Sergej

Do Ruska som prisiel autom na ktore mi dali viza na tri mesiace. Musel som kazde tri mesiace cestovat naotocku do Ukrainy aby mi predlzili viza na dalsie tri mesiace. Ked som to absolvoval prvy krat, nemal som tusenie co ma caka. Na Ruskej hranici si vypytali 100 eur, to aby mi nerobili problemy.. prisiel som do neutrelnej zony medzi Rusku a Ukrainsku hranicu. Tam v takej malej latrine s okienkom velkym 10 krat 10cm sedel vojak s kalasnikovom. Povedal aby som tam ostal stat, za 5 min prisiel peso colnik z Ukrainskej colnice, zobral moj pas pozrel na meno a vravi, Paša, 500 eur a dam ti razitko. Povedal som mu aby poslal nacelnika colnice, on ze ok. Bolo -20, cakal som tam 13 hodin. Nemohol som nazad do Ruska lebo som nemal Ukrainske razitko. Ostal som v neurtralnej zone bez razitka. Celych trinast hodin na mna pozeral na mna ten Ukrainsky colnik s kalasnikovom, sedel som v aute asi 5 metrov od neho. Po tych trinastich hodinach prisiel rovnaky colnik a povedal, ze mu konci sluzba a ze aby som mu dal tie peniaze a ze nova smena ma tam necha stat dalsich 24 hodin. Skratka vedel som, ze si nepomozem, dal som mu 500 eur, on mi na mieste orazitkoval pas a isiel som naspat do Ruska. Prisiel som na Rusku colnicu, hned sa ma opytali kolko si Ukrainci vypytali, ja ze 500, oni ze ok ale im musim tiez zase 100...
Prisiel som nazad do Volgogradu a Sergej sa ma opytal, ze ako, ja ze ma to stalo iba na uplatkoch 1000 eur.. 300 eur som platil na ceste policajtom aby mi dali pokoj.
Sergej bol moj svagor, bol to policajt. Sergej na mna, zakrical typicky Rusky A TY CO DURAK, PRECO SI IM DAL TIE PENIAZE? Ja na neho, a vy policajti to robite inac? Tak isto okradate ludi.
Za dalsie tri mesiace hovorim Sergej, iden na Ukrainu po viza, on, ze idem s tebol lebo zase darmozracom budes peniaze pchat. Tak sme isli. Spomeniem, ze v Rusku moze soferovat auto iba majitel auta, moze ho pozicat zene ked si ona zaplati poistku na to auto. Sergej samozrejme nemohol soferovat moje auto ale je predsa policajt.. Moje auto s anglickymi znackami samozrejme zastavil kazdy aby ma mohli kasirovat, a cestou na Ukrainu nas zastavili asi desat krat, Sergej vzdy ukazal preukaz pekne si zasalutovali a isli sme dalej.
To najlepsie nas cakalo na Rusko Ukrainskej colnici. Rusi nerobili problem ked Sergej soferoval. Prisli sme k Ukrainskej budke kde sedel kalasnikov, povedal stojte, Sergej zvysenym hrubym hlasom, ze preco mame stat. Kalasnikov ma poznal, oni maju zapisane znacky aut ktore maju kasirovat, ostal zarazeny, ze to nie je ten isty Paša ako pred.. ze aby sme isli dalej. Prisli sme na colnicu, colnik zobral moj pas a povedal, tak ako minule. Sergej nanho zacal kricat, ze co ako minule, durak zavolaj nacelnika. Prisiel nacelnik a Sergej s krikom, prisli sme z mesta hrdinu zo Stalingradu a ty si nikto, hnusne na toho Ukrainskeho nacelnika zakrical, ty si nikto. Nacelnik iba povedal aby nam orazili pasy. Tomu colnikovy sa triasli ruky, stalo tam asi desat aut, ludia pozerali co sa tam deje.
Sergej so smiechom na spiatocnej ceste povedal, ze na nich vzdy plati iba kricat na nich, dostanu strach lebo okradaju ludi. Boja sa, ze pridu o to miesto kde zarobia viac ako minister.
Odvtedy som chodil na Ukrainu so svojou zenou alebo Sergejom.