Norik muránsky

V roku 1950 bol na Veľkej Lúke založený chov Norika muránskeho typu a od tej doby sa tu podarilo odchovať viac ako 3800 koní prevažne pre lesnú prevádzku.Základom chovu bolo stádo huculských kobýl nakúpených z východného Slovenska. Koncom 50-tich rokov sa pristúpilo k zmohutňovaciemu procesu hucula s plemenami fjord, hafling a norik. Cieľom kríženia bolo vytvoriť plemeno Slovenského horského koňa s mohutnejším telesným rámcom, pri zachovaní dobrých úžitkových vlastností plemena hucul (vytrvalosť, obratnosť, odolnosť, nenáročnosť). Norický kôň je najtypickejším predstaviteľom skupiny koní západných. Pôvod norického koňa sa viaže k starorímskej provincii Noricum, ktorá sa nachádzala na území dnešného Rakúska. Chov norika sa v dvadsiatom storočí rozšíril okrem svojej pôvodnej vlasti aj do iných krajín. Vplyvom prostredia a spôsobu odchovu sa vytvorili viaceré typy tohto plemena.Chovu bol v roku 1995 udelený titul „Šľachtiteľský chov koní plemena Norik muránskeho typu“ a v roku 1997 bol chov vyhlásený za „Chránený chov a génovú rezervu Norika muránskeho“.