Beluša veľká

kráska

taková krása

zistil som že majú svoje fintičky ako si zarobiť...stáva sa mi to pravidelne...častejšie chodím v piatok či v sobotu neskoro v noci po pool noci ..o jednej druhej..pre syna do mesta čo v nejakom pube či rockklube fotí dáke kapelky...posledný vlak či autobus tatam už pár hodín tak mi vždy cinkne že končia čo chvíľa a ja behnem pre neho do mesta to mám 10km cez Lužianky čo je dedina aj nejakých 6km dlhá, vlastne skoro stále úúplne rovná tiahla cesta... pravidelne a jak na truc sa mi stáva ..že zákon schválnosti a náhoda bohovská...v diaľke predomnou vidím červené spätné svetlá...volákou 60tkou ich pomaly dobieham a vtedy spozorniem že policajné auto, tak spomalím na predpísaných 50 a snažím sa dodržať odstup....to auto pomalinky spomaluje na nejakých neznesiteľných 45km/ za hodinu a tak sa vlečie cez dedinu, vyzerá to akože idú tak zrazu pomaly bo hliadkujú...no trt, bo keď spomalím aj ja na 45 a nechám si odstup..tak spomalia ešte o kúsok viac...vyslovene ,,provokujú,, aby som ich predbehol a pri predbiehaní aspoň kúskom prekročil 50......pustím si floydov a vlečiem sa za nimi v dostatočnom odstupe aby nemohli ani na to vypeniť

Jáj Koma, to je pekný zážitok. Ja som mal podobný, ale iba v tom štýle, že sa na mňa tiež zavesilo jedno auto a nemohol som spomaliť, lebo by do mňa buchlo. Bolo mi tak tesne za pätami, že som pridal, ale on pridal tiež a zasa ma skoro tlačil. Tak som sa nasr... a postupne spomaľoval. Stále ma ohrozoval, ale asi po 10 minútach stratil nervy a predbehol ma. Bola to biela fábia a až vtedy som si všimol žandárske košele a saká s výložkami zavesené zvnútra pri dverách. Bola to polícia, ktorá sa takto snažila, aby som porušil rýchlosť a mohli ma pokutovať

pekne dosadla

raz , rok dva spiatky...mi jedna takáto ,,belaňka,, letela popri aute,a dosť blízko len nejakých pár desiatok metrov...a hodný kus a jak natruc...taká zátačková cesta, užšia a potom dlho dlhooo rovinka, kde neboli ani stromy po krajnici čo by prekážali a naozaj aj málo áut bolo a jak natruc sa za mňa tesne povesil nejaký ťuťo a išiel mi za prdelou nalepený...takže za toho boha som nemohol zastať, nechcel som riskovať že ma od zadku nabere...syn vedľa mňa ako prísediaci a nemohol ani z idúceho auta fotiť on smerom von cez okno, a mal so sebou aj 300mm...bo letela na mojej strane...ale naozaj nádherný ,,vrabčák,, to je...až sa obávam napísať vrabčák...bo vždy na mňa pôsobí ako taká elegantná dáma

To akurát pristávala na strome. I keď je to veľký vták, ktorý dorastá až 105 cm a v rozpätí krídiel až 170 cm, váži len 1 až 1,5 kg. Dokáže teda pristáť aj na relatívne tenkých konároch vrcholcov stromov.

Mám tiež ten pocit, že volavka popolavá je menej plachá ako beluša, ale možno záleží aj od lokality. Táto ma zdiaľky pozorovala, ako si staviam maskovací stan. (To som zistil, až keď bol stan skoro postavený.) Keď som doň vošiel, trvalo asi hodinu, kým priletela na vrchol stromu protiľahlého brehu rybníka. (Z tohto momentu je táto fotografia.) Odtiaľ ešte asi ďalšiu polhodinu pozerala na stan. Nevidela žiaden pohyb, ale i tak potom radšej odletela hľadať potravu do takej časti rybníka, kde som ju nemal v zornom poli.

Vďaka za zastavenie.

no paráda,... oni sa ťažko fotia, nedá sa k nim moc priblížiť, sú veľmi ostražité

Pekné!