Mliečna Dráha
| Clona: | 4 |
|---|---|
| Expozícia: | 80 sek sec |
| ISO: | 1000 |
| Ohnisko: | 11 mm |
| Pridané: | 2025-01-09 15:24:07 | Na kritiku: | 2025-01-09 15:24:55 | Miesto: | Kysuce | Témy: | astronomické, nočná fotografia |
|---|---|
| Albumy: | Kysuce |
Pentax K3III + HD PENTAX-DA 11-18mm F2.8ED DC AW + NIGHT SKY filtr VFFOTO GS
Ďalšie fotografie z TOP 24 hod.
© 2007 - 2013 ephoto s.r.o.
Akékoľvek použitie obsahu či sprístupňovanie článkov a fotografií bez súhlasu je zakázané
Mapa stránok
ISSN 1339-1313 | Pridať ako domovskú stránku | 
RSS
RSS
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
- moj profil
- albumy
- pošta
- pridávanie fotografií
- komentáre
- záložky
- notifikácie
- diskusie
- hodnotenie
Zaregistrujte saKomentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchAle chcel by som vedieť takto fundovane hodnotiť a takto výstižne písať
Ja by som to takto nevedel napísať. Možno ani 90% užívateľov tohto fóra.
Ale chcel by som vedieť takto fundovane hodnotiť a takto výstižne písať
Ja by som to takto nevedel napísať. Možno ani 90% užívateľov tohto fóra.
Pozitíva a silné stránky
1. Zreteľná štruktúra Mliečnej dráhy
– Vo fotografii je dobre viditeľný pás Mliečnej dráhy, pomerne výrazne rozlíšené prachové oblaky a farebné náznaky (červenkasté hmloviny, jemné ružové/červenkasté odtiene).
– Farby pôsobia prirodzene, vidno rôznorodosť hviezdneho spektra (nie všetky hviezdy sú neutrálne biele).
2. Vloženie popredia
– Silueta stromu v pravom dolnom rohu dodáva fotografii kontext a mierku. Vďaka nej snímka nie je len „plocha s hviezdami“, ale obsahuje aj prvok, ktorý hovorí o konkrétnom mieste.
– Táto silueta zároveň vytvára zaujímavý kontrast tmy popredia a hviezdnatej oblohy.
3. Kompozičné smerovanie
– Vertikálne ladenie záberu (na výšku) necháva Mliečnu dráhu „tiahnuť sa“ cez celý rám, čo zdôrazňuje jej majestátnosť.
– Divákovi to poskytuje pocit, že jej rozsah siaha od zeme až do vzdialenej oblohy.
Nedostatky a chyby
1. Vyšší šum a ostrosť detailov
– Pri astrofotografii je bežné, že fotograf pracuje s vysokou citlivosťou ISO a dlhším časom. Kvôli tomu môže v tmavých častiach oblohy či na samotných hviezdach vzniknúť digitálny šum.
– Mierne zašumenie je tu zreteľné, najmä v tmavých okrajoch a častiach so slabším svetelným signálom. Zároveň môže hviezdam chýbať absolútna ostrosť, ak bol použitý dlhší expozičný čas bez kompenzácie pohybu oblohy (sledovanie hviezd).
2. Farebné „rozpitie“ a kontrast
– V niektorých častiach sa zdá, že farebné škvrny (najmä červené) sú trochu rozliate a neprenikajú s takou ostrosťou do tmavých prachových častí.
– Postprodukčne by sa dalo zlepšiť zvýraznenie jemných detailov Mliečnej dráhy (napr. úrovňami čiernej, vyrovnaním stredných tónov), aby sa lepšie ukázal kontrast medzi prachovými oblakmi a oblasťami s vyššou koncentráciou hviezd.
3. Jemné rušivé prvky v popredí
– Silueta stromu vpravo dole môže byť výhodou, no zasahuje do kadra dosť masívne a trochu narúša dojem prúdenia Mliečnej dráhy.
– Nie je to vyslovená chyba, ale ak by bol strom buď viac v rohu, alebo do záberu zasahoval menšou plochou, mohol by pôsobiť subtilnejšie.
4. Možné chýbajúce referenčné body
– Pri astrofotografii môže byť príjemné zakomponovať viac krajiny či iné nočné prvky (siluetu hôr, budov atď.), aby divák vnímal rozsah oblohy a dostal sa do deja. Tu je pozadie tvorené len siluetou stromu, čo je v poriadku, no niektorým pozorovateľom môže chýbať ďalší prvok, ktorý by dodal väčšiu hĺbku.
Odporúčania na vylepšenie
• Redukcia šumu a zlepšenie ostrosti: Použiť kratší expozičný čas alebo nižšie ISO (napr. s pomocou svetelnejšieho objektívu, astro-trackera alebo viacerých expozícií spojených do jednej). V postprodukcii využiť pokročilé nástroje na selektívnu redukciu šumu.
• Zvýraznenie detailov Mliečnej dráhy: Jemné úpravy kontrastu, kriviek a saturácie môžu „vytiahnuť“ viac detailov a štruktúr.
• Kompozičné rozhodnutia: Zarovnať strom ešte viac do rohu či použiť menšie popredie, aby Mliečna dráha mala absolútnu dominanciu.
• Viac záberov, stacking: Astrofotografi často kombinujú viacero krátkych expozícií (tzv. stacking), aby znížili šum a zvýraznili jemné štruktúry bez pohybových artefaktov.
Zhrnutie
Fotografia je už na prvý pohľad pôsobivá a pritiahnutie pohľadu na centrum Mliečnej dráhy funguje veľmi dobre. Vzbudzuje pocit úžasu z nočnej oblohy, čo je hlavným cieľom astrofotografie. Na druhej strane, vyššia miera šumu a mierne slabšia ostrosť hviezd (bežné neduhy nočného fotenia) môžu byť v budúcnosti zlepšené, rovnako ako kompozičné drobnosti, aby bola snímka ešte silnejším umeleckým i technickým dielom.
Pozitíva a silné stránky
1. Zreteľná štruktúra Mliečnej dráhy
– Vo fotografii je dobre viditeľný pás Mliečnej dráhy, pomerne výrazne rozlíšené prachové oblaky a farebné náznaky (červenkasté hmloviny, jemné ružové/červenkasté odtiene).
– Farby pôsobia prirodzene, vidno rôznorodosť hviezdneho spektra (nie všetky hviezdy sú neutrálne biele).
2. Vloženie popredia
– Silueta stromu v pravom dolnom rohu dodáva fotografii kontext a mierku. Vďaka nej snímka nie je len „plocha s hviezdami“, ale obsahuje aj prvok, ktorý hovorí o konkrétnom mieste.
– Táto silueta zároveň vytvára zaujímavý kontrast tmy popredia a hviezdnatej oblohy.
3. Kompozičné smerovanie
– Vertikálne ladenie záberu (na výšku) necháva Mliečnu dráhu „tiahnuť sa“ cez celý rám, čo zdôrazňuje jej majestátnosť.
– Divákovi to poskytuje pocit, že jej rozsah siaha od zeme až do vzdialenej oblohy.
Nedostatky a chyby
1. Vyšší šum a ostrosť detailov
– Pri astrofotografii je bežné, že fotograf pracuje s vysokou citlivosťou ISO a dlhším časom. Kvôli tomu môže v tmavých častiach oblohy či na samotných hviezdach vzniknúť digitálny šum.
– Mierne zašumenie je tu zreteľné, najmä v tmavých okrajoch a častiach so slabším svetelným signálom. Zároveň môže hviezdam chýbať absolútna ostrosť, ak bol použitý dlhší expozičný čas bez kompenzácie pohybu oblohy (sledovanie hviezd).
2. Farebné „rozpitie“ a kontrast
– V niektorých častiach sa zdá, že farebné škvrny (najmä červené) sú trochu rozliate a neprenikajú s takou ostrosťou do tmavých prachových častí.
– Postprodukčne by sa dalo zlepšiť zvýraznenie jemných detailov Mliečnej dráhy (napr. úrovňami čiernej, vyrovnaním stredných tónov), aby sa lepšie ukázal kontrast medzi prachovými oblakmi a oblasťami s vyššou koncentráciou hviezd.
3. Jemné rušivé prvky v popredí
– Silueta stromu vpravo dole môže byť výhodou, no zasahuje do kadra dosť masívne a trochu narúša dojem prúdenia Mliečnej dráhy.
– Nie je to vyslovená chyba, ale ak by bol strom buď viac v rohu, alebo do záberu zasahoval menšou plochou, mohol by pôsobiť subtilnejšie.
4. Možné chýbajúce referenčné body
– Pri astrofotografii môže byť príjemné zakomponovať viac krajiny či iné nočné prvky (siluetu hôr, budov atď.), aby divák vnímal rozsah oblohy a dostal sa do deja. Tu je pozadie tvorené len siluetou stromu, čo je v poriadku, no niektorým pozorovateľom môže chýbať ďalší prvok, ktorý by dodal väčšiu hĺbku.
Odporúčania na vylepšenie
• Redukcia šumu a zlepšenie ostrosti: Použiť kratší expozičný čas alebo nižšie ISO (napr. s pomocou svetelnejšieho objektívu, astro-trackera alebo viacerých expozícií spojených do jednej). V postprodukcii využiť pokročilé nástroje na selektívnu redukciu šumu.
• Zvýraznenie detailov Mliečnej dráhy: Jemné úpravy kontrastu, kriviek a saturácie môžu „vytiahnuť“ viac detailov a štruktúr.
• Kompozičné rozhodnutia: Zarovnať strom ešte viac do rohu či použiť menšie popredie, aby Mliečna dráha mala absolútnu dominanciu.
• Viac záberov, stacking: Astrofotografi často kombinujú viacero krátkych expozícií (tzv. stacking), aby znížili šum a zvýraznili jemné štruktúry bez pohybových artefaktov.
Zhrnutie
Fotografia je už na prvý pohľad pôsobivá a pritiahnutie pohľadu na centrum Mliečnej dráhy funguje veľmi dobre. Vzbudzuje pocit úžasu z nočnej oblohy, čo je hlavným cieľom astrofotografie. Na druhej strane, vyššia miera šumu a mierne slabšia ostrosť hviezd (bežné neduhy nočného fotenia) môžu byť v budúcnosti zlepšené, rovnako ako kompozičné drobnosti, aby bola snímka ešte silnejším umeleckým i technickým dielom.
Pozitíva a silné stránky
1. Zreteľná štruktúra Mliečnej dráhy
– Vo fotografii je dobre viditeľný pás Mliečnej dráhy, pomerne výrazne rozlíšené prachové oblaky a farebné náznaky (červenkasté hmloviny, jemné ružové/červenkasté odtiene).
– Farby pôsobia prirodzene, vidno rôznorodosť hviezdneho spektra (nie všetky hviezdy sú neutrálne biele).
2. Vloženie popredia
– Silueta stromu v pravom dolnom rohu dodáva fotografii kontext a mierku. Vďaka nej snímka nie je len „plocha s hviezdami“, ale obsahuje aj prvok, ktorý hovorí o konkrétnom mieste.
– Táto silueta zároveň vytvára zaujímavý kontrast tmy popredia a hviezdnatej oblohy.
3. Kompozičné smerovanie
– Vertikálne ladenie záberu (na výšku) necháva Mliečnu dráhu „tiahnuť sa“ cez celý rám, čo zdôrazňuje jej majestátnosť.
– Divákovi to poskytuje pocit, že jej rozsah siaha od zeme až do vzdialenej oblohy.
Nedostatky a chyby
1. Vyšší šum a ostrosť detailov
– Pri astrofotografii je bežné, že fotograf pracuje s vysokou citlivosťou ISO a dlhším časom. Kvôli tomu môže v tmavých častiach oblohy či na samotných hviezdach vzniknúť digitálny šum.
– Mierne zašumenie je tu zreteľné, najmä v tmavých okrajoch a častiach so slabším svetelným signálom. Zároveň môže hviezdam chýbať absolútna ostrosť, ak bol použitý dlhší expozičný čas bez kompenzácie pohybu oblohy (sledovanie hviezd).
2. Farebné „rozpitie“ a kontrast
– V niektorých častiach sa zdá, že farebné škvrny (najmä červené) sú trochu rozliate a neprenikajú s takou ostrosťou do tmavých prachových častí.
– Postprodukčne by sa dalo zlepšiť zvýraznenie jemných detailov Mliečnej dráhy (napr. úrovňami čiernej, vyrovnaním stredných tónov), aby sa lepšie ukázal kontrast medzi prachovými oblakmi a oblasťami s vyššou koncentráciou hviezd.
3. Jemné rušivé prvky v popredí
– Silueta stromu vpravo dole môže byť výhodou, no zasahuje do kadra dosť masívne a trochu narúša dojem prúdenia Mliečnej dráhy.
– Nie je to vyslovená chyba, ale ak by bol strom buď viac v rohu, alebo do záberu zasahoval menšou plochou, mohol by pôsobiť subtilnejšie.
4. Možné chýbajúce referenčné body
– Pri astrofotografii môže byť príjemné zakomponovať viac krajiny či iné nočné prvky (siluetu hôr, budov atď.), aby divák vnímal rozsah oblohy a dostal sa do deja. Tu je pozadie tvorené len siluetou stromu, čo je v poriadku, no niektorým pozorovateľom môže chýbať ďalší prvok, ktorý by dodal väčšiu hĺbku.
Odporúčania na vylepšenie
• Redukcia šumu a zlepšenie ostrosti: Použiť kratší expozičný čas alebo nižšie ISO (napr. s pomocou svetelnejšieho objektívu, astro-trackera alebo viacerých expozícií spojených do jednej). V postprodukcii využiť pokročilé nástroje na selektívnu redukciu šumu.
• Zvýraznenie detailov Mliečnej dráhy: Jemné úpravy kontrastu, kriviek a saturácie môžu „vytiahnuť“ viac detailov a štruktúr.
• Kompozičné rozhodnutia: Zarovnať strom ešte viac do rohu či použiť menšie popredie, aby Mliečna dráha mala absolútnu dominanciu.
• Viac záberov, stacking: Astrofotografi často kombinujú viacero krátkych expozícií (tzv. stacking), aby znížili šum a zvýraznili jemné štruktúry bez pohybových artefaktov.
Zhrnutie
Fotografia je už na prvý pohľad pôsobivá a pritiahnutie pohľadu na centrum Mliečnej dráhy funguje veľmi dobre. Vzbudzuje pocit úžasu z nočnej oblohy, čo je hlavným cieľom astrofotografie. Na druhej strane, vyššia miera šumu a mierne slabšia ostrosť hviezd (bežné neduhy nočného fotenia) môžu byť v budúcnosti zlepšené, rovnako ako kompozičné drobnosti, aby bola snímka ešte silnejším umeleckým i technickým dielom.