Čakanie na Auroru

Fotka ktorá síce nie je nejakým skvostom, neoplýva ani skvelou kvalitou ani kompozíciou, no o to silnejšiu atmosféru má aspoň pre mňa. Sám v nej vidím všetko čo v nej má byť je to jedna z mála fotiek, do ktorých sa mi podarilo vložiť ozaj všetky pocity a atomosféru spojenú s daným momentom. Je to z jedneho nočného fotenia na Kyjovsku. Človek sa môže na chvíľu odpútať od rýchleho kolotoča každodenného života a zažiť ten pokoj, nesmierný pokoj na duši. Len fotograf, foťák a krajina ... celé hodiny čuť len cvakanie uzavierky, sem-tam nejaký nočný vták a vzdialený šum prechádzajúceho auta. Tu začne obloha nebadane blednúť, a nad horizontom sa zjaví najskôr nenápadný potom stále výraznejší svetlomodrý až tmavooranžový pásik, ktorý sa stále rozširuje... Ako prichádza Aurora všetko na chvíľu stíchne, akoby si celý kraj uvedomil, že sa zrodil nový deň, zadržíte dych a sledujete ako robí prve kroky, ani malé dieťa sa rozvíja z klbka, je to pocit nádeje, očakávaní, aj keď viete že sa nič mimoriadne nechystá je to skutočný zázrak. Treba si ho však vychutnať naplno, za okamih zvíťazí svetlo nad tmou a o hodinku sa vyhúpne nad obzor Slnko, nacvakáte ešte pár fotiek so skvelým svetlom a viete, že je pravý čas ísť spať...Život je ako poézia, tiež si vyžaduje vychutnávanie každého okamihu, treba nájsť hlavnú myšlienku no a niektoré básnicke obrazy sú trocha krajšie ako iné no človeku trvá dlhšie kým pochopí... ;)