O mužovi, ktorý fotil stromy

 Jean-Paul Dubois je už na prvý pohľad  francúzske meno, takže pero autora patrí do krajiny románu zasľúbenej. Kniha vyšla pod českým názvom „Život po francouzsku“, s nie príliš lákavým obalom, ale formát a font je už klasika od vydavateľstva Odeon. Ale dosť bolo bibliofílie.

Hlavnou postavou románu je mne veľmi sympatický, ako skúsení recenzenti zvyknú písať antihrdina, monsieur Paul Blick. Na pozadí událostí druhej polovice 20-teho storočia, ktoré ovplyvňovali chod sveta nielen pod víťazným oblúkom čítam o mladom mužovi , s pre Francúzsko a najmä roky šesťdesiate typicky ľavicovými postojmi, jeho záľubu v hudbe, prácu učiteľa a neskôr športového redaktora. 

Po tom ako jeho manželka dostáva vysokú „podnikateľskú horúčku“, zostáva Paul doma a vychováva svoje deti, popritom sa amatérsky venuje fotografii. A je dobrý. Jeho fotky sú dobré. Jeho postoj a záujem sa mení v posadnutosť.

Paul fotí stromy. Určite, každý z Vás niekedy odfotil strom. Veď aj Peťo Nagy fotil najprv krajinky a až neskôr Ukrajinky, ako sa nechal počuť. A strom v krajine je dôležitý ako kôl v plote, keď to vezmeme tak ľudovo, slovensky, najlepšie sekerou. Ale to už odbáčam.

Paul chce zostaviť gigantický herbár. Stáva sa poloautistickým fotografom, úplne pohlteným prácou so svojim Hasselbladom a cestovaním po svete, hľadajúc tie najkrajšie stromy. Dostáva sa mu slávy, uznania,peňazí. Ale on aj tak ostáva akoby dobrovoľne uväznený medzi majestátnymi bukmi, dubmi a borovicami.

Neviem aká je autorova skúsenosť s formátom 6x6, ale popis fotografií, obdiv k Hasselbladu a erotické scény z Blickovej fotokomory nevyznievajú vôbec gýčovo.

Kniha samozrejme nie je zďaleka len o fotografovaní. Je to životný príbeh muža, ktorý vyrástol v povojnovom Francúzsku napísaný veľmi elegantne a pre mňa osobne s primeraným množstvom sarkazmu. Nečudo, že zaň dostal cenu. Nejakú dôležitú a významnú.

Takže ak fotíte stromy a máte radi francúzske romány skúste túto knihu.

foto autor