spomienka na sicíliu

nevadiii :-) zivot nekonci, urcite sa stretneme na nejakej inej organizovanej akcii. budem sa tesit

škoda, že sme sa v sobotu nestretli a chvílku nepokecali...vieš, tak kompetentne...len a len o fotečkách zaiste by sme točili :-))

ked mne sa to tvoje rozpravanie tak paci :-) pekne vies veci pomenovat... dakujem za cas, je to fajn, ked si najdem par riadkov a este k tomu aj kompetentnych :-)

Ta pekné rozprávanie pekné.

No tak som Ti to tu teda riadne zahltil a obral o čas. Ale šak ja len a len kompetentne o Tvojej fotečke točím. Jak tak na ňu lepšie pozriem ako je diagonálne rozdelená na horek a dolek...tak mi to tak aj trochu symbolicky pripomína...akože taký chladný, vyrovnaný , rozvážny ...a nudný Sever :) ....a slnkom prežiarený , temperamentom nabitý juh...šak kukaj...ešte aj motúzy sa tam tieňmi usmievajú :) ...sú tam nejaké tieňové postavičky ...také pospájané...navzájom si úsmev práve teraz darujú..

No.. ja si niekedy životnými okolnosťami veľa odopieram ...tak aspoň TU...keď To autorovi nevadí a stíham..tak si neodopieram :-) Najviac to človek pocíti úplne naplno na takýchto ,,odľahlých,, miestach ako píšeš...niekde ďalej od mora, vo vnútrozemí...mimo turistických centier, lebo tam je jeho pocit a pohľad na tie úsmevy a radosť v očiach tak akože jemne skreslený...akože:
,, šak som turista..som cudzinec, žijú zo mňa ...tak sa musia usmievať a byť srdečný... v každom obchodíku, každý pouličný predavač ,, Ale to tak vôbec nie je. Oni sú prirodzene takí. Je to presne ako píšeš...si To dokážem úplne total predstaviť ...a normálne mi naskakuje pred očami obraz tety, babičky...ako večer zaspáva, cikády cvrlikajú...a ona má úsmev na perách...je v spomienkach neďalekého večera...cíti vôňu a vidí ruku čo ružičku k sebe srdečne príjma a ďakuje...je šťastná a pokojom svojim vnútorným spokojne zaspáva. Tiež myslím , že to robí TO slnko, juh, more a jeho šum, vôňa pínií, oleandrov a levandúľ, všetko dokopy to vytvára inú životnú atmosféru...akoby tam Zem vyžarovala niečo iné...aj keď je tam život tiež nie jednoduchý v mnohých smeroch ..tak ako tu
,,hore,, ...ale plynie tak ináč, ľudia si ho vedia ináč vychutnať, odať sa mu...tak lepšie...vedia si nasať, zobrať k sebe do vnútra TO dobré čo život so sebou prináša a zmieriť sa s tým horším ...a dôležité: Vedia a chcú to podať, darovať ďalej ...a hlavné: Nezištne....pre vzájomné potešenie, radosť svoju a obdarovaného. Niečo podobné sme už raz myslím rozoberali pod fotkou Lamu z Grécka Tu:...a ešte aj pod Letovou:

https://www.ephoto.sk/uzivatelska-sekcia/foto-galeria/?action=showPhoto&id=89710&autor_id=4764

https://www.ephoto.sk/uzivatelska-sekcia/foto-galeria/?action=showPhoto&id=91163&autor_id=6221

A tu máš akože návod...ako trochu nasať tú atmosféru a oddať sa jej. Bude to aj tým slnkom ale aj Tým morom myslím . Fakt by som tam chcel žiť.

https://www.ephoto.sk/uzivatelska-sekcia/foto-galeria/?action=showPhoto&id=148807&autor_id=2453

dakujem vam obom, ten motuz som si neuvedomila :-) asi ma tiez stiahli spomienky trochu hlbsie do vody. pekny den vam obom a dakujem

nie... nie je to len Tvoje...to si píš :-) ...presne v tom mieste mi to pritiahlo oko aj mne ...a šachoval som s papierikom hore dole, hore dole na monitore ako na šachovnici...že v ktorom miest motúzovom ( ako sa ohýba okol kolíka )...by to bolo najlepšie ušmiknúť...po hodnej chvíli som sa ustálil: nad motúzom :-))) Pani autorke som to nakoniec nenapísal....nedalo sa, ledva som stíhal plávať a nadychovať sa, a nie ešte aj písať....zaplavili ma totiž spomienky :-))

keď nás spomienka prenesie naspäť v čase,
človek sa mysľou vráti na to miesto zase
a pripomenie si všetkých ľudí, vôňu či zážitky,
príjemné chvíle ráno či večer, pospája nitky,
čo sa mu vryli do pamäte za ten prežitý čas
a túži znovu navštíviť to miesto citových krás :o)

krásna diagonála, tonalita podľa môjho gusta (ale to už vieš), len by som zdola trochu zrezal - nad motúzom v ľdr, no to je len moje prispôsobenie :o)

no, viem, ze to nepatri sem, ale predsa si to neodopriem :-) ano, ti ludia su uzasni, usmievavi, neodmietavi, prijemni.... asi to robi to slnko. pamatam si jednu zapadnutu dedinu, ani netusim ako sa volala, bolo to take mesto duchov, kde naozaj ´zdochol pes´. zacinalo zapadat slnko a mna vyslovene premkla hroza, co z ruin, ktore zostali z domov zautoci pod ruskom noci. a ked som nad tou dedinkou chcela mavnut rukou, objavila sa jedna jedina upravena ulicka, kde bola jedina rastuca popinava ruza zvlastnej ruzovo - oranzovej farby. tak som sa pri tej ruzicke pristavila, ovonala a urobila dva kroky smerom k autu.... a v tom, ako babicka z rozpravky sa objavila krasna usmievava asi 70 rocna teta, ktora suvisle rozpravala po taliansky, ako keby som jej rozumela, usmiala sa, zobrala noz, odrezala ruzicku a darovala mi ju. ta milota mi vohnala slzy do oci a automaticky zmazala akykolvek neprijemny pocit z tej zvlastnej bohom zabudnutej dedinky. ako keby ´niekto - nieco´ potrebovalo vyrovnat skore :-) bolo to uzasne.rovnako ma ohuril jeden starsi pan, ktory sa pri foteni na jeden preplnenej krizovatke pri mne pristavil, usmial sa a podaroval mi taku malu karticku so svatym obrazkom. vzdy v takychto chvilach ma obleje teply pocit, a uvedomim si, ako by vsetkym mohlo byt krasne, keby sa k sebe chovali s podobnou uctou a privetivostou :-)

nechcem Ti robiť chute :)...len aby si vedela - bol som tam od 13.7. do 24.7. ....a morušová už ,,končila,, nemali ju všade...robili ju z čerstvých moruší...mala v sebe ešte aj tie minizrniečka...mňáááááám :-) Nižšie som Ti ešte niečo prihodil, ťažko mi nespamovať...bola to totiž superfasa dovolenka
;-)

Kade som všelikade chodil...na prechádzky a na výlety...hlavne v Cefalu ( v Palerme na výlete som nebol )...tak všade po lavičkách a pred domčekami na stoličkách v tých šelijakých úzkych uličkách :)...posedávali taký starší ľudia...poviem že tety a ujovia dôchodcovský, pokecávali, oddychovali...srdečne sa bavili, alebo len tak ticho traja starí deduškovia vedľa seba sedeli a obzerali okoloidúcich...a dosť často sa mi stávalo( s tými deduškovcami to mám stále pred očami)....vieš taký očný kontakt keď nadviažeš, keď k nim sa človek blíži ...pocítiš na diaľku nejaké zvláštne neurčité sympatie, úctu...alebo ako to napísať...a hlava sa Ti spontánne prirodzene nebadane ukloní a pery niečo neurčité ticho zabrblú – akože na pozdrav...a vystrúhaš úsmev...a zároveň prakticky naraz v tej istej chvíli cítiš na diaľku že aj oni prejavujú o Teba nejaký očný záujem a v podstate naraz ako ja spravím to s tou hlavou...tak oni dajú dole klobúky z hlavy, tak ich rukou nadvihnú akože... hlavou sa uklonia...a tiež s jemným náznakom úsmevu sa Ti pozdravia. Milé..príjemné...tak ďaleko od domova... vzájomne cudzí ľudia. No a ja som mal vtedy bradu a fúzy...a taký starší chlapík miestny čo tam bol v kempe a vedel čo to málo po slovensky...sa ma raz spýtal, že prečo nosím fúzy a bradu...a ja reku , že nenosím...ale mám ju v pase na fotke...tak som si pre istotu nechal narásť...nech ma colníci z hraníc nepošlú náhodou domov ...a reku, že prečo sa na také niečo pýta A On: no lebo bradu tam nosia iba miestny maf. bossovia :-)))) A na tom Vulkáne hore pri kráteri si dvaja chalaniská českí robili na panvici volské oči :-))...len tak na kameni...tam kde tak jemne para unikala...všade na celom ostrove síra ,,voňala,, ...mal som na tom výlete na sebe žlté tielko....nech som opticky s ovzduším zladený :-))

joj, morusovu som neochutnala :-( asi sa tam budem musiet vratit :-) je to nadherny ostrov, a veelmi fotogenicky :-) dakujem, spomienky si ozivil aj mne tym krasnym popisom. tak teda krasny vecer a dakujem za zastavenie :-)

Na Sicíliu mám jedny z najkrajších dovolenkových spomienok...bol som tam v júli 2001...v takom kempe v mestečku Finale poblíž Cefalú...hore, hore, hore na kopci je dedina Polina...mali sme stan na takom vyvýšenom mieste hore nad morom...a ráno som ho len rozsipsoval otvoril a zalahoľ naspäť ..a priamo zo stanu, ležiac - každé ráno keď ešte všetci chrneli kukal ako sa slnko z mora vynára...a kužele Liparských ostrovov sa črtajú na horizonte. No parádička. A zrovna vtedy aj Etna soptila a dymila ...a v Taormine... mi škripkal mezdi zubami sopečný jemný prach...ako som lízal zmrzlinu :) ...a tá morušová bola teda bombová...bola až taká čierna s nádychom do bordova...a tak podobne...a hore pri kráteri sopky na ostrove Vulcano som skoro skapal od tepla :-))...a bola tam pláž s úúúúplne čiernym takým najjjjemnejším pieskom, ako jemne pomletá káva...keď bol vlhký , alebo človek do neho spravil stopy...bol čisto, čisto čierny...a na miestach kde vyschol...kde ho voda nezalievala zrovna...bol ako také trblietajúce sa striebro...tak teda dík za oživenie spomienok...som sa ináč krotil...aby bolo jasné :)
A úúúplne som zabudol...páči sa mi ako TO máš nakomponované.
P.s. cestou tam - celý deň v Ríme pešibusom...cstou domov Capri z Neapola v loďkobuse . Rýchlo ubehla tá cesta tam a späť... ukonaní v autobuse :-))