"nadčasový" štvorcový formát vidím, až na skutočne opodstatnené použitie, ako keď topiaci sa slamky chytá; ten by som použil pre statické snímky, architektúru, či zátišia, nie pre reportáž; ale na ephoto, nie u Marcela, je štvorec obľúbený; dáš to na stred a boky orežeš ...
súhlasím, že štvorec a reportáž nejdú moc dokopy. V dávnej minulosti som však už videl skvelé štvorcové fotky aj vážnejších tém, robené čiernobileou klasikou 6x6, tam ma to upútalo, až veľmi milo prekvapilo. Možno to tak nevyznelo, ale môj pôvodný koment som písal všeobecnejšie. Myslím, že kompozícia orezom je pomerne rozšírená metóda a či je to skratka, alebo kreatívna slobodná voľba nechám na rozumnejšiích. Možno je pravda kdesi uprostred. Marcelovej série sa týkala viac menej len poznámka k rôznorodosti formátu/pomeru strán a dostal som jasnú a rozumnú odpoveď, pre mňa zrozumiteľnú a aj poučnú.
"nadčasový" štvorcový formát vidím, až na skutočne opodstatnené použitie, ako keď topiaci sa slamky chytá; ten by som použil pre statické snímky, architektúru, či zátišia, nie pre reportáž; ale na ephoto, nie u Marcela, je štvorec obľúbený; dáš to na stred a boky orežeš ...
Ja som trochu experimentoval so štvorcom v sérii "Únik"
Komentár ku celej sérii: Výborne zvládnutá téma, uveriteľné sprostredkovanie života miestnych, obrázky priam vťahujú do deja. Mimoriadne oceňujem „neagresivitu“ finálnych úprav, zachovávajúcu prirodzenosť prostredia, využitie existujúceho svetla a odolanie pokušeniu pridávať obrázkom umelú atraktivitu. Jediné, čo mi trochu vŕzga v hlave je kompozícia a využívam tento priestor na všeobecnejší príspevok do diskusie. Nejde mi ani tak o kompozičný výsledok, ktorý je v tejto sérii na vysokej úrovni, ale skôr o spôsob akým bol dosiahnutý. Zmena pomeru strán na dosiahnutie optimálnej kompozície sa mi zdá tou jednoduchšou cestou. Väčšou výzvou, teda podľa mňa, je zachovanie pôvodného formátu aparátu, alebo použitie „skvelého a nadčasového“ štvorcového formátu. Núti nás to rozmýšľať ešte pred stlačením spúšte, hoc nie pri každom type záberu je na to čas. Môžeme tým dosiahnuť lepší kompozičný výsledok, zachovať prirodzenejší pohľadu na scénu a zároveň tým rásť. Na druhej strane som si vedomý, že pri niektorých záberoch môže byť ich „panoramatičnosť“ pridanou hodnotou. A možno je to iba len vecou názoru a môjho konzervativizmu, kto vie ?
"nadčasový" štvorcový formát vidím, až na skutočne opodstatnené použitie, ako keď topiaci sa slamky chytá; ten by som použil pre statické snímky, architektúru, či zátišia, nie pre reportáž; ale na ephoto, nie u Marcela, je štvorec obľúbený; dáš to na stred a boky orežeš ...
Vďaka za dovysvetlenie tvojho postoja k formátom. Rovnako preferujem a snažím sa dodržať 4:3, ktorý je naturálny pre môj snímač, občas ešte orežem na 1:1 a uplne výnimočne niečo iné, bez ohľadu finálne médium. Priznávam, že som na zadrapnutie do tejto problematiky (zne)využil priestor tvojej fotky, lebo jednoducho máš vysokú sledovanosť a problém formátu/orezu sa týka takmer každého z nás. Ty si mi potvrdil, že keď je niekto tak dobrý, že mu "hrozí" výstava, tak sa jednotnému formátu takmer nedá vyhnúť. To bol vlatne môj zámer, odporučiť myslieť na finálny formát od začiatku, a tým umožniť neskôr záber publikovať v akejkoľvek forme (web, mail, print, ...) bez dodatočných kompozičných/orezových úprav a kompromisov.
Ahoj. Ďakujem za podnetný komentár. Čo sa formátu týka pre potreby internetového publikovania vyberám vždy orez korý je ideálny pre ten ktorý zámer. Iná je situácie v prípade printovej prezentácie. Tam idem do jednotného formátu - aj za cenu že niektoré zábery utrpia, alebo sa nedajú použiť vôbec. Najčastejšie používam pre tlač pomer 16:9 aj keď ostatnú výstavu (Arménsko a Náhorný Karabach) som tlačil 5:4. Tu som vyslovene na vážkach. Kým zábery stáda sa vyslovene pýtajú panoramatický formát, záberom z tábora viac pristane práva 5:4. Nuž ešte uvidím ako to celé dopadne. Výstava je v máji, dovtedy môžem rezať
Vďaka za dovysvetlenie tvojho postoja k formátom. Rovnako preferujem a snažím sa dodržať 4:3, ktorý je naturálny pre môj snímač, občas ešte orežem na 1:1 a uplne výnimočne niečo iné, bez ohľadu finálne médium. Priznávam, že som na zadrapnutie do tejto problematiky (zne)využil priestor tvojej fotky, lebo jednoducho máš vysokú sledovanosť a problém formátu/orezu sa týka takmer každého z nás. Ty si mi potvrdil, že keď je niekto tak dobrý, že mu "hrozí" výstava, tak sa jednotnému formátu takmer nedá vyhnúť. To bol vlatne môj zámer, odporučiť myslieť na finálny formát od začiatku, a tým umožniť neskôr záber publikovať v akejkoľvek forme (web, mail, print, ...) bez dodatočných kompozičných/orezových úprav a kompromisov.
Komentár ku celej sérii: Výborne zvládnutá téma, uveriteľné sprostredkovanie života miestnych, obrázky priam vťahujú do deja. Mimoriadne oceňujem „neagresivitu“ finálnych úprav, zachovávajúcu prirodzenosť prostredia, využitie existujúceho svetla a odolanie pokušeniu pridávať obrázkom umelú atraktivitu. Jediné, čo mi trochu vŕzga v hlave je kompozícia a využívam tento priestor na všeobecnejší príspevok do diskusie. Nejde mi ani tak o kompozičný výsledok, ktorý je v tejto sérii na vysokej úrovni, ale skôr o spôsob akým bol dosiahnutý. Zmena pomeru strán na dosiahnutie optimálnej kompozície sa mi zdá tou jednoduchšou cestou. Väčšou výzvou, teda podľa mňa, je zachovanie pôvodného formátu aparátu, alebo použitie „skvelého a nadčasového“ štvorcového formátu. Núti nás to rozmýšľať ešte pred stlačením spúšte, hoc nie pri každom type záberu je na to čas. Môžeme tým dosiahnuť lepší kompozičný výsledok, zachovať prirodzenejší pohľadu na scénu a zároveň tým rásť. Na druhej strane som si vedomý, že pri niektorých záberoch môže byť ich „panoramatičnosť“ pridanou hodnotou. A možno je to iba len vecou názoru a môjho konzervativizmu, kto vie ?
Ahoj. Ďakujem za podnetný komentár. Čo sa formátu týka pre potreby internetového publikovania vyberám vždy orez korý je ideálny pre ten ktorý zámer. Iná je situácie v prípade printovej prezentácie. Tam idem do jednotného formátu - aj za cenu že niektoré zábery utrpia, alebo sa nedajú použiť vôbec. Najčastejšie používam pre tlač pomer 16:9 aj keď ostatnú výstavu (Arménsko a Náhorný Karabach) som tlačil 5:4. Tu som vyslovene na vážkach. Kým zábery stáda sa vyslovene pýtajú panoramatický formát, záberom z tábora viac pristane práva 5:4. Nuž ešte uvidím ako to celé dopadne. Výstava je v máji, dovtedy môžem rezať
Komentár ku celej sérii: Výborne zvládnutá téma, uveriteľné sprostredkovanie života miestnych, obrázky priam vťahujú do deja. Mimoriadne oceňujem „neagresivitu“ finálnych úprav, zachovávajúcu prirodzenosť prostredia, využitie existujúceho svetla a odolanie pokušeniu pridávať obrázkom umelú atraktivitu. Jediné, čo mi trochu vŕzga v hlave je kompozícia a využívam tento priestor na všeobecnejší príspevok do diskusie. Nejde mi ani tak o kompozičný výsledok, ktorý je v tejto sérii na vysokej úrovni, ale skôr o spôsob akým bol dosiahnutý. Zmena pomeru strán na dosiahnutie optimálnej kompozície sa mi zdá tou jednoduchšou cestou. Väčšou výzvou, teda podľa mňa, je zachovanie pôvodného formátu aparátu, alebo použitie „skvelého a nadčasového“ štvorcového formátu. Núti nás to rozmýšľať ešte pred stlačením spúšte, hoc nie pri každom type záberu je na to čas. Môžeme tým dosiahnuť lepší kompozičný výsledok, zachovať prirodzenejší pohľadu na scénu a zároveň tým rásť. Na druhej strane som si vedomý, že pri niektorých záberoch môže byť ich „panoramatičnosť“ pridanou hodnotou. A možno je to iba len vecou názoru a môjho konzervativizmu, kto vie ?
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchMožno to tak nevyznelo, ale môj pôvodný koment som písal všeobecnejšie. Myslím, že kompozícia orezom je pomerne rozšírená metóda a či je to skratka, alebo kreatívna slobodná voľba nechám na rozumnejšiích. Možno je pravda kdesi uprostred. Marcelovej série sa týkala viac menej len poznámka k rôznorodosti formátu/pomeru strán a dostal som jasnú a rozumnú odpoveď, pre mňa zrozumiteľnú a aj poučnú.
www.ephoto.sk/uzivatel/mrco/albumy/19922/unik/
Ale potom mi nejak začala unikať pointa série ako takej, tak som doexperimentoval
Výborne zvládnutá téma, uveriteľné sprostredkovanie života miestnych, obrázky priam vťahujú do deja.
Mimoriadne oceňujem „neagresivitu“ finálnych úprav, zachovávajúcu prirodzenosť prostredia, využitie existujúceho svetla a odolanie pokušeniu pridávať obrázkom umelú atraktivitu.
Jediné, čo mi trochu vŕzga v hlave je kompozícia a využívam tento priestor na všeobecnejší príspevok do diskusie. Nejde mi ani tak o kompozičný výsledok, ktorý je v tejto sérii na vysokej úrovni, ale skôr o spôsob akým bol dosiahnutý. Zmena pomeru strán na dosiahnutie optimálnej kompozície sa mi zdá tou jednoduchšou cestou. Väčšou výzvou, teda podľa mňa, je zachovanie pôvodného formátu aparátu, alebo použitie „skvelého a nadčasového“ štvorcového formátu. Núti nás to rozmýšľať ešte pred stlačením spúšte, hoc nie pri každom type záberu je na to čas. Môžeme tým dosiahnuť lepší kompozičný výsledok, zachovať prirodzenejší pohľadu na scénu a zároveň tým rásť. Na druhej strane som si vedomý, že pri niektorých záberoch môže byť ich „panoramatičnosť“ pridanou hodnotou. A možno je to iba len vecou názoru a môjho konzervativizmu, kto vie ?
Priznávam, že som na zadrapnutie do tejto problematiky (zne)využil priestor tvojej fotky, lebo jednoducho máš vysokú sledovanosť a problém formátu/orezu sa týka takmer každého z nás. Ty si mi potvrdil, že keď je niekto tak dobrý, že mu "hrozí" výstava, tak sa jednotnému formátu takmer nedá vyhnúť. To bol vlatne môj zámer, odporučiť myslieť na finálny formát od začiatku, a tým umožniť neskôr záber publikovať v akejkoľvek forme (web, mail, print, ...) bez dodatočných kompozičných/orezových úprav a kompromisov.
Tu som vyslovene na vážkach. Kým zábery stáda sa vyslovene pýtajú panoramatický formát, záberom z tábora viac pristane práva 5:4. Nuž ešte uvidím ako to celé dopadne. Výstava je v máji, dovtedy môžem rezať
Priznávam, že som na zadrapnutie do tejto problematiky (zne)využil priestor tvojej fotky, lebo jednoducho máš vysokú sledovanosť a problém formátu/orezu sa týka takmer každého z nás. Ty si mi potvrdil, že keď je niekto tak dobrý, že mu "hrozí" výstava, tak sa jednotnému formátu takmer nedá vyhnúť. To bol vlatne môj zámer, odporučiť myslieť na finálny formát od začiatku, a tým umožniť neskôr záber publikovať v akejkoľvek forme (web, mail, print, ...) bez dodatočných kompozičných/orezových úprav a kompromisov.
Výborne zvládnutá téma, uveriteľné sprostredkovanie života miestnych, obrázky priam vťahujú do deja.
Mimoriadne oceňujem „neagresivitu“ finálnych úprav, zachovávajúcu prirodzenosť prostredia, využitie existujúceho svetla a odolanie pokušeniu pridávať obrázkom umelú atraktivitu.
Jediné, čo mi trochu vŕzga v hlave je kompozícia a využívam tento priestor na všeobecnejší príspevok do diskusie. Nejde mi ani tak o kompozičný výsledok, ktorý je v tejto sérii na vysokej úrovni, ale skôr o spôsob akým bol dosiahnutý. Zmena pomeru strán na dosiahnutie optimálnej kompozície sa mi zdá tou jednoduchšou cestou. Väčšou výzvou, teda podľa mňa, je zachovanie pôvodného formátu aparátu, alebo použitie „skvelého a nadčasového“ štvorcového formátu. Núti nás to rozmýšľať ešte pred stlačením spúšte, hoc nie pri každom type záberu je na to čas. Môžeme tým dosiahnuť lepší kompozičný výsledok, zachovať prirodzenejší pohľadu na scénu a zároveň tým rásť. Na druhej strane som si vedomý, že pri niektorých záberoch môže byť ich „panoramatičnosť“ pridanou hodnotou. A možno je to iba len vecou názoru a môjho konzervativizmu, kto vie ?
Tu som vyslovene na vážkach. Kým zábery stáda sa vyslovene pýtajú panoramatický formát, záberom z tábora viac pristane práva 5:4. Nuž ešte uvidím ako to celé dopadne. Výstava je v máji, dovtedy môžem rezať
+ kompo
+ vyvolanie
Výborne zvládnutá téma, uveriteľné sprostredkovanie života miestnych, obrázky priam vťahujú do deja.
Mimoriadne oceňujem „neagresivitu“ finálnych úprav, zachovávajúcu prirodzenosť prostredia, využitie existujúceho svetla a odolanie pokušeniu pridávať obrázkom umelú atraktivitu.
Jediné, čo mi trochu vŕzga v hlave je kompozícia a využívam tento priestor na všeobecnejší príspevok do diskusie. Nejde mi ani tak o kompozičný výsledok, ktorý je v tejto sérii na vysokej úrovni, ale skôr o spôsob akým bol dosiahnutý. Zmena pomeru strán na dosiahnutie optimálnej kompozície sa mi zdá tou jednoduchšou cestou. Väčšou výzvou, teda podľa mňa, je zachovanie pôvodného formátu aparátu, alebo použitie „skvelého a nadčasového“ štvorcového formátu. Núti nás to rozmýšľať ešte pred stlačením spúšte, hoc nie pri každom type záberu je na to čas. Môžeme tým dosiahnuť lepší kompozičný výsledok, zachovať prirodzenejší pohľadu na scénu a zároveň tým rásť. Na druhej strane som si vedomý, že pri niektorých záberoch môže byť ich „panoramatičnosť“ pridanou hodnotou. A možno je to iba len vecou názoru a môjho konzervativizmu, kto vie ?