Jarmok so Samyangom

Levický jarmok patrí medzi najväčšie na Slovensku. Tohto roku však k nemu nebol Pánbožko priaznivo naklonený. Lialo už od štvrtka a v sobotu sa zdalo, že dážď vôbec neustane. Ale našťastie sa k večeru umúdrilo. Vyrazil som, lebo som chcel vyskúšať nový Samyang 16mm f2,0. Jarmok poskytuje vítanú zmenu pre fotografovanie, ale keď tam prídete, nie je to také jednoduché. Ľudia obliehajú stánky a kompozície sú stále rovnaké. Nič moc... Je tma, svetlo zo stánkov osvetľuje dnu nazízajúcich zákazníkov. Cigáň, ktorý vyhráva na gitare, by bol možno dobrý objekt, ale pod tým dáždnikom je úplná tma a ja nemám Mitakon 50mm f0,95. Ej, ten by som bral. A nielen kvôli tej tme. Škoda, že sa robí len pre Sony. (Blesk som zatiaľ nepochopil, ako by som tu použil, leda by som niekomu privodil infarkt.)

So Samyangom sa fotí príjemne, pretože mám Canon 70d. Zaostríte s ním síce len cez Live view (samozrejme manuálne), ale to nevadí. Pridáte si dvojnásobnú lupu, a keď už máte dobre zaostrené, môžete cvakať, pokiaľ sa scéna nezmení. Ľudia tam môžu pobehovať. Hádam z toho niečo bude. Pozriem to až doma. Clonu si môžete ľubovoľne meniť prstencom na objektíve. Je to veľmi pohotové, hlavne keď fotíte na statíve. Oveľa lepšie, ako by som to mal meniť tlačítkami na fotoaparáte. Rovnako ako som to robil na starej filmovej zrkadlovke. Mne sa to zdá takto lepšie. Navyše, Canon 70d má otočný displej. Som naň zvyknutý z kompaktu. Fantastická vec. Môžete fotiť od pása. Ľudia ani netušia, že ich fotíte. Tých, ktorí si ma všimnú, je málo.

Hore: Už to je nejaký ten rôčik, čo levický jarmok objavili Maďari. Majú to vymakané. Tie ich stánky sú skutočne na profesionálnej úrovni. Masívna drevená konštrukcia, poličky, obrovské plechové pekáče... Aj výber sa zdá bohatý... Našinec príde a ten, čo nevie po maďarsky, ukazuje prstom... toto chcem... Na jarmoku sa nezvykne pozerať na cenu. V tomto prípade však robíte veľkú chybu. Až po zaplatení zistíte, prečo sa pri stánku netlačia ľudia.

Vľavo: Tento rok som už zažil niekoľko jarmokov. Nikde nesmie chýbať Máša a Mimoni. Zaostril som na ten strapec balónov, ktorý vystupoval až k nebu. Náhle mi do toho vošla táto mamička s dieťaťom, ktorej úsmev žiaril a nádherne dopĺňal tie veselé balóniky. Úsmev je krásna vec. Apropo, v Taliansku som pred ôsmou večer pravidelne čumel na Mášu s medveďom na hotelovej izbe. Išli tri po sebe. Samozrejme som si zapamätal, že taliansky sa to volalo „Masha e Orso“. Taliančina je nádherná.

Vpravo: Ako nočného motýľa ma pritiahlo svetlo z týchto farebných tyčiniek. Nechápem síce, načo to komu je, ale ako hra svetla a rôznych farieb pre záber môže byť... Zdá sa, že aj zákazníčka to farebné čudo prevaľuje v ruke a rozmýšľa... 

Pod pazuchou nesiem statív, druhou rukou fotím. Konečne som dorazil ku kolotočom. Hudba veselo vyhráva. Postavil som si statív do blata a vytváram z kolotočov zábery pre ufológov. Samyang je dostatočne široký, aby ste do záberu vtesnali celý kolotoč, hoci stojíte tesne pred ním. Keď ma zbadal kolotočiar, pustil mi do toho aj dymový efekt. Tváril sa unudene. Fotenie je príjemné, ľudia lúskajú semiačka, mňa si vôbec nevšímajú. Som spokojný. Už nemám čo fotiť. Balím to a idem preč.

Podľa mojich pozorovaní, u nás prevažujú ľudia, ktorí tvrdia, že pyramídy postavili mimozemšťania. A všimli ste si, že ezoterická literatúra má v našich kníhkupectvách najväčšie zastúpenie? Nezriedka má taká kniha aj päťsto strán. Viete si predstaviť päťsto strán táranín ako na mukách krát trebárs tých sto titulov v kníhkupectve? Bŕŕŕ... No, aby ste nepovedali, že nemám pre nich pochopenie... tak tu ponúkam tri fotografie blízkych stretnutí tretieho druhu. Bohužiaľ, ono sa to vrtí, tak nevidno, čo to presne je... A vtom niekto vykríkol: „Veď sú v tom ľudia!!!“