ii

do určitej doby som to tiež veľmi rád ,,robil,,......kráčal na boso mestom v letnom lejaku..boty v ruke....a nechal na seba dážď padať.....z určitej časti ( nie len z tej )som to vnímal aj ako také dotyky ....dotyky s tými čo tu už nie sú....celý som sa nechal prepršať...ulice prázdne, ľudkovci poschovávaní v podlubiach.........až raz úplne hore na Klokočine sa mi zaiskrilo pred očami a rana jak z dela....niekde poblíž drbol blesk.......tak od vtedy poviem na rovinu..už mám obavy..záleží akého druhu je tá preprška, ale niekedy je fajná tichá...nič sa nedeje.......a z ničoho nič zrazu jeden jediný blesk ,,zaduje,,
Vďaka Alex.

správne si to domyslel ...s tými mokrými riťkami...pardon, nitkami som chcel povedať...

...nevidel by som to až tak zle s tými mokrými nitkami...možno sa niekto poteší, keď ich bude môcť sušiť

keď je vonku teplo, tak zbožňujem kráčať v daždi a premoknúť do nitky...týmto dievčatám však vôbec nezávidím...