Tommy Hilfiger

Body: 154.00    Videnia: 928    Páči sa: 22

Pre vloženie príspevku alebo hodnotenie musíte byť prihlásený.

Komentáre a hodnotenia

Zoradiť od najstarších
seifi
2023-02-05 22:37:13
príspevok od: firefox
choré v 21 storočí !
To je postupný vývoj. Kontinuálny po tom, čo odišli z oblasti Briti. Choré je skôr to, čo sa deje dnes v Európe.
 
firefox
2023-02-05 16:02:48
choré v 21 storočí !
 
Marcel Rebro
2023-02-04 09:41:37
príspevok od: seifi
Marcel, ak bude mať chuť, nám povie, či sú ušomraní a sťažujú si na život viac oni či my
Nesťažuje sa. Pracuje 12 hodín denne za 400 taka (4 eurá), ubytovania a tri misky ryže a na sebe má tričko v hodnote jeho desaťdňovej (?) mzdy. Ale on je šťastný že tú prácu má. Je to začarovaný kruh. Keď prestaneme kupovať tie handry, on nepôjde do školy. Bude bez práce a jeho mladší súrodenci budú hladovať. V Bangladéši žije 40 mil ľudí "mimo systém". Nie sú evidovaní, nemajú doklady, "neexistujú". Dnes sú tu. Keď zajtra nebudú, nik o tom (oficiálne) ani nebude vedieť. Za 100 EUR si v slume kúpiš dieťa / otroka. A za rovnakú sumu si objednáš "zmiznutie" iného človeka.
 
seifi
2023-02-04 09:38:08
príspevok od: Paladin25
Silná fotogrofia a ďakujem aj za jej popis.... je to veľmi smutné
Marcel, ak bude mať chuť, nám povie, či sú ušomraní a sťažujú si na život viac oni či my
 
Paladin25
2023-02-04 08:44:38
Silná fotogrofia a ďakujem aj za jej popis.... je to veľmi smutné
 
 
Pridané: 2023-02-04 08:08:39
Na kritiku: 2023-02-04 08:08:45
Miesto:Dhaka
Témy: dokument a reportáž
Ráno vyrážame do lodeníc v Dháke. Už sme tam boli, tak vieme čo môžeme očakávať. Po vystúpení z lode nám Yousuf oznamuje, že vybavil fotenie zo strechy jednej z mnohých odevných manufaktúr na ceste k lodenici. Do dielní som sa už pokúšal dostať v minulosti, ale neúspešne. Vždy ma vyhnali.

Vyrážame teda hore po schodoch. Na prvom poschodí sú predajne. Na druhom sa odevy balia. Na treťom ... nakukujem do prvých dverí. Násťročný chlapci za šijacími strojmi. Odpájam sa od skupiny. Oldřiška a Viktor rovnako. Fotíme, chlapci neprotestujú. Presúvame sa do ďalšej miestnosti. Tu ešte podaktorí spia. Iní sa venujú rannej hygiene.
Dlhé chodby, jedna nevetraná miestnosť za druhou. Osvetlenie len poväčšinou len umelé. Tak tu vznikajú značkové odevy. Dole na prízemí sa rifle predávajú 5 dolárov za kus. Bez ohľadu na značku. V "značkovom supermarkete" v meste za 10. U nás ...
Nenakupujeme ani na jednom ani na druhom mieste. Nášmu sprievodcovi to odvôvodňujem tým, že nechcem podporovať detskú prácu. "A myslíš, že keď nebudeš kupovať odevy ušité deťmi v Bangladéši, pôjdu tieto namiesto do roboty do školy?" pýta sa ma. Nečakajúc na odpoveď pokračuje "Ver mi že nie. Pravdepodobnejšie je že nebudú mať čo jesť ..."