neklesa..

kdybych komponovala já, zelená by šla pryč, tabletek bych rozsypala kolem ještě víc, jen tak na volno, jako, že ten člověk teplotou se zmítající, nemaje síly, již neví co dělá, po tabletách se natahoval a tak je všechny rozsypal:)), fotka je laděna do pěkné teplé barvy :)

Dakujem pekne, to bolo aj cielom.. aby to bolo zo zivota a snazil som sa do toho dostat pribeh, tak neviem na kolko to bolo uspesne. S TK som prekvapivo spokojny aj ja :) a co sa tyka zeleneho vrchnacika, ten som tam nechal, lebo bez neho by oci tahali zasa tabletky.. a keby som tam nedal ani tie tabletky, tak by to potom podla mna bolo trosku puste.. Ked budem mat cas a chut experimentovat, mozno sa k tomu este vratim a vymyslim nieco lepsie s kompoziciou.

heh... dakujem za obsirny komentar :) ja uz len doplnim ze som sa s tym trapil cca 4 dni kym som sa zbavil cisel zacinajucich na 4 :( ale zasa po dva a pol tyzdni som bol na tom tak dobre ze ma prehlasili za zdraveho. Ale tie 4 dni zufalstva ma inspirovali k tejto fotke.. Kedze viem co to je, nikomu to neprajem. Tie zazitky z chorobnych stavov su mnohokrat naozaj zaujimave.. clovek sa mnohokrat citi ako v Jakubiskovom filme.. ale celkovo je urcite lepsie ich nemat a byt zdravy :)

No rozklikol som..a oči mi vybehli ...a zimomriavky naskočili...presne takú vysokú mal aj môj synátor keď mal tak 14-15...prišiel v sobotu z jarných prázdnin z lyžovačky...a poobede – na večer mu pri telke hovorím...očúvaj sem, nemáš ty náhodou teplotu? ..lesknú sa Ti oči jak psíkovi guľky :-) a mal 38,6...no reku fasa, týždeň prázdniny a teraz budeš ešte aj chorý, uvidíme v pondelok čo a ako ...no tak šup jeden paralen, čaj ...teplota mierne klesla...a večer išiel späť. No tak o polnoci som ho išiel pozrieť, priložím ruku na čelo...do prčic celý horel...presne hentakú teplotu mal...a ani paralen vlastne poriadne nezaberal...tak o pol stupňa dole...aj to len na hodinku...prisám vačku...prvý krát som chcel volať sanitku, dlhá noc to bola...v nedeľu ráno na pohotovosť, musel som ho podopierať čo ledva kráčal – bách – zápal pľúc...a vyšetrenia a lieky až v pondelok. Bola to hororová nedeľa. Bol dva týždne v nemocnici + dva týždne doma. A ináč viem si to predstaviť...keď som mal cca. 10r...u babky cez leto na prázdninách ...som mal ešte vyššiu...pamätám si všetko v hmle, ako mliekom obliate...aj muchy čo lietali furt dokolečka okolo lustra...a kým prišla z Púchova sanitka tak babka zavolala kamarátku svoju - nejakú ženskú z kúpeľov čo tam v Nimnici robila...a tá mi nacapila na čelo rozkrojenú rajčinu :)...tá šťava a jej semienka...mi tak stekali šelikade hlavou dole :)... no silný zážitok to bol zaiste – lebo doteraz si pamätám jej Tvár...a volali ju Kačena :)
Do prčic a to som vlastne chcel len napísať, že : Ako Frola ;)

ze života, pěkná TK, jen to zelené víčko tahá oči :)