poprivatizacny bar.....

Nechtiac si mi pripomenul jeden vtedy ešte priam neuveriteľný zážitok z veľmi odľahlej a málo navštevovanej časti Dolomitov, aj to nie centrálnej časti ale menej známej, Dolomitov Brenta.
...
Išli sme jednu dlhšiu dvojdńovú hrebeńovku na ktorú sa nedá normálne dostať z bokov už odnikiaľ iba od jedneho alebo druhého konca, sú po bokoch dosť vysoké kolmé zrázy a mnohe zvetralé sute ... preto je to úsek málo navštevovaný a ak tak len naozaj milovníkmi hôr, takými čistými dušami A tam hore, v polovici hrebena kde sme chceli prespat nás čakala súhlasne s mapou útulńa "Bivaco" ... dnu poskladané celé štósy teplých hrubých diek, viac párov nových bielych teplých nasúvacích papučiek a v proviantovej skrinke všetko čo sa ludom zvýšilo ked odchádzali. Konzervy a suché veci čo sa nekazia. A na poličke vedľa skrinky stála fľaša ostrého, do polovice plná ... najprv sme tomu nechceli veriť, šak slováci, nie? A tak nedôverčivo sme to otvárali a vońali ... éééj bola že to ale lahoda, padla za vlasť rýchlejšie ako by si švihol bičom :- ))))))))

Historiu terba pestovat, zachovavat, mnezabudni Aj v zahranici to tak rbia strede vystavaneho centra medzi novymi budovami stary dreveny mlyn Ale ano, to je kus o inom
Keby v nej aspon zostalo cosi do polovice, aj by som odskocil a rupneme si

;- )))