Zo Strážovských vrchov

Smädný, hladný, unavený a spotený som už bol na ceste domov keď som počul zaručať jeleňa. Mrmlanie sa ozývalo kdesi v skalách nadomnou, ale hovorím si "zopár pekných záberov sa mi dnes už podarilo a netreba to preháňať" tak som pokračoval svojou cestou. Jeleň sa však ozval znovu tento krát však ukázal, že to naozaj vie a tak ma v okamihu prešiel hlad aj smäd a svoje kroky som stočil do prudkého svahu. Vietor mi však neprial a tak som musel zvoliť výraznú okluku, aby som sa k nemu dostal ponad skalu. To sa ukázalo ako skvelé riešenie pretože som sa dostal do jeho blízkosti absolútne nepozorovane. S fotením som však musel počkať keďže lane boli ešte o chlp bližšie a nechcel som, aby mi ho odviedli niekam do neznáma. Trpezlivosť sa vyplatila... lane schádzali nižšie a jeleň bol už len môj.