Po schodoch

Jasné, chápem... tieto krajiny rozhodne nie sú pre každého a na mnohé z tých miest by som zrejme nechodil ak by som nefotil. Ono je to dosť o vystúpení z tej svojej komfortnej zóny...a potom už viacmenej o zvyku...Spomienka ešte kedysi strašne dávno keď som bol prvý krát v Egypte: z rezortu pri mori sme šli pozrieť na pyramídy a si pamatam akí sme s frajerkou boli zhrození počas cesty autom cez Káhiru, len sme dúfali že sa nám tam kdesi auto nepokazí aby sme nemuseli vystúpiť...a o roky neskôr sa tam zrazu túlam "ako krepý bez kompasu". A taxikar sa ma pýta či naozaj idem do tej štvrte? Že veď to je najvačšia diera v Egype...a ja na to: hej? to je super!

Jasné, chápem... tieto krajiny rozhodne nie sú pre každého a na mnohé z tých miest by som zrejme nechodil ak by som nefotil. Ono je to dosť o vystúpení z tej svojej komfortnej zóny...a potom už viacmenej o zvyku...Spomienka ešte kedysi strašne dávno keď som bol prvý krát v Egypte: z rezortu pri mori sme šli pozrieť na pyramídy a si pamatam akí sme s frajerkou boli zhrození počas cesty autom cez Káhiru, len sme dúfali že sa nám tam kdesi auto nepokazí aby sme nemuseli vystúpiť...a o roky neskôr sa tam zrazu túlam "ako krepý bez kompasu". A taxikar sa ma pýta či naozaj idem do tej štvrte? Že veď to je najvačšia diera v Egype...a ja na to: hej? to je super!

No, neni to Paríž, ani Londýn..ba ani Humenné..velmi ďaleko od toho Ale zas ľudia tam žijú častokrát šťastnejšie a zaujímavejšie životy než u nás.... A Hej, to počúvam občas...ale mám pocit že medzi odvahou a bláznovstvom je veľmi tenká čiara a občas neviem na ktorej strane som Ono už sú to roky cestovných skúseností a tak nejak už viem čo-kde možem, teda aspoň to vytuším... Asi pomáha aj to že s mojou postavou (188cm, dosť urastený) popri domácim azijským pidimužíkom vačšinou posobím ako Rambo . Karate neovládam a so zbranami som sa učil zhodou okolností až toď v Pakistane...kde mi hotelový vrátnik dal na izbe rýchlokurz ovládania útočnej pušky

Pakistan je zvláštna krajina. Ešte som nikde nestretol tak (voči mne) milých a pohostinných bežných ľudí. Na druhej strane tam majú známe incidenty útokov, alebo napr. tie 2 Češky čo boli unesené na výkupné ak si pamatáš...Zbrane vídno úplne všade...snáď každý maneší supermarket, alebo lekáreň má svojho strážnika so samopalom. V mestách som sa ale cítil bezpečne, trošku inak to videli miestne autority. Niekde sa nám pokúsili nanútit vojenskú eskortu počas nášho pobytu, vačšinou sa to dalo odmietnuť, ale v jednom meste boli neoblomní..z hotela ma bez vojaka nepustili ani na krok. Som tam 4 dni chodil s vojakom za chrbtom a tak fotil street V takom Karachi (kde som už bol na samotku) som sa až tak bezpečne necítil, najma potom čo tam ma zatkli v prístave za fotenie...že vraj je to vojensá zóna Ako, boli zo mňa celkom na prášky, že si tam chodím osamote po meste jak sa mi zachce, samozrejme sa mi snažili zas nanútiť vojenský doprovod...ono je to nadlho, možno niekedy napíšem blog alebo čo...ale často na mňa miestni pozerajú neveriacky takto na potulkách..v bangladéši som stretol jednehého miestneho fotografa čo robí fototripy pre cudzincov a keď som mu povedal že sa tam mesiac túlam sám bez sprievodcu, tak len zdesene krútil očami