šľahačka na kopcoch

vdaka mam viac z toho rana, toto bolo este na zaciatku. no nestihol som na miesto kam som sa chystal, bol som tu 1x nechcel som vsak ist moc po tme, lebo nezname konciny a vsade okolo raseliniska (boli namrznute, tak to ako tak drzalo), no raz som sa prepadol v gumakoch nieco nad koleno s jednou nohou, nemal som sancu vytiahnut nohu. Musel som sa vyzut a potom sa mi podarilo vydolovat aj botu, kebyze nemam gumaky bol by to boj tahat nohu von..je to nieco ako zasnezene pukliny, s tym rozdielom ze raselinisko rozoznat resp. predpokladat sa da..bolo to rychlejsie ako mrknutie oka..co som pocul pribehy tak bolo aj take, ze ani stopy po ludoch..proste zmizli..deti co sa hrali, tiez po krk prepadnute a pod. ulety..no chystam sa tam podla pocasia, uz ako tak viem kade ist.

som za skusim ho nejak presadit a posunut na vysie miesta mozno ho tak pomenuju!!

pekne poeziu mas v krvi

pekna atmo a netradicny ukaz

mám chuť dať tomuto kopčúriku či pahorku meno....volala by som ho... ,,Bizónov chrbát,,

Vietor a dážď, chlad a mrak, ale slnko v nás, tak ide čas......často však tvrdý ako tá skala,
školu života svoju strmosť dáva ....tak som v jednej zo svojich básni hory charakterizovala, kopce k ním patria, ale predsa, svetlo aj teplo znamená, láska človeka k ním je tuho spojená aj keď svoje rizika má....