... len zľahka orez, kontrast a tak ... a ako vidím, zasa si na mojej fotke našiel niečo, čo tam byť nemusí :-))

Pre mňa osobne má tento moment...neopísateľnú atmosféru, priznám sa...že si jej čaro dlho budem nosiť vo svojom vnútri a slnko prichádzajúce zprava... čo všetko svojimi lúčmi v detailoch práve ,, líže,, a hľadí.... na svojej tvári. Taký ..taký.. akože ,,tok času,, . Ako tam pomaly zachádza za úbočie hory...a vytvára vpredu na konci priehrady...v hĺbke fotky ...už taký veľký tieň, takú hranicu ...svetla a tmy...chvílenka, pár pomalých prechádzkových krokov, naozaj len pár minút smerom tam...obzrieť sa a tá svetelná hranica čo priehradný múr delí sa posúva neuveriteľne rýchlo sem - dopredu... a tam akoby na fakt malú chvíľu zastane...vľavo , medzi rúrkami...tie jemné pavučinky spomienok – zachytia a zastavia na chvíľu čas...
Dedko tam bol majster v štrkárni čo triedila a pripravovala materiál na výrobu betónu...vtedy keď priehradu stavali a aj tam nakoniec zostal bývať...jeho posledná práca na priehrade bola: také úzke schodky čo vedú z hlavnej cesty dole na priehradný múr, také dve ,, polia ,, schodkov rozdelené malou rovinkou...keď som sa ako chalanisko malý od Váhu vracal hore, vždy som ich rátal a skákal hore na jednej nohe...od kedy si pamätám a roky rokúce vyplňujem nejaký tiket vždy tam ako prvé dám číslo 33, neviem sám prečo...nikdy som sa nad tým nezamýšľal, nedumal...vždy šup - toto číslo ako prvé muselo byť zaškrtnuté, moje šťastné číslo...ako som tam nedávno bol tak som schodíky musel znova zrátať, v tom spodnom poli ich je presne 33....bolo to naozaj šťastné detstvo...
P.s. Odhliadnuc od mojich osobných pocitov a spomienok na toto miesto...veľmi vydarená fotka, páči sa mi...svetelne, atmosférou, momentom , kompozične...možno by som skúsil retušnúť taký malý detailík...lampu - stĺpik v pozadí čo ,,vyrastá,, z ocina a bábätka, ale nevadí mi

;))

Vynikajuca fotka hlavne kompozične , ako to mača krásne zasadlo do priestoru , výborné ,,,

hmmm... :o)

:-) a možno si myslí ... teraz som len taký drobček, ale až vyrastiem ... bude zo mňa ´wildcat´ :-))

Vydarene foto s pribehom.

NEobyčajná fotka so zaujímavou atmosférou:)

pekný moment

Ďakujem za návštevu pri mojej fotke ... tak sa opäť stretávame pri mačkách :-) ... aj keď tentokrát je mačka len ako súčasť príbehu :-) Inak to mačiatko bolo bohové, bolo mu úplne jedno, že mu v ceste stojí nejaká fotografka, preplietlo sa bez zmeny rýchlosti medzi foťákom a nohami a pokračovalo ďalej :-) Zvláštne náhody, keď sa človek na moment namiesto na lietajúce čajky nad hlavami pozrie, čo má pri nohách ... a má pár sekúnd na zachytenie scény ...

ďakujem za písmenká, priznám sa, že som nad vyretušovaním rozmýšľala, ale nakoniec som ich tam nechala, zdalo sa mi, že to k tej atmosfére toho príjemného popoludnia patrí ... len som si nebola celkom istá, či je to dostatočne čitateľné, že je to lietajúci hmyz ... a vidím, podľa komentárov, že aj je aj nie je :-)

ďakujem :-) áno, tie biele bodky sú poletujúce hmyzie potvorky, myslím, že to boli skor mušky než pavúčiky, prilákané teplom poobedňajšieho slnka, nasvietené protisvetlom :-)

tak toto sa mi veľmi páči

tie biele bodky v priestore su asi babie leto ze? Inak celkom zaujimavy obrazok.

Na mňa hodne emocionálne to je~najskôr som si povedal že bez ľudí by to bolo lepšie ale teraz keď tak na to už chvíľu pozerám tak ne ~je to super každý si ide vlastnou cestou len ten pri zábradlí ešte váha že na ktorú stranu

toto má od obyčajnej fotky veľmi ďaleko.