...B...o...

áno, viem, že chlapček, ale je krásny a pripomenul mi dievčatko, mňa, keď dievčatko som bola a každý ma chlapčekom volal, keď mi dlhé vlásky ostrihali a ostali asi tak, ako on ich má

mne naopak..nevadí.... foto malo byť z čias, kedy deti nemali čo na seba... a nosili veci jeden po druhom... a teda chlapec po svojej staršej sestre... ja príbeh k fotke mám... je smutný, neveselý... naozaj ked clovek trochu dlhšie pozerá... uvidí tam dosť... stačí nechať pracovať fantáziu... veľa mi písalo.. prečo tá šatka... ked je to chlapec... ale to všetko sú predsudky.. naozaj treba ísť hlbšie...

no zaujímavé ; a zaujímavé by bolo vedieť, koľkí to vnímali ako dieťa, koľkí ako chlapca a koľkí ako dievča; no teraz mi vadí tá šatka , pohľad je dobrý...budem sa musieť ešte vrátiť... a vďaka

áno, chlapec to je.... foto núti zamyslieť... vo mne pocity a emócie vyvoláva... strach, obavy, neistotu, taktiež hnev, aj úzkosť... ja to tam vidím... a kto dlhšie pozerá, nájde to možno tiež...
Pekný deň...

píšeš jeho...dieťaťa...či chlapca,..bo ak je to chlapec, tak to je potom inak, ale s tou šatkou...ani som tou stranou nepomyslel, ...

správne, usmerňovala... presne tento zámer bol... a tak ako vyzerá -jeho pohľad a všetko čo tam vidieť(to už nechám na divákovi) som tam chcela mať... keby som chcela, aby sa smial-smeje sa, si to vystihol-režisér to řídí... to je portrét... nie nejaká momentka urobena len cvak-cvak...
ďakujem za zastavenie i názor, vážim si to

ďakujem krásne , aj ja milujem jeho vážne pohľady..

to neviem, či usmerňovala, keby mala vlhké pery alebo odtlačky kakaa na puse, možno by Ťa presvedčila viac, mne sa páči ten hrnček a nezavadzia mi tam, taký som ako dieťa mala, presne červený s bielymi guľôčkami, opatrne som ho držala, aby som ho nerozbila a to dievčatko mi pripomenulo mňa v jej veku, ten pohľad ... a Dušan, každý má svoj pohľad a svoje pocity pri ňom prežíva, tak aj ja... si predstav napríklad, dostala pohár s mliečkom, kakaom, alebo čajom, je to jej obľúbený pohárik a zrazu niekto od nej pýta, dáš sa mi napiť? Čo urobí dieťa? Nedôverčivo sa pozrie a povie si, je to môj pohárik, môj obľúbený, iba ja z neho pijem, prečo práve z toho pohárika? Deti majú svoje obľúbené predmety, s hračkami dokážu spávať a do MŠ nosiť, ani vyprať nedovolia, všade ju so sebou vláčia... to svet detí je, je iný, my sme z neho už vyrástli... ale iná som nebola, aj keď pohár prasknutý som mala, bol môj obľúbený, hračku mama do kontajnera vyhodila, už sa rozpadávala, šli sme so sestrou a z kontajnera vytiahli a späť domov privliekli , ale to som už iným smerom odbočila...Takže mne sa k tomu hrnčeku zase hodí, ale asi tak byť má, keď názory sa rôznia, získavame prehľad a dôkaz o tom, že fotka nemusí na každého pôsobiť rovnako, možno názov iba moja, bodkovaná by to nasmeroval inam, ale to je zase len môj pocit, autorka mohla celkom iný mať

emócie...?

vidíš, a mne sa k tomu hrnčeku nehodí... moc presvedčivý, nebojácny, ako sa povie, režisér to řídi...asi to fotografka moc usmerňovala...

páči sa mi, krásny pohľadík