z nadhľadu

pekný výhľad ... je mi to nejaké povedomé ... že by od Waldeho?

Tak rozhladna na Homole spada medzi stavby od cloveka, takze ja som na nej bol max na piatom medziposchodi ci ako by som to nazval. Tak aby som videl nieco na kazdu stranu a az hore som sa nikdy neodvazil . Naposledy som tam bol ked bol uz sneh. Videl som tabule, ktore upozornuju, ze tam ides na vlastne riziko a ze v zlych poveternostnych podmienkach nedoporucuju. Zeby sa nedoporucovalo bezne som tam nikde veru nevidel

Rasťo ja by si nesadol na kraj brala..V bezpečnom priestore mi už tak výška nevadí...Tento rok sa mi podarilo vyjsť na rozhľadňu Veľká homoľa..Keď troška zafúkalo,tak rozhľadňa sa začala mierne kývať..Už mi viac nebolo treba a už som pálil dole..Ani zastrúhaný vlas by mi nevošiel do z....Tak mi stísklo z...od strachu..Až potom som si dole všimol,že na rozhľadňu sa nedoporučuje vystupovať..Tak mi treba,keď si nevšímam tabuľky..

juj

pol roka dozadu, ma po dlhom predlhom prehováraní presvedčili, že poď ideme na kamzík do reštiky, nepýtal som sa presne kde tam tá reštika je, myslel som, že v tej spodnej tretine veže, keď som nastúpil do výťahu a ten išiel a išiel, pozriem lepšie na mapku vo výťahu a pochopil som kam to jede ... no ten pohľad bol síce asi tak pol sekundy fantastický /do smrti nezabudnem /, ale potom sa začala celá tá veža kývať zo strany na stranu, silno som sa držal o rám dverí výťahu, ktorý mi medzitým stihol odísť a čakal som potom na neho tuším celú večnosť, ale ten pocit keď som prišiel konečne dole bol neskutočný, všetko vo mne pulzovalo, endorfíny ma fackovali, bolo mi tak skvele ako mi už dlho na zemi nebolo

to bol asi môj posledný pokus ísť na nejakú výškovú budovu, ale zaujímavé je, že na kraji nejakého brala si posedím a výhľad na hory a doliny si vychutnávam, mne jednoducho asi vadia iba výšky vytvorené ľudskou rukou

...Rasťo, toto ja musím absolvovať naživo skoro každý deň

...Rasťo, toto ja musím absolvovať naživo skoro každý deň

juj

pol roka dozadu, ma po dlhom predlhom prehováraní presvedčili, že poď ideme na kamzík do reštiky, nepýtal som sa presne kde tam tá reštika je, myslel som, že v tej spodnej tretine veže, keď som nastúpil do výťahu a ten išiel a išiel, pozriem lepšie na mapku vo výťahu a pochopil som kam to jede ... no ten pohľad bol síce asi tak pol sekundy fantastický /do smrti nezabudnem /, ale potom sa začala celá tá veža kývať zo strany na stranu, silno som sa držal o rám dverí výťahu, ktorý mi medzitým stihol odísť a čakal som potom na neho tuším celú večnosť, ale ten pocit keď som prišiel konečne dole bol neskutočný, všetko vo mne pulzovalo, endorfíny ma fackovali, bolo mi tak skvele ako mi už dlho na zemi nebolo

to bol asi môj posledný pokus ísť na nejakú výškovú budovu, ale zaujímavé je, že na kraji nejakého brala si posedím a výhľad na hory a doliny si vychutnávam, mne jednoducho asi vadia iba výšky vytvorené ľudskou rukou

...Rasťo, toto ja musím absolvovať naživo skoro každý deň

to už bolo niekde skoro na samom vrchu ? pre mňa teda riadna výška, toto by som nemohol absolvovať naživo, takže vďaka za foto

to už bolo niekde skoro na samom vrchu ? pre mňa teda riadna výška, toto by som nemohol absolvovať naživo, takže vďaka za foto